III. Vývin dieťaťa v predškolskom veku
III. Vývin dieťaťa v predškolskom veku
Predškolský vek trvá od 3-6 rokov. Horná hranica je
daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do
školy- dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti
sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi. Morálny vývin
dieťaťa- dieťa si postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Dieťa trávi svoj čas buď
v MŠ a doma, alebo len doma. Do výchovy môžu zasahovať starí rodičia a iní dospelí.
Telesný a pohybový
vývin:
Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg, a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia
zápästných kostičiek- to umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk (nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky).
O telesnom raste rozhoduje žľazy s vnútorným vylučovaním- ich úlohou je chemická regulácia organických dejov s prostredím, dôležitá
je najmä činnosť štítnej žľazy, hypofýzy a detskej žľazy, sekrécia pohlavných žliaz je v tomto období ešte utlmená. Výrazne sa
zlepšuje činnosť CNS a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má
väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvár (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia. Rozvíja sa jemná
motorika- 4. ročné si vie zapnúť gombík, 5. ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach, deti sa zdokonaľujú v používaní
príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej
ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa
voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky... Dieťa sa zdokonaľuje i v kreslení- vie nakresliť
kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník. Hrubá motorika- 3. ročné dieťa ešte nemá koordinovanú chôdzu, našľapuje
na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený, chôdza 4. ročného dieťaťa sa už viac
približuje chôdzi dospelých a u 5. ročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia, chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny
štýl chôdze, 6. ročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer, vybočujú- ide ale o prejavy hravosti, vývin chôdze sa
zakončuje okolo 6. roku.
Vývin poznávacích procesov:
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich
najbližšie, konkrétne prostredie.
Vnímanie- zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov.
Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať
rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie
dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania- synkretizmus- globálnosť-
nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu. Vnímanie
času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré
sa ho týkajú, dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy, ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo
vnímaní priestoru, dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo.
Pozornosť- je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokov je pozornosť dieťaťa
neúmyselná, neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. roku života.
Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
Pamäť- na začiatku obdobia je tiež
neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú
budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj
svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa- pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to
z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia- je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách.
Konfabulácia- nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od
citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia- oživenie predmetov,
pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetov ľudskej vlastnosti.
Myslenie- je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo
bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Piaget nazýva toto obdobie predoperačným myslením.
Typické znaky myslenia:
1. fenomenizmus- dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho
taký, ako sa javí (veľryba nie je ryba);
2. prezentizmus- ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu
(mamuty, tatuty);
3. egocentrizmus- myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli);
4.
absolutizmus- myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie
okuliare);
5. magickosť- dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa
predškolského veku rozlišujeme 2 obdobia:
1. obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
2. obdobie
kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?
Slovná zásoba a reč- 3. rok- 300 slov; na konci 6. roka- 3500
slov; dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.
Citový vývin:
Citový život je veľmi bohatý intenzívny.
Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické
a stenické city. Závisí to od výchovy, napr.: pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa
je plačlivé, bojazlivé, ustráchané) opakom sú stenické city, podporujú sebavedomie, vyvolávajú dobrú náladu. Emócie
dieťaťa sú spojené s fyziologickým stavom a vyjadrujú sa pocitmi spokojnosti a nespokojnosti.
Citová
výchova:
1. dávať dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov;
2. urobiť si čas na uspokojenie
citových potrieb dieťaťa;
3. poskytnúť mu citovú istotu;
4. viesť deti k ovládaniu svojich
negatívnych citov;
5. deti pozitívne oceňovať a hodnotiť.
Sociálny vývin:
Je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu
rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v MŠ. Závisí od procesov sociálneho učenia- dieťa sa učí
z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu. Vyhýba sa
správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív- MŠ.
Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do ZŠ.
Činnosti a výchova
dieťaťa v rodine:
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi
a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3. ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné, v MŠ má presnejšie
organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim. Výchova dieťaťa v rodine prebieha hlavne prostredníctvom emocionálnych
väzieb s rodičmi, súrodencami, starými rodičmi- rodičia- model, podľa ktorého sa deti správajú a napodobňujú ho.
Základné zásady výchovy detí v rodine:
1. mať deti rád;
2. veľa hovoriť
s deťmi;
3. uskutočňovať jednotnú výchovu;
4. štýl výchovy má byť demokratický;
5. viac dieťa odmeňovať ako trestať.
Hlavné formy aktivity detí:
Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie
oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah
k povinnostiam. Podobný charakter má učenie- dieťa tým, že pozoruje manipuluje s vecami, robí praktické činnosti, získava skúsenosti.
Takto lepšie chápe súvislosti, nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ- dieťa sa učí
vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť, rozvíjať fantáziu.
Učenie aj hra sú dôležité pre
rozvoj:
1. myslenia;
2. disciplíny, sebaovládania;
3. manuálnych
zručností;
4. tvorivosti.
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry
s pravidlami. 3.-4. roč. deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoválu činnosti.
V 5.-6. roku je potrebných viac takýchto hier. Pri týchto hrách dospelý vstupuje do činnosti, prezentuje pravidlá a dbá na ich
dodržiavanie.
Etapy hry:
1. samotárska hra- od 2. rokov, dieťa sa hrá samo, s hračkami, alebo
predmetmi, bokom od všetkého diania;
2. súbežná hra- od 3. rokov, dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď
sú nablízku aj iné deti;
3. asociatívna hra- od 4. rokov, dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale
nemajú spoločný cieľ;
4. kooperatívna hra- od 6.-7.rokov, deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu,
rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v MŠ:
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:
1. telesné zdravie- týka sa organizmu,
normálnej činnosti telesných orgánov;
2. duševné zdravie- predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.
Starostlivosť rodičov má zahŕňať:
1. starostlivosť o telesné zdravie- zdravá výživa, spánok,
zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií;
2. starostlivosť o kognitívny rozvoj- myslenia,
slovnej zásoby, zručností;
3. starostlivosť o citový vývin- dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať
atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy;
4. starostlivosť
o motiváciu- ide o vzbudenie záujmu o určitú činnosť, učenie;
5. starostlivosť o zdravý sociálny vývin-
naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi;
6. starostlivosť
o autoreguláciu- pestovať vzťah k hodnotám, normám, pravidlám.
Problémy správaní detí:
Vysvetľuje sa:
1. pudová teória- hovorí o tom, že v každom veku je pud, deštrukcie, agresie a zla,
ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní;
2. teória sociálneho učenia- hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa,
potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.
Najčastejšie poruchy správania u detí:
1. hyperaktivita;
2. nepozornosť;
3. impulzívnosť;
4. uzavretosť;
5. používanie vulgárnych výrazov;
6. agresivita.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta