Socializácia ako životný proces

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča agile (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 857 slov
Počet zobrazení: 3 199
Tlačení: 141
Uložení: 115

Socializácia ako životný proces

SOC 

Socializácia- je nepretržitý celoživotný proces, ktorý sa dotýka celého priebehu života človeka. Je to proces, v ktorom sa človek ako biologická bytosť mení na človeka spoločenského. V tomto procese si jednotlivec osvojuje vzory správania, hodnoty, normy. Je to proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru. Je to komplex procesov, v ktorom sa človek stáva členom určitej skupiny, komunity, spoločnosti.

Význam socializácie:

  1. naučiť jednotlivca reagovať na podnety okolia v súlade so všeobecnými očakávaniami;
  2. naučiť jednotlivca správať sa podľa noriem;
  3. sformovať osobnosť tak, aby sa aj bez nátlaku, keď je osamote, bez kontroly správala tak, akoby bola pod dohľadom ostatným.

Fázy socializácie:

  1. primárna fáza socializácie:

- je to prvotná fáza, 1. v poradí i v dôležitostí, prebieha v období detstva a dospievania;

- je dôležitá pre vývoj jedinca;

- v tomto období je najvýznamnejší proces výchovy a učenia;

- v tejto fáze jednotlivec príma vplyvy a podnety z vonka ako sú reč, poznatky, vedomosti, zručnosti pričom si začína uvedomovať sám seba;

- v tejto fáze socializácie sa uskutočňujú dva základné procesy:

  1. a) adaptácia: prispôsobenie sa spoločnosti, prostrediu, začlenenie sa do daného prostredia;
  2. b) anticipačná: učenie, osvojenie si budúcich vzorov správania, noriem, hodnôt (dievča sa učí byť matkou).

Faktory primárnej fáze socializácie: 

  1. rodina;
  2. škola;
  3. rovesníci;
  4. masmédiá. 
  1. sekundárna fáza socializácie:

- prebieha v dospelosti a v starobe;

- vzhľadom na intenzitu a význam jej pôsobenia ju môžeme rozdeliť na 2 fázy:

  1. a) obdobie produktívneho veku - pracovná fáza; 
  2. b) obdobie postproduktívneho veku - po pracovnej fáze; 

- jednotlivci v tejto etape aktívne pôsobia na spoločnosť, aj na okolie aj na seba;

- práve v tomto období majú dospelý mnoho aktivít a vyrovnávajú sa so zmenami, ktoré prináša každodenný život a musia reagovať na podnety z okolia (zmena práce, nezamestnanosť, presťahovanie sa);

- v období staroby je typický odchod do dôchodku, čo znamená život bez aktivity, práce a zníženie životného štandardu.

Činitele sekundárnej fáze socializácie:

  1. vlastná rodina;
  2. pracovné skupiny;
  3. priateľské skupiny;
  4. organizácie, masmédiá.

 

Ukazovatele úspešnej socializácie: škola, práca, rodina.

V priebehu socializácie sa uskutočňujú procesy:

  1. interiorizácia: vnútorné osvojenie si vzorov správania, noriem a hodnôt (znamená to, čo si myslíme a vieme, že sa tak máme v danej situácií správať);
  2. exteriorizácia: vonkajšie prejavy osvojených vzorov správania, noriem spoločnosti a hodnôt (je to ako sa správame a vidia to ostatný);
  3. personalizácia: je to proces utvárania osobnosti, rozvíjanie individuality človeka (čiže vytváranie vlastného ja).

Sociálna rola:

- očakávané štandardné správanie jednotlivca;

- je to vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami;

- súbor práv a povinností, ktoré má jednotlivec v určitej konkrétnej situácií;

- tým, že sa spoločnosť mení, tým sa aj menia a vyvíjajú vzory správania.

Jednotlivec má viac sociálnych rolí, ich počet závisí od:

  1. od aktivity jednotlivca;
  2. od možnosti spoločnosti. 

Sociálne roly získavame prostredníctvom:

  1. pozorovaním, napodobňovaním (dieťa pozoruje a napodobňuje svojich rodičov);
  2. vlastnou skúsenosťou (vlastným hraním rolí sa učíme ako sa treba správať);
  3. prostredníctvom inštitúcií (v škole sa učíme ako sa správať v budúcej profesii).

Učenie sociálnym rolám prebieha v procese socializácie. V tejto súvislosti rozlišujeme:

  1. predpísanú rolu- očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom;
  2. výkon roly- skutočné správanie jednotlivca.

 

Sociálny status:

- je premenlivý, nestály;

- spojený s pojmom sociálna rola;

- postavenie jednotlivca spoločnosti alebo v sociálnej skupine;

- je sociálnou pozíciou postavením, ktorý jednotlivec získava na základe plnenia sociálnych rolí, čiže na základe toho ako vykonáva svoju danú úlohu;

- spojený s určitými právami a povinnosťami;

- každý človek zastáva viacero sociálnych statusov.

Druhy sociálnych statusov:

  1. kľúčový- je rozhodujúcim sociálnym statusom, charakterizuje nás na základe neho nás poznajú ostatní členovia spoločnosti, spája sa so zamestnaním (Róm, otec, manžel, zamestnanec, ale v našom chápaní ho najčastejšie charakterizuje rómske etnikum);
  2. vrodený- je človeku daný, pripisovaný od narodenia a jedinec ho nemá možnosť zmeniť (rasa, beloch, černoch, pohlavie, vek);
  3. získaný- človek ho získava svojou aktivitou a tým môže získať svoje postaveniu, tento status môžeme ovplyvniť (vzdelanie, vysokoškolské, lekár, učiteľ, ovládanie cudzích jazykov);
  4. vnútený- jednotlivcovi ho vnúti spoločnosť (nezamestnanosť).

 

PSY 

Formy socializácie: 

  1. posilňovanie- môže byť kladné alebo záporné, ide tu o systém odmien a trestov, takto sa človek naučí niektoré reakcie vytvárať a iným sa vyhýbať;
  2. napodobňovanie- môže byť nevedomé (najmä v detstve) neskôr môže byť účelné zámerné.

Socializácia má 4 fázy: 

  1. pozorovanie- človek si všíma podstatné črty modelového správanie, viac pozornosti venuje modelom, ktoré v nijakom smere vynikajú, sú pre pozorovateľa zaujímavé;
  2. zapamätanie- zakódovanie modelového správania do pamäti;
  3. reprodukovanie- správanie sa potom opakuje, reprodukuje v rôznych soc. situáciách;
  4. posilnenie- ak človek dostane za limitované správanie odmenu, má väčšiu tendenciu správať sa takým spôsobom v podobných situáciách.

Sugescia- schopnosť človeka nekritický prijímať myšlienky od iných ľudí. Deje sa najmä u detí, ľudia s nižšou inteligenciou.

Sebavýchova- človek sa nesocializuje vplyvom iných ľudí ale sám, na základe vlastných skúseností, vlastného rozhodnutia a na základe vlastnej psychickej regulácie správania.

Spoločné činnosti- človek sa učí sociálne správať tým, že spolupracuje alebo súťaží s inými.

Preberanie úloh a rolí- je to racionálne osvojenie určitých zásad a spôsobu riešenia soc. situácií od iných osôb alebo podľa predpisov.

Poruchy socializácie: 

- správny priebeh socializácie vedie k bezproblémovému začleneniu jednotlivca do spoločnosti, jeho prispôsobeniu sa požiadavkám sociálneho prostredia v ktorom žije;

- schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobiť normám, rešpektovať pravidlá, zastávať očakávaným spôsobom sociálne roly sa označuje pojmom sociálna adaptácia – táto zaisťuje adekvátnosť sociálneho správania človeka vzhľadom k požiadavkám sociálneho prostredia; 

- naopak neschopnosť jednotlivca prijímať systém noriem, sociálnych a morálnych hodnôt uznávaných danou spoločnosťou označujem pojmom sociálna maladaptácia – tento pojem vyjadruje sociálne neprispôsobenie, jednotlivec maladaptovaný sa správa odlišne rieši sociálne situácie nezvyčajným, normám odporujúcim prípadne až poruchovým patologickým spôsobom;

- znamená to, že jedinec nie je schopný rešpektovať platné normy správania na úrovni, ktorá zodpovedá jeho veku respektíve jeho rozumovým schopnostiam;    

- základnými príznakmi maladaptácie detí, dospievajúcich aj dospelých sú – agresívne správanie, neposlušnosť, krádeže, kriminalita, užívanie omamných látok, výrazne prejavy negativizmu.

 

ŠPP

Stupne socializácie:

  1. integrácia- najvyšší stupeň- úplné splynutie so spoločnosťou;
  2. adaptácia- prispôsobenie sa;
  3. utilita- pracovná použiteľnosť jednotlivca (schopnosť manuálnej práce);
  4. infenorita- segregácia- totálna izolovanosť od spoločnosti.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016