VII. Dospelosť

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča 19linda10 (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 459 slov
Počet zobrazení: 5 401
Tlačení: 213
Uložení: 207

VII. Dospelosť

Obdobie dospelosti začína 18. rokom a končí 60-65 rokom.
Tri etapy:
1. ranná dospelosť (18-35r.);
2. stredná dospelosť (35-45r.);
3. staršia dospelosť (45-60r.).
 
Znaky:
1. samostatnosť;
2. zodpovednosť za vzťahy s inými ľuďmi;
3. zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy;
4. relatívna sloboda vlastného rozhodovania a správania.
 
Dve etapy:
1. intimita verzus izolácia- je schopný nadväzovať intímne vzťahy;
2. produktívnosť verzus stagnácia- produktívny človek je tvorivý.
 
Človek v dospelosti prežíva prechodné obdobieobdobia stability.
Z tohto hľadiska vývin dospelosti rozdeľujeme:
1. prechod do rannej dospelosti (18.-22.r.)- človek je nezávislý, fyzicky a emocionálne oddelený od rodiny, hľadá nové možnosti a vzťahy;
2. vstup do dospelého veku (22.-28.r.)- dospelý žije podľa svojich rozhodnutí a volieb, učí sa z úspechov a chýb, ktoré zažíva a ktoré zažil, neuzatvára si cesty;
3. prechodné obdobie okolo 30. (28.-33.r.)- človek prehodnocuje to čo doteraz zažil, pokiaľ je nespokojný, robí zmeny vo svojom živote- zmena zamestnania, záujmová oblasť;
4. etapa usadenie sa (33.-40.r.)- upevňujú sa životné voľby človeka, človek si buduje pozíciu v spoločnosti, snaží sa naplniť si životné ciele;
5. vstup do stredného veku (40.-45.r.)- človek prehodnocuje výsledky, tieto výsledky majú cenu, nespokojnosť vedie ku kríze stredného veku a tiež k premýšľaniu o nových hodnotách a cieľov;
6. vstup do strednej dospelosti (45.-50.r.)- je charakterizovaná prispôsobeniu sa novým veciam a úlohám a menia sa ciele aj v kariére, mení sa životný štýl vzhľadom odchodu detí z rodiny;
7. prechodné obdobie okolo 50. (50.-55.r.)- prehodnotenie doteraz zažitého, ak ešte nebola kríza stredného veku- v tejto etape nastáva stredného veku, človek sa snaží splniť svoje ciele, ktoré si dal;
8. vyvrcholenie dospelosti (55.-60./65.r.)- dochádza k stabilite a k snahe naplniť si ciele, ktoré si človek dal a nastupuje obdobie odchodu do dôchodku a s tým spojené zmeny životného štýlu.
 
Telesný vývin:
Intenzita fyziologických funkcií a činnosti jednotlivých orgánov v tele je v období dospelosti najväčšia. Človek je najproduktívnejšítelesnejpsychickej stránky.
Ranná dospelosť- sa rast organizmu ustaľuje, dospelý sa nachádza vo fáze najväčšej životnej sily a energie, je to priaznivé obdobie na založenie rodiny.
Stredná dospelosť- sú muži aj ženy najvýkonnejší v rozumovej aj telesnej stránke, hospodária so svojimi silami, po 40. roku môže nastať telesná hmotnosť.
Staršia dospelosť- dochádza k úbytku životnej energie, je to obdobie prechodu do staroby, čoraz častejšie sa prejavujú príznaky starnutia, obdobie klimaktéria (prechodu), ženy sú citlivejšie, podráždenejšie, menia záujmy, muži sa prejavujú intenzívnym sexuálnym pudom, po doznený klimaktéria sa väčšina žien aj mužov upokojuje.
 
Psychický vývin:
Hlavné zmeny:
dospelý sa osamostatnil od rodičov- má rovnocenný vzťah s nimi, dospelý človek tvorí nové sociálne vzťahy- prijíma nové role a aj úlohy v práci, dospelý človek dosahuje sexuálnu zrelosť, dosahuje ekonomickú samostatnosť, ale aj nezávislosť.
 

Dospelý človek zastáva tri roly:

1. partnerská rola;
2. manželská a rodičovská rola;
3. profesijná rola.
 
Poznávacie procesy sú dokonalejšie, rozhodnutia sa menia, stávajú sa vyváženejšie, premyslenejšie, je to výsledok sociálneho učenia a skúsenosti. Poznávacie procesy prechádzajú do postformálneho myslenia, do úvahy sa berú všetky zložky riešeného problému- komplex, konfliktnosť, mnohoznačnosť.
Z hľadiska budovania kognitívnych procesov môžeme hovoriť o:
1. vnímaní, pamäti a psychomotorických funkciách- sú optimálne vyvinuté, majú vyvinuté zmysly, dobre rozlišuje a jeho krátkodobá a dlhodobá pamäť sú úplne funkčné;
2. rozvíja sa porozumenie a pochopenie javov, vecí a myšlienok- vplyvom učenia, človek dokáže abstraktne myslieť a chápať v súvislosti dynamiku javov;
3. buduje a rozvíja sa aplikačné myslenie- najmä v rannej dospelosti, človek nadobudol vedomosti v škole a teraz ich aplikuje do praxe a nejde len o vedomosti, ale aj o normy a ideály platné v medziľudských vzťahoch, ktoré teraz skúša v praxi;
4. analytické myslenie- ktoré nadobúda v postformálnu kvalitu, človek je občas netrpezlivý a unáhlený v myslení, ale vplyvom intenzívneho nadobúdania skúseností a učením sa z chýb nadobúda analytické myslenie;
5. hodnotenie a kritické myslenie- dospelý človek si uvedomuje, že sa nedá dosiahnuť absolútna pravda, že jeho vlastný názor nemusí byť definitívny, že sa môže zmeniť, alebo upraviť, učí sa z vlastného učenia, zdokonaľuje svoje poznávanie a tento proces nazývame metakognitívne myslenie.
 
Znaky myslenia:
1. sebakritickosť- ako časť sebahodnotenia, dospelý človek si uvedomuje, že časť jeho myslenia nemusí byť presná, správna;
2. chápanie nejednoznačnosti- dospelý chápe, že rozličné problémy, ktoré sú súčasťou života bývajú zložité;
3. práca s protikladmi- protiklady môžu stáť vedľa seba, ale nemusia sa vzájomne vylučovať.
 
Tvorivé myslenie- produkovanie nových a užitočných myšlienok, nápadov, riešení.
Pre tvorivosť platí:
1. dá sa identifikovať u každého človeka v každom veku;
2. dá sa nájsť v každej ľudskej činnosti;
3. psychická funkcia, ktorá sa dá zlepšovať, zdokonaľovať a rozvíjať.
 
Socializácia a osobnostný vývin:
Pre obdobie rannej dospelosti je:
-charakteristický prechod od egocentrizmu k altruizmu (nezištná láska k ľuďom);
- prechod k zodpovednosti;
- harmonizácia vlastných potrieb s potrebami iných;
-vzťah k spoločenským normám je ovplyvnený spoločenskými očakávaniami;
-zodpovednosť za vlastné rozhodnutia;
-špecifikuje sa mužská a ženská rola, nielen v rodine, ale aj v zamestnaní, voľnočasových aktivitách;
-vytvorenie stabilného monogamného partnerského vzťahu, ktorý môže prerásť do manželského vzťahu, manželská rola sa stáva súčasťou identity z každého s partnerom, obidvaja musia meniť svoje zvyky, povinnosti, vyjasňuje sa miera slobody v manželstve;
-narodenie dieťaťa, musí dôjsť k prerozdeleniu práv a povinností rodičov, mladý človek začína prehodnocovať svoj profesionálny rodinný život, je to časť produktivity a tvorivosti a človek potrebuje urobiť niečo hodnotné a významné, aby život mal zmysel.
 
Hlavné znaky:
1. partnerský vzťah- manželstvo;
2. rodičovstvo;
3. rola v zamestnaní.
 
Pre obdobie strednej dospelosti:
-socializácia je poznamenaná tým, že človek porovnáva svoje postavenie miesto v spoločnosti s tým, čo chcel dosiahnuť;
-človek získava najvyššie spoločenské postavenie, ktoré si napĺňaval;
-okolo 40.roku dosahuje vrchol profesionálneho života a napĺňaniu sebarealizačných tendencií;
-človek sa zamýšľa nad životom, bilancuje, čo dosiahol, stavia si nové plány a ciele;
-profesionálne je to obdobie vrcholu psychických síl a podávanie maximálnych výkonov;
-sociálne je človek úplne začlenený do profesionálneho života, má ustálené záujmy, koníčky;
-v rodine je prioritou úlohou starostlivosť o deti;
-prehodnocuje sa kvalita partnerského vzťahu, manželský vzťah môže narúšať veľa vecí, ktoré utvárajú pôdu pre krízu stredného veku, partneri hľadajú iný vzťah, potrebujú sa zbaviť stereotypu, človek sa uzatvára do seba;
-partneri vytriezveli z ilúzie ideálneho vzťahu a pozerajú sa na vzťah reálnejšie.
 

Pre obdobie staršej dospelosti:

-klesá telesná sila, pohybová koordinácia, ubúdajú telesné sily, tým spojený znak starnutia, vyhorenie- človek stráca chuť a motiváciu začať odznova, prekonávať prekážky;
-v rodine sa začína prejavovať syndróm prázdneho hniezda- odchod detí z domu, osamostatnenie sa;
-komunikácia v rodine viazne, rozhovory sú stereotypné, manželia navzájom vidia pozitívne aj negatívne stránky, manželský partner predstavuje istotu v sociálnej opory, sociálneho kontaktu a teda aj oporou kritických životných situáciách, predstavuje perspektívu spolužitia v manželstve;
-významnú socializačnú úlohu zohráva narodenie prvého vnúčaťa, stráca rodičov;
-vedomosti, skúsenosti, naučené stratégie sú pozitívnom v tomto období;
-ak ľudia v tomto období stratí prácu, ťažko si nájdu nové zamestnanie, uzatvára sa profesionálna kariéra;
-starnutie mení postoj k sebe a k svetu.
 
Integrovaná osobnosť v dospelom veku:
tvorivá; neustále sa snaží o lepší život; vychováva detí; pracuje a má chuť pracovať; rieši problémy; plní partnerské a spoločenské funkcie; snaží sa o harmóniu a vyšší stupeň kvality života.
 
Manželstvo a rodina:
Manželstvo- pozrieť poznámky v adolescencii.
Rodina- pozrieť poznámky v adolescencii.
Sobáš- civilný alebo náboženský akt pri ktorom sú dvaja ľudia vyhlásený za manželov.
 
Donedávna sa manželstvá mohli uzatvárať len medzi ľuďmi opačného pohlavia. V súčasnosti sú už krajiny najbližšie v Čechách, kde manželstvo môžu uzatvoriť aj ľudia rovnakého pohlavia. Až 90℅ mladých ľudí uzavrie manželstvo do 30. roku života, v posledných 10 ročiach sa vek uzatvárania prvého manželstva zvyšuje.
Manželstvo uspokojuje rozličné potreby:
potreba citovej istoty; priateľstva; lásky; biologické potreby; potreba ocenenia; uznania; potreba sebarealizácie.
To, či manželstvo bude fungovať závisí od troch faktorov:
1. osobnosti partnera;
2. predstavy o svojej úlohe manželstve;
3. miery súlade vzájomných očakávaní a plánov oboch partnerov.
V poslednej dobe stúpa počet ľudí, ktorí žijú bez trvalého partnera a tiež stúpa počet ľudí, ktorí spolu žijú voľne, bez formálneho uzatvorenia manželstva. Stúpa počet rozvodov, čo spôsobuje mnohé ťažkosti, ale pre niektorých je rozvod pozitívnou udalosťou.
Hodnotenie manželstva partnermi býva rozdielna:
muž je spravidla v manželstve spokojný; žena je častejšie nepokojná; ženy sú v súčasnosti viac emancipovanejšie ako v minulosti.
 
Rodina:
Uspokojuje potreby jej členom, poskytuje výchovu, starostlivosť a základné istoty dieťaťa. Je to najstaršia sociálna inštitúcia. Je to primárna sociálna skupina, základná spoločenská jednotka. Rodina zahŕňa osobné vzťahy a súčasne je to sociálna inštitúcia, ktorá má svoje vlastné pravidlá a je viazaná platnými zákonmi spoločnosti. Štandardné očakávanie, že mladí ľudia uzatvoria manželstvo a budú mať deti funguje ako určitá sociálna norma. Splodiť potomstvo je vrodená biologická potreba. Narodenie dieťaťa prináša určitý emocionálny a sociálny zisk, na druhej strane aj zmenu doterajších rolí, stratu voľnosti a novú zodpovednosť.
Narodenie dieťaťa uspokojuje niekoľko rolí:
potreba citovej väzby; potreba aktivity; potreba sebarealizácie; potreba otvorenej budúcnosti- dieťa je pokračovaním života svojich rodičov.
 
Práca a nezamestnanosť:
Hlavnou náplňou života v dospelosti tvoria tri činnosti:
práca → aktivity vo voľnom čase → spánok
Každá z týchto činností zaberie asi 1/3 pracovného dňa.
Práca- výkon profesie, povolania, teda činnosť pomocou, ktorej človek získava zdroje na vlastnú obživu a zabezpečenie rodiny.
Z hľadiska vývinovej psychológie je dôležité ako človek príjme profesionálnu rolu, ako ju uskutočňuje, ako prežíva krízy, ako rieši pracovné konflikty a ako sa vyrovnáva s nezamestnanosťou. Fáza nástupu do práce sa niekedy označuje ako šok z reality.
V práci človek uspokojuje nasledujúce potreby:
potreba práce, zmysluplnej činnosti, nových skúseností; potreba sociálnych kontaktov; potreba sebarealizácie; potreba samostatnosti a nezávislosti; potreba otvorenej budúcnosti a nádeje.
Medzi dospelými sa nachádzajú ľudia produktívni aj neproduktívni. Tí, ktorí sa intenzívne venujú práci (workoholici) uspokojujú potrebu výkonnosti. Na druhej strane sú ľudia neproduktívni, napr.: nezamestnaní, ktorí celý deň nič užitočné nerobia. Muži sa v práci zameriavajú na výkon, úspech a kariéru a ženám ide o potvrdenie zmysluplnosti a užitočnosti ich práce a jej význam pre druhých ľudí (preto si volia povolania ako napr.: zdravotné sestry, učiteľky, sociálne pracovníčky...).
 
Rozoznávame tri fázy profesionálneho vývinu:
1. štartovacia fáza- pracovník sa oboznamuje s prácou, spolupracovníkmi, pravidlami a normami v profesijnom živote;
2. konsolidácie- prispôsobenie sa na prácu, relatívna stálosť činností, vzťahov a vlastného prijatia profesijnej roly;
3. odangažovania- v staršom dospelom veku pracovník cíti, že postupne stráca ambície, postupne ho nahrádzajú mladší a on si privyká na myšlienku odchodu do dôchodku.
 
V období rannej dospelosti sa pracovník vyznačuje týmito charakteristikami:
-nadšením, odvahou, ochotou riskovať, snahou veci inovovať;
-optimizmom, očakávaním dobrých výkonov, kariéry a zárobku;
-pocitom sebaistoty a preceňovaním síl;
-flexibilitou, adaptabilitou;
-netrpezlivosťou, v snahe, čo najrýchlejšie dosiahnuť svoje ciele;
-schopnosťou odolávať stresom;
-realizmom- adolescent ešte rieši vecí viac emóciami, dospelý človek skôr triezvejšie.
 
V strednom dospelom veku:
-ľudia dosahujú vrchol svojej profesionálnej kariéry;
-práca sa stáva sebarealizačnou činnosťou;
-zmena profesie, alebo prepustenie z práce sa chápu ako výrazné zmeny, ktoré sa prežívajú ťažšie ako v predchádzajúcom období;
-sústredenie sa na kariéru a zárobok sa pomaly mení na získanie istoty a pokoja;
-človek je ochotnejší odovzdávať svoje skúsenosti a poznatky mladším pracovníkom.
 
V staršom dospelom veku:
-sa pomaly uzatvára profesionálna úloha človeka;
-niektorí ľudia po 50. sa ešte snažia naplniť svoje sny a predstavy o kariére a úspechoch;
-na druhej strane u mnohých dochádza k vyhoreniu (nedôverujú vlastným schopnostiam a práca pre nich nemá zmysel);
-duševne pracujúci ľudia môžu dosahovať vynikajúce výkony, ale fyzický pracujúci ľudia strácajú telesnú silu, vytrvalosťou sa ich výkon znižuje;
-najväčšou hrozbou je v tomto období prepustenie z práce, lebo človek si už ťažko hľadá novú prácu.
 
Nezamestnanosť:
Je to stav človeka kedy nemá oficiálne zamestnanie. Nezamestnaný sa evidujú na úrade práce a dostávajú sociálne dávky, aby mohli prežiť. Pre väčšinu ľudí je nezamestnanosť frustrujúca.
 
Ranná dospelosť- z hľadiska vývinovej psychológie nie je až také traumatizujúce prepustenie z práce v tomto období. Dôvod- mladý človek je plný energie, nádeje, síl, snaží sa rýchlo niečo hľadať, rekvalifikovať sa, alebo si hľadá prácu ďalej od domova respektívne v zahraničí.
 
Stredná dospelosť- prepustenie z práce predstavuje väčší stres, človek sa obáva či si ešte prácu nájde, je evidentne, že nezamestnaný človek neprijme v tomto období akúkoľvek prácu, ale len prácu na úrovni jeho sociálneho statusu a kvalifikácie, alebo rovnakú prácu ako predtým.
 
Staršia dospelosť- je tu už slabá nádej na získanie nového miesta, podľa Charty ľudských práv by človek nemal byť diskriminovaný pre svoj vek, ale trhový mechanizmus sa riadi aj inými pravidlami, nielen pravidlami humanizmu.
 
Prežívanie nezamestnanosti:
Už myšlienky na možnosť straty práce pôsobia na psychiku znepokojujúco a nervotizujúco. Platí to hlavne pre nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí si ťažšie nájdu nové zamestnanie. Prepustenie z práce sa často spája s pocitom vlastnej neschopnosti, zbytočnosti s pocitom znehodnotenia profesionálnych kompetencií, schopností, zručností, skúseností. Strata práce sa prejavuje z horšením ekonomického postavenia človeka a aj celej rodiny. Hlavne človek, ktorý to nečakal a bol prepustený z práce sa odrazu dostáva do situácie, že nemá čo robiť, že nemá kam ísť, narušil sa jeho životný stereotyp. Začína premýšľať prečo sa to stalo práve jemu, má pocit krivdy a vinu pripisuje vedeniu podniku, štátu, spoločnosti.
 
Dôsledky nezamestnanosti prejavujúce v rodine:
Nárast konfliktov v rodine (medzi manželmi aj v širšej rodine), pokles sociálneho statusu rodiny, u detí nezamestnaných rodičov, nárast vývinových porúch, slabšie výkony v škole, problémy v správaní (emocionálna labilita a antisociálne správanie), ktoré vplývajú zo straty autority nezamestnaného otca. Prehĺbenie ekonomickej neistoty a s tým spojené osobnostné a vzťahové problémy, zmeny v správaní.
 

Psychohygiena práce a pracovného prostredia:

Pre zachovanie dobrého duševného zdravia je potrebné urobiť premyslené opatrenia v troch oblastiach:
1. osobnosť;
2. práca;
3. prostredie.
 
1. osobnosť a psychohygiena- osobnosť je významným regulačným činiteľom psychohygieny. Porušenie psychohygieny sa najčastejšie prejavuje únavou. Únava- je ovplyvnená osobnostnými charakteristikami a vonkajšími podmienkami (počasie, spôsob práce, vzťahy, obsah kyslíka v miestnostiach, hluk). Únava môže byť: z prepracovanosti, ale existuje aj chronická únava. Únava vzniká skôr z monotónnej práci a pri práci, ktorú človeka neteší. Proti únave sa dá bojovať: odpočinkom, relaxáciou, športom, vhodne zaradenými prestávkami, spánok 6-9 hod. denne, vyváženým režimom dňa a týždňa, pravidelnou a vyváženou stravou, predchádzaním konfliktov, stresov, frustrácie...;
 
2. pracovné prostredie- zahŕňa usporiadanie pracovných nástrojov, nábytku, prístrojov, hluk, svetlo, farby, prašnosť a ďalšie činitele, ktoré môžu významne ovplyvniť psychický stav a pohodu pracovníkov;
 
3. práca a psychohygiena- z hľadiska psychohygieny by mal mať každý človek takú prácu, na ktorej mentálne stačí. Človek, ktorý má vysoké IQ a jeho práca je veľmi jednoduchá je týmto rozporom frustrovaný a naopak človek s priemerným alebo nízkym IQ, ktorý má veľmi náročnú prácu ju ťažko zvláda čo sa môže prejaviť na jeho psychickom aj fyzickom zdravý.
 
Negatívne faktory, ktoré ohrozujú zdravie človeka a dospelosti:
Príčiny psychických chorôb:
1. exogénne- nepriaznivé vplyvy vonkajšieho prostredia, sociálne faktory, stresy, konflikty;
2. endogénne- vnútorné charakteristiky osobnosti, zdravotný stav, nesprávna výživa.
 

Psychické choroby delíme na:

1. neurózy- ochorenia nervového systému, ktorej príčinou nie sú organické zmeny, dajú sa liečiť, nedochádza pri nich porucha vedomia a zvyčajne nie je potrebná hospitalizácia;
2. psychózy- sú to duševné choroby, ktoré hlboko zasahujú do celej osobnosti človeka a zanechávajú väčšinou stopy na celý život, dajú sa liečiť, ale ich ovplyvňovanie je ťažké, obvykle je pacient hospitalizovaný, pretože nedokáže zvládnuť požiadavky bežného života;
3. poruchy vyvolané psychoaktívnymi látkami- závislosti od alkoholu a drog.
Rozdelenie psychických chorôb podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia).
Z roku 1992 existuje dokument MKCH-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb).
1. úzkostné poruchy- úzkosť, strach, fóbia;
2. poruchy nálady- depresívna nálada, manická nálada (veselá, bujará);
3. schizofrénia- dezitikrata osobnosti, skreslené vnímanie reality;
4. asociálna osobnosť- agresivita, násilie, delikvencia;
5. poruchy vyvolané psychoaktívnymi látkami (drogami)- zmeny vo vnímaní a prežívaní skutočnosti.
 

Rôzne druhy závislostí:

Závislosť- návyk často užívať určitú látku alebo vykonávať nejakú činnosť, ktorá škodí človeku a jeho okoliu. O závislostí hovoríme vtedy, keď vznikne potreba nutkavého deštruktívneho užívania látok a človek stráca kontrolu nad svojím správaním.
WHO označuje štyri typické prejavy závislostí:
1. nutkavá potreba užiť drogu;
2. sklon k zvyšovaniu dávky;
3. psychická a fyzická závislosť;
4. zničujúci účinok na osobnosť a rodinu.
 
Závislosť spôsobuje nešťastie človeku, rodine, blízkych, škodí človeku v učení, práci a spôsobuje veľké spoločenské škody.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.5)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022