II. Vývin dieťaťa do 3. roka
II. Vývin dieťaťa do 3. roka
Prenatálny a perinatálny vývin
Prenatálny
vývin- trvá 9 mesiacov, od odplodenia vajíčka v tele matky až po narodenie dieťaťa.
Delí sa na tri fázy:
1. fáza oplodnenia- splynutím spermie a vajíčka vzniká zygota;
2. embryonálna fáza- 4-12 týždeň,
kladú sa tu základy všetkých dôležitých orgánov, embryo je veľmi citlivé na poškodenie (mechanické choroby, zápaly), na toxické látky,
ale aj na stresové situácie- môžu vznikať rôzne vývinové poruchy;
3. fetálna fáza- 12-týždeň-narodenie,
zdokonaľujú sa dôležité životné orgány plodu, niektoré už začínajú fungovať. V prenatálnom období sa utvárajú všetky predpoklady
na budúci samostatný život plodu. Plod už začína reagovať na zvuky, hudbu, hlasy, učí sa rytmu spánku a bdenia podľa matky;
3-mesiac- plod reflexne reaguje na dotyky v okolí úst a nosa, dá sa pozorovať sací reflex, pohybuje hlavičkou, trupom
a rukami;
4-mesiac- otvára a zatvára ústa, tvoria sa základné reflexy;
5-mesiac- plod reaguje na
tlak a zvuky, rozlišuje základné chute;
6-mesiac- pohyby končatín sú intenzívnejšie;
7-9
mesiac- zdokonaľujú sa všetky funkcie a plod je už natoľko zrelý, že by mohol prežiť v prípade predčasného narodenia.
Pre výchovu a ďalší vývin plodu je dôležitá interakcia matky s dieťaťom.
Rozlišujeme tri druhy interakcie:
1. fyziologický pôsob komunikácie- krvou matky, ktorá prichádza placentou do plodu sa tak dostávajú rozličné látky, ako
napr.: cukor, adrenalín, toxické látky;
2. zmyslová komunikácia- plod reaguje na zmyslové podnety, na hlas, zmenu polohy
matkinho tela... dieťa prejavuje svoju nespokojnosť „kopaním“;
3. emocionálna a racionálna komunikácia- emocionálne
prežívanie matky sa prenáša aj na plod (stres).
Perinatálny vývin- pôrod + 10 dní po ňom. Sleduje sa pôrod,
či prebehol bez ťažkostí, stav matky, plod- výška, váha, činnosť jednotlivých orgánov. Dieťa v tomto období potrebuje pre svoj vývin
zdravé prostredie, primeranú stravu, starostlivosť matky a jej dotyky.
Novorodenecké obdobie
Ľudský plod sa rodí v 38-42 týždni tehotenstva. Priemerná hmotnosť- 3300-3400 gramov a výška cca 50 cm. Trvá cca 1
mesiac. Je to obdobie adaptácie, prispôsobovania sa novému prostrediu- novorodenec prispôsobuje teplotu tela vonkajšieho prostrediu,
musí samostatne dýchať, prijímať potravu a vylučovať nepotrebné látky z organizmu.
Vývin
zmyslov:
Zrakové vnímanie- novorodenec je schopný vnímať objekt vzdialený 20-30 cm., nemá ešte vyvinutú
akomodáciu (prispôsobenie) oka, nevidí rovnako ostro predmety bližšie a vzdialené, nedokáže aktívne sledovať pohyb objektu, ktorý ho
zaujme, aby sa vyvíjal zrak, potrebuje dieťa dostatok podnetov.
Sluchové vnímanie- už po narodení má dieťa dobre
vyvinutý sluch, dokáže rozlišovať najmä vysoké tóny, v 1. mesiaci vie odlíšiť zvuky ľudskej reči od ostatných zvukov, nízke tóny
vyvolávajú u novorodenca telesnú aktivitu, vysoké ju skôr tlmia, materinský hlas má pre dieťa väčšiu hodnotu ako akýkoľvek iný ľudský
hlas.
Dotyky, teplota a zmeny polohy- dotyk dlane stimuluje hmatový reflex, najprirodzenejším hmatovým kontaktom je
dojčenie dieťaťa, novorodenec je citlivý na teplotu a chlad- na chlad reaguje negatívnymi emóciami a pri primeranej teplote, príjemných
dotykoch a pohyboch je spokojný.
Správanie:
Prevažnú časť dňa aj noci novorodenec prespí v priemere 20
hod. a 4 hod. bdie. Aktivita novorodenca má charakter senzomotorického správania- na väčšinu podnetov reaguje pohybom. Je riadené
vrodenými nepodmienenými reflexami- napr.: reflexami, ktoré sú spoločné novorodencovi aj dospelému (žmurkací reflex, plač,
hlad...), reflexami, ktoré slúžia na prežitie novorodenca (sací reflex), motorický reflex(Moorov reflex,
hmatový reflex). Na podnety reaguje krikom a plačom- signalizuje jeho potreby a vyjadrujú určitú informáciu, inak plače, keď ho niečo bolí
a inak, keď je hladné.
Vzťah matky k dieťaťu:
Je základom socializácie novorodenca, ale aj jeho
celkového vývinu a učenia sa. Prvoradý je dotykový kontakt, matkin hlas, jej pohľady a mimika tváre, dojčenie, nosenie dieťaťa na rukách,
hojdanie. Ak tieto kontakty chýbajú, vedie to k deprivácií, frustrácií a rôznym poruchám vývinu.
Citový
vzťah:
Prežívanie dieťaťa je veľmi jednoduché, možno ho označiť ako prežívanie príjemného (pozitívne
city) a nepríjemného (negatívne citové prežívanie), čo je spojené s uspokojením alebo neuspokojením základných potrieb
dieťaťa.
Dojčenské obdobie
Trvá od začiatku 2. mesiaca po dovŕšenie 1. roka. Názov obdobia
je podľa prevažujúceho spôsobu výživy. Dieťa veľmi rýchlo rastie a zvyšuje sa jeho telesná hmotnosť, v 1. roku narastie
o 0-55℅ a jeho hmotnosť sa zvyšuje z 3-3,5 kg pri narodení na 9-10 kg.
Motorický vývin- významné
medzníky:
Zdvíhanie a udržanie hlavičky. Uchopenie a manipulácia s predmetmi- v 4. mesiaci dieťa chytí hračku a dáva si
ju do úst; v 6. mesiaci si prekladá hračku z ruky do ruky; v 7. mesiaci samo sedí; ku koncu 1. roka sa začína samostatne pohybovať, lezie
a robí prvé kroky.
Psychický vývin:
Zrakové vnímanie- v 2. mesiaci sa dieťa dokáže
zrakom sústrediť na objekt; v 3. mesiaci sleduje veci v pohybe; v 3-4. mesiaci rozpoznáva osoby okolo nás; v 9. mesiaci začína vnímať
priestor.
Sluchové vnímanie- je dôležité pre rozvoj reči, od 4. mesiaca začína dieťa produkovať zvuky, donekonečna
ich opakuje a počúva svoj vlastný rečový prejav; v 4-5. mesiaci dieťa lokalizuje zvuk; v 7. mesiaci sa slovo k dieťaťu sa stáva podnetom
na činnosť, rozlišuje tóny, vníma melódiu a rytmus.
Myslenie- objavujú sa prvé náznaky konkrétneho myslenia-
prejavujú sa v rozlišovaní osôb a predmetov, dieťa objavuje jednoduché súvislosti a vzťahy.
Pamäť- sa prejavuje
v znovupoznaní, t.j. poznaní osôb a predmetov, s ktorými už prišlo do kontaktu.
Citový vývin:
Začínajú sa výrazne diferencovať od 3. mesiaca života dieťaťa. Prejavuje sa to tým, že dieťa sa teší z prítomnosti matky, prejavuje
dobrú náladu, úsmev, spokojnosť. Keď nemá uspokojené niektoré potreby prejavuje strach, hnev, zlosť.
Sociálny
vývin:
V rodine je dôležitý nielen kontakt s matkou, ale aj s otcom, súrodencami, prípadne starými rodičmi a inými
ľuďmi.
Obdobie batoľaťa
Koniec 1. roka- po dovŕšenie 3. roka. Názov podľa hlavného znaku,
ktorý charakterizuje dieťa- pohyb v priestore je ešte nedokonalý- batolivý. Zmeny vo vývine dieťaťa sa stáva samostatnejšie
a aktívnejšie. Výrazný znak tohto obdobia- rozširovanie priestoru, v ktorom sa dieťa pohybuje- tým si osvojuje nové
poznatky a skúsenosti. Najvýznamnejšie zmeny v rozvoji reči, chôdze a v pohybovej oblasti.
Hlavná forma
učenia:
napodobňovanie- uplatňuje sa hlavne v hravých činnostiach.
Telesný
vývin:
Rast do výšky a zväčšovanie hmotnosti- je to už pomalšie ako v predchádzajúcom období (dojčati). Vyrovnávajú sa
telesné disproporcie medzi veľkosťou hlavy a trupu. V chôdzi nemá dieťa ešte veľkú istotu, ale pohybová aktivita je veľmi výrazná.
Schopnosť ovládať vlastné telo sa zvyšuje, dieťa sa učí ovládať vylučovanie. Spresňuje sa vnímanie vlastného tela, odráža sa to na
koordinácií pohybom.
Psychický vývin:
Vnímanie- úroveň zrakového vnímania v útlom
veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní (rozlišovanie výšky,
intenzity, farby zvukových podnetov) podmieňuje rozvoj reči aj základov hudobných schopností. Typický je zmysel dieťaťa najmä pre rytmus,
výrazný už začiatkom 2. roku (rečňovanky, pohybové hry). Charakteristické je výrazné uplatnenie hmatu vo vnímaní.
Pamäť
a predstavy- vznikajú mimovoľne, sú konkrétne a spojené s emocionálnymi podnetmi. Funguje už proces zapamätávania, podržanie
v pamäti a vybavenie z pamäti. Tvoria sa základy používania fantázie- personifikácia.
Myslenie a reč- vzájomne sa
podmieňujú, slovo sa stáva symbolom vecí a zastupuje skutočné predmety. Myslenie je obrazno-konkrétne, vychádza z vnemov a predstáv
a označuje konkrétne veci a udalosti, deje. Najčastejšie otázky dieťaťa: „Čo je to?“ V 14.-15. mesiaci komunikuje dieťa len jedným
slovom, ktoré má široký význam napr.: ham- všetko čo je spojené s jedlom a pitím, niekedy a všetko, čo sa dá dať do úst. V 2. rokoch
začína dieťa tvoriť 2-slovné vety. Reč je ešte nepresná, a gramatická. Až medzi 2-3 rokom si deti osvojujú pravidlá syntaxe- používajú
plurál, začínajú skloňovať a časovať. Rozširuje sa pasívny aj aktívny slovník. Slovník je bohatý na podstatné mená, postupne sa
pridávajú prídavné mená a slovesá. Dieťa vie napr.: skloňovať, ale rod použije nesprávne. V poslednej fáze tohto obdobia už dieťa
správne zaraďuje slová do viet, začína tvoriť súvetia, zrozumiteľne komunikuje s dospelými, vie vyjadriť svoje potreby, myšlienky,
city.
Vývin osobnosti:
Je na jednej strane poznamenaný osamostatňovaním dieťaťa a na druhej strane
realizáciou potreby istoty a bezpečia. Dieťa má veľa energie, behá, lezie, skáče, kričí, rozpráva. Potreba činnosti a aktivity
uspokojuje v hrách a v manipulácii s predmetmi. Výrazne sa objavuje potreba byť s druhými ľuďmi. Hovoríme o prvých prejavoch vôle,
autoregulácií a činnosti zameranej na cieľ- dieťa v 2. roku totiž sleduje v činnostiach a hrách určitý cieľ. Vie voliť medzi dvomi
činnosťami. Okolo 3. roku si dieťa začína uvedomovať seba, svoje JA, prejavuje sa to v úsilí robiť veci samostatne, bez pomoci dospelých.
Ak mu niekto bráni robiť to, čo chce objavujú sa u dieťa prejavy zlosti, plač, krik, dieťa reaguje negatívne, vzdorom- obdobie 1. vzdoru
(začiatok okolo 2,5-3. roku).
Vývin sebauvedomenia má 2 fázy:
1. separácia od matky, ktorú neustále
má a potrebuje;
2. vznik potreby sebapresadenia, ktorú môže mať až charakter negativizmu.
Sebapresadzovanie dieťaťa má 2 zložky:
1. „ja sama“- pokus o samostatnosť, snaha sám urobiť veci,
hrať hru, postaviť vláčik;
2. „ja chcem (nechcem)“- tu sa odráža vedomie seba samého ako aktívnej a komplexnej
bytosti.
Citový vývin:
Prebieha veľmi intenzívne, batoľa dáva svoje city najavo veľmi spontánne, často
a živo. Po 2. roku prejavuje svoje city smiechom pri hre, ale aj zlosťou a krikom pri neuspokojení jeho potrieb. City už majú svoje
zafarbenie: pozitívne a negatívne city. Citové zameranie: radosť z prítomnosti matky, obavy z neznámych ľudí.
Dieťa intenzívne prejavuje strach, obavu, zlosť aj neistotu. Bojí sa tmy, lekára a intenzívne reaguje pri bolesti. Strach vyvoláva aj vlastná
predstavivosť.
Sociálny vývin:
Dieťa je stále závislé od matky a od ľudí, ktorí ho obklopujú. Okruh
ľudí, s ktorými sa stretáva sa postupne rozširuje. Deti si začínajú tvoriť diferencované vzťahy k jednotlivým členom rodiny,
k domácim, zvieratám, hračkám a veciam okolo seba. Dieťa sa učí najmä napodobňovanie- dospelí okolo neho sa mu stávajú vzorom
v činnostiach. Prítomnosť dospelých prežíva veľmi živo a intenzívne, potrebuje ich. Zriedkavé a negatívne kontakty s dospelými
v tomto veku môžu zanechať na dieťati trvalé následky. Neuspokojenie potreby mať okolo seba ľudí, nadväzovať kontakty vedie k frustrácii
a deprivácii. Koncom 2. roka začína dieťa nadväzovať kontakty s rovesníkmi pri hrách. V tomto vývinovom období rozlišujeme
aktívnu a pasívnu separáciu. Aktívna separácia- produkuje ju samostatné dieťa, chce sa samo hrať, chce samostatne konať, pričom
miluje matku, má ju nablízku. Pasívna separácia- nezávisí od dieťaťa, dieťa je odlúčené od matky niekým iným, prípadne
matka sama nechce, alebo nemôže byť s dieťaťom, vtedy sa u dieťaťa môže objaviť separačná úzkosť.
Separačná
úzkosť:
1. fáza protestu- dieťa chce matku späť, protestuje tomu, že ju nemá;
2. fáza
zúfalstva- dieťa stráca nádej, že sa matka vráti;
3. fáza odpútania sa od matky- keď dieťa nemôže mať
matku, pripúta sa k inej osobe.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta