Nezamestnanosť a jej vplyv na psychiku človeka

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: tanya
Typ práce: Referát
Dátum: 17.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 692 slov
Počet zobrazení: 2 722
Tlačení: 152
Uložení: 183
Nezamestnanosť a jej vplyv na psychiku človeka
 Nezamestnaní majú problémy s komunikáciou, čo často vedie k pocitu bezmocnosti a silným zábranám, ktoré negatívne ovplyvňujú ich uchádzanie sa o miesto a to hlavne pri prvom kontakte (tj. pri prijímacom pohovore). Mnoho nezamestnaných naviac považuje svoje negatívne postoje, neadekvátny spôsob jednania a nepriaznivé životné okolnosti za niečo nezmeniteľné. V súčasnej dobe je pracovný trh značne obmedzený a nezamestnaný majú problémy hlavne v osobnej sfére. Mnohý z nich nie sú schopní si bez pomoci nájsť zamestnanie. Väčšina zamestnaných získa trvalú prácu jedine vtedy, keď zmení svoje osobné postoje a svoje chovanie. Nezamestnaní sa nevedia dobre predať ako pracovná sila. Keď ide o to hľadať si a prijať novú prácu, u nezamestnaného nastane problém, že sa musí v mnohých ohľadoch prerobiť a prispôsobiť sa novým podmienkam.
Vplyv nezamestnanosti je možné skúmať z viacerých pohľadov. Harissonov model ukazuje vplyv na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase a má nasledujúce fázy:

1. FÁZA – šok: jedná sa o začiatočnú reakciu človeka, spravidla odmietajúceho skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným.
2. FÁZA – optimizmus: je to možné charakterizovať ako obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viera b budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.
3. FÁZA – pesimizmus: dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menej cennosti a strata sebaúcty. Je to obdobie do šesť mesiacov.
4. FÁZA – fatalizmus: strata akéhokoľvek záujmu o zamestnanie, prejavuje sa nárastom apatie voči spoločnosti, odmietaniu základných ľudských a občianskych hodnôt.
Tu treba spomenúť, že nezamestnanosť ako taká nevplýva na každého rovnako. Rozvrstvením spoločnosti do troch skupín môžeme ukázať ako pôsobí strata zamestnania na rôzne vekové skupiny obyvateľstva.

A) Mladí ľudia: Pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti, voľnosti a rešpektu. U mladých, ktorý opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, môžeme sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nepozorujeme nijaké zmeny. V súvislosti s nezamestnanosťou klesá aj interakcia s ľuďmi a preto je vhodné mať nejaké hobby, alebo záujmovú činnosť, ktoré v sebe zahrňujú viac kontaktu s ľuďmi podobného zmýšľania. To však neznamená, že tieto skutočnosti pomáhajú len nezamestnaným, určité zlepšenia sledujeme aj u ostatných - v zamestnaniach, ktoré neprinášajú uspokojenie z práce.
B) Ľudia stredného veku:
B) Ľudia stredného veku: Strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca, ako pre mladých ľudí. Je to dané hlavne nutnosťou prispôsobiť sa novým podmienkam, čo súvisí so zmenou životného štýlu, príjmu, ako aj zdravotného stavu.
 
C) Dôchodcovia: Odchod zo zamestnania má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu. Takto vzniknutá strata zamestnania môže v značnej miere ovplyvniť, alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž. Niektorí jedinci začínajú vyhľadávať viac spoločnosť v rôznych podnikoch, silnejú väzby s predošlými spolupracovníkmi. Čo sa týka žien, je plno takých, ktoré si odchod do dôchodku nemôžu dovoliť. V porovnaní s mužmi sú však ženy odolnejšie voči vysoko stresujúcemu faktoru ako je napríklad odchod do dôchodku.
Nezamestnanosť je záťažová, krízová životná situácia, s ktorou sa rôzny jedinci vyrovnávajú rozmanite. Adaptácia závisí od celkovej osobnej a životnej situácie človeka a od jeho osobnosti. V životnej situácii sú najdôležitejšími faktormi celková finančná situácia, miera sociálnej podpory v rodine a širšom sociálnom okolí, dobré fyzické a psychické zdravie uplatniteľnosť vzdelania. Z individuálnych faktorov zohrávajú úlohu vek, pohlavie, odolnosť voči záťaži, pružnosť a aktivita človeka, motivácia k práci a subjektívny význam práce.
 Strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca, ako pre mladých ľudí. Jednou z týchto zmien, ktoré prenikavo zasahujú do života jedinca je aj nezamestnanosť, lebo človeku sa zmenia hodnoty počínajúc rodinou a nekončiac finančnou stránkou.

Pri prieskume bol získaný nasledujúci rebríček hodnôt nezamestnaného:

1. nájdenie vhodného zamestnania
2. prijateľná finančná situácia
3. dobrá rodinná pohoda
4. nepodliehať zo strachu z budúcnosti
5. účelné využívanie voľného času
6. oceňovanie dobrého chovania ľudí
7. nepodliehať depresiám
8. mať dostatok informácií o možnostiach riešenia takejto situácie
9. udržať vysokú aktivitu a samostatnosť
10. dobrý zdravotný stav
Je zrejmé, že ide o podstatne odlišný rebríček hodnôt oproti iným skupinám ľudí, kde na prvých miestach figurujú také hodnoty, ako je zdravie, rodinná pohoda a mnohé ďalšie, dosť odlišné priority.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013