Dospievanie, ako rizikové obdobie v živote človeka

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča agile (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 588 slov
Počet zobrazení: 1 703
Tlačení: 60
Uložení: 69

Dospievanie, ako rizikové obdobie v živote človeka

PSY 

Obdobie pubescencie začína pred pubertou okolo 9. a 10. roku, puberta začína okolo 10. roku a končí v 14.– 15. roku života. Toto obdobie sa nedá jednoznačne vymedziť rokmi, lebo tu existujú veľké individuálne rozdiely. 

Predpuberta– prípravná fáza na zmeny, ktoré každý človek v puberte prekonáva, charakteristické je to, že nie sú badateľné žiadne výrazne zmeny (okrem rastu do výšky), iba nastávajú isté odchýlky v správaní ako predzvesť budúcich zmien – prejavuje sa to najmä v oblasti citov, prežívania, správania a sociálnych vzťahov. 

Puberta– najvýraznejšou charakteristikou je pohlavné dozrievanie, ktoré je sprevádzané aj výraznými zmenami v duševnom  živote jednotlivca.

 

Telesný vývin:

Predpuberta: 

- v telesnej oblasti nastáva druhá tvarová premena organizmu – telo rastie intenzívne do výšky, ročný prírastok je 10 – 12 cm;

- predlžujú sa končatiny, trup zostáva relatívne nezmenený;

- pohybová koordinácia sa narúša, telesná disproporcionalita spôsobuje nešikovnosť, nekoordinovanosť a neobratnosť pohybov;

- zvyšuje sa kapacita pľúc a výkonnosť srdca;

- u dievčat sa zväčšuje mliečna žľaza.

 

Puberta:

- pohlavné žľazy začínajú svoju činnosť;

- urýchľuje sa rast;

- objavujú sa primárne pohlavné znaky– menštruačný cyklus u dievčat a výron semena u chlapcov;

- sekundárne pohlavné znaky– vyvíjajú sa pôsobením mužských a ženských hormónov;

- u dievčat: prsia a zaoblenosť bokov, ochlpenie;

- u chlapcov: ochlpenie a mutovanie spôsobené zmenou stavby hrtanu a tým aj zmenou vyššieho hlasu na nižší.

 

Psychický vývin:

- je poznamenaný rozvojom vnímania, ktoré sa postupne mení na diferencovanejšie, čo umožňuje rozlišovať aj drobné detaily;

- pamäť sa kvalitatívne mení, je viac logická;

- začína prevládať logické myslenie nad mechanickým a konkrétnym, pubescent už hľadá logické súvislosti, ale pre nedostatok poznatkov, vedomostí a skúsenosti sú tieto logické pochody zjednodušené, skratkovité a neúplne;

- pozornosť sa rozvíja, ale objavuje sa isté zhoršenie pri dlhodobejšej koncentrácií. Je to následok začínajúcich zmien v organizme, ktoré majú vplyv na emócie a tie potom vplývajú na pozornosť a sústredenosť;

- v puberte sa začína aj druhé obdobie vzdoru a určitej odtrhnutosti od rodičov. Je to prejav snahy o samostatnosť, emancipáciu a nezávislosť. Chlapci aj dievčatá sú neposlušnejšie, častejšie odvrávajú. Tvoria si vlastný názor a tento chcú prezentovať. Tvrdohlavo ho obhajuje a neznášajú, keď ich dospelí stále berú ako malé deti.

 

Citový vývin:

- city sú podmienené hormonálnymi zmenami, ktoré prebiehajú v organizme pubescenta;

- pubescent stráca predošlú citovú istotu a stabilitu;

- sám pubescent často nevie pochopiť zmeny svojich nálad a citových stavov;

- emocionálne reakcie sú prudšie, nápadnejšie, búrlivejšie a vo vzťahu k podnetom neprimerané;

- reakcie sú dosť impulzívne najmä na poznámky okolo pubescenta, ktoré sa týkajú jeho vzhľadu alebo správania;

- ďalší znak tohto obdobia je citová uzavretosť, neochota ukázať svoje city navonok a hovoriť o nich pred inými ľuďmi;

- neochota ukázať svoje city na verejnosti aj preto, že ani on sám im nerozumie, nevie ich opísať a aj z obavy, že ostatní sa z jeho citov vysmejú a nepochopia ho;

- emócie sú v tomto období prežívané v spojení s identitou – pubescent chce byť uznávaný a ak nie je, prežíva to veľmi negatívne – objavuje sa strach a úzkosť zo sociálneho kontaktu alebo útočnosť a impulzívnosť;

- vyššie city nadobúdajú novú, vyššiu kvalitu (intelektuálne, estetické, etické a sociálne). 

Vrstovnícke skupiny- zvyšuje sa ich význam a vplyv. Pubescent sa snaží získať pozitívnu pozíciu v týchto skupinách, robí všetko preto, aby sa v skupine zapáčil a prispôsobil, je to veľmi dôležité pre jeho identitu. Keby ho skupina neprijala alebo ho odmietla, začne pochybovať o sebe, stáva sa úzkostným, neurotickým, uzatvára sa do seba, vytvárajú sa u neho komplexy.

- komunikácia je poznačená tým, že pubescent ma nové témy, nový obsah uvažovania a rozhovorov;

- témy– týkajú sa medziľudských vzťahov, pochopenia zo strany rodičov a učiteľov, vzťahov k opačnému pohlaviu. Typické sú časté nedorozumenia a konflikty s dospelými. Komunikácia často vedie k frustrácií, lebo sa nesplnia očakávania, ktoré od rozhovoru pubescent očakáva;

- obliekanie– znak identity alebo príslušnosti ku skupine– používajú sa slangové výrazy a vulgarizmy, komunikujú smiechom, krikom, hulákaním, používajú rôzne skratky. Ďalšie formy: telefonovanie, komunikovanie cez internet, dôvody používania počítač ako prostriedku na komunikáciu.

Rodina- ostáva jednou zo základných socializačných oblastí života mladého človeka. To, že pubescent chce byť viac nezávislý a uznávaný neznamená, že by nemal citové väzby na svojich rodičov a rodinu. Detská, infantilná závislosť od rodičov je nahradená kvalitnejšími citovými vzťahmi.

Škola:

- je významný socializačný faktor v živote mladého človeka až aj preto, že v nej tvári veľa času;

- pubescent začína uvažovať, na čo je škola potrebná, diskutuje o tom, či je dôležitý obsah toho, čo sa učí;

- školský prospech už nie je taký dôležitý a neberie to tak vážne ako v predchádzajúcom období;

- pubescenti poľavujú z prípravy na vyučovanie, ide im najmä o to, aby sa nedostali do nejakých problémov;

- žiak už neprijíma automaticky všetky názory a hodnoty dospelých, väčší význam preňho majú normy a hodnoty spolužiakov a priateľov;

- odmieta sa učiť veľké množstvo nejasného a nezrozumiteľného učiva;

- pubescenti oceňujú najmä učiteľov, ktorí nezdôrazňujú svoju nadradenosť a autoritu.

Sexuálna výchova:

Sexuálna výchova by mala obsahovať tieto základne zložky:

  1. získavanie informácií– o funkcií pohlavných orgánov, o pohlavnom styku, pohlavných chorobách, o nebezpečenstve promiskuity, o otázkach prostitúcie. Ďalej sú to poznatky z oblasti fungovania manželstva a rodiny, plánovaného rodičovstva;
  2. formovanie postojov– k sexuálnemu správaniu, tvorenie vzťahov k druhému pohlaviu, emocionálna a pudová účasť na sexuálnom správaní a možnosti ovládania sexuálneho pudu a jeho kontroly;
  3. analýza a nácvik správania– ktoré súvisí s partnerstvom, manželstvom a rodinou, s nadväzovaním vzťahov s druhým pohlavím.

Poruchy správania- negativizmus, vzdor, šikanovanie, drogová závislosť, agresívne správanie, nadávky, úteky z domu, túlanie sa, záškoláctvo, fajčenie, konzumácia alkoholu, vandalizmus.

Záujmy:

- rozširujú sa, špecializujú a rozlišujú na základe interpohlavných a individuálnych rozdieloch;

- u oboch pohlaví rastie záujem o zovňajšok, oblečenie a módu. Klesá záujem o čítanie;

- ak už pubescenti čítajú zaujímajú ich sci – fi príbehy, hrdinské príbehy a u dievčat sú to romantické príbehy. Čítanie novín a časopisov prevažuje nad knihami. Zintenzívňuje sa záujem a šport, prírodu, uplatňujú sa aj zberateľské záujmy a konštruovanie praktických vecí,  častý je aj záujem o umelecké činnosti. U chlapcov a dievčat je veľmi rozšírený záujem o rodinu, tanec, počítače a cestovanie. 

Poruchy príjmu potravy:

Uvádzajú sa dve základné formy:

  1. mentálna anorexia;
  2. bulímia.

 

Mentálna anorexia- je porucha, ktorú charakterizuje úmyselné znižovanie telesnej hmotnosti pomocou obmedzenia jedla. Vyskytuje sa hlavne u dievčat a mladých žien. Je prejavom vnútorných mentálnych /duševných/ konfliktov. Niekedy sa anorexia označuje aj pojmom fóbia z obezity.

Rozlišujeme tieto základné znaky mentálnej anorexie:

  1. chybné predstavy o vlastnom tele;
  2. narušenie vnímania svojho tela;
  3. pocit osobnej nedostatočnosti, menejcennosti.

 

Prejavy anorexie:

- výrazná redukcia hmotnosti;

- vynechanie menštruácie;

- chronická zápcha;

- poruchy látkovej výmeny;

- zníženie telesnej teploty;

- koža a vlasy sú vyschnuté;

- poruchy hormonálnej regulácie;

- porucha stravovacích návykov;

- narušený sebaobraz;

- popieranie chorobnej chudosti;

- popieranie hladu;

- kolísanie nálady;

- znižovanie kontaktov so sociálnym prostredím.

 

Diagnostické kritéria mentálnej anorexie podľa MKCH-10:

- telesná hmotnosť je najmenej 15% pod predpokladanou úrovňou alebo index hmotnosti tela je 17,5 a menej;

- zníženie hmotnosti dosahuje pacient tým, že sa vyhýba jedlám, od "ktorých sa priberá", a že používa jeden alebo niekoľko nasledujúcich spôsobov: vyprovokované zvracanie, vyprovokované vyprázdňovanie, užívanie preháňadiel a diuretík, nadmerné cvičenie;

- neustály strach z tučnoty a skreslená predstava o vlastnom tele sú ako vtieravé myšlienky a pacient si vtedy sám sebe ukladá za povinnosť mať nízku hmotnosť;

- rozsiahla hormonálna porucha, prejavujúca sa u ženy stratou menštruácie a u muža stratou sexuálneho záujmu a potencie;

- v prípade, že ochorenie vznikne ešte pred pubertou, sú pubertálne prejavy oneskorené či dokonca zastavené.

 

Výskyt mentálnej anorexie:

-hlavne u žien;

-začiatok medzi 12.-18.rokom, po 25.roku života sa vyskytuje menej;

-mnohokrát sa choroba stáva chronickou;

-úmrtia – 5-10% z celkového počtu anorektičiek.

 

Príčiny anorexie:

biologického hľadiska- poruchy žliaz s vnútornou sekréciou;

- zo psychoanalytického hľadiska- mentálna anorexia vzniká z konfliktu v sexuálnej oblasti a z celkovej nezrelosti adekvátneho pohľadu na seba– ide o únik alebo vyhýbanie sa dospelej sexualite, mladá žena nie je schopná uniesť požiadavky dospelosti, neprijímanie potravy slúži ako trestanie seba a súčasne je to aj pokus, ako uniknúť pocitom viny;

- z kognitívno- behaviorálneho hľadiska- priberanie na hmotnosti a jedlo sa spájajú s negatívnymi rozumovými dôsledkami;

humanisticko- existencionálneho hľadiska- dieťa sa naučilo reagovať na nesúhlas okolia tým, že začalo odmietať dôležité súčasti svojho JA. Anorexia je výsledkom vzťahov v rodine. Dieťa túži po samostatnosti, ale toto prianie sa nesprávnou výchovou potláča, a tak nemá inú možnosť ako kontrolovať vlastné jedenie.

Typy anorexie:

  1. asketický typ– pacientky znižujú váhu hladovaním a obmedzovaním potravy;
  2. reštriktívny typ– pacientky nielen hladujú, ale vyberajú si len nízkokalorické jedlá, berú lieky na chudnutie, úmyselne si vyvolávajú vracanie.

Poradenstvo– terapia- hlavnou úlohou je udržať pri živote pacientky, ktoré prídu k lekárovi úplne vychudnuté. Ide najmä o snahu, aby osoba zmenila postoj k sebe, svojmu telu, výzoru a k jedlu.

Bulímia- porucha, pri ktorej osoby pociťujú veľmi veľký hlad. Typické sú opakované záchvaty prejedania sa. Súčasne majú obavu z obezity, a tak si často vyvolávajú zvracanie alebo používajú lieky na preháňanie. Vyskytuje sa častejšie ako anorexia. Je typická pre mladé dievčatá a ženy, ktoré sa práve osamostatnili a opustili rodičovský dom.

 

Prejavy bulímie:

- neovládateľná túžba po jedle– záchvaty pažravosti;

- chorobný strach z pribratia, ktorý prerastá až do fóbie;

- vyhýbanie sa priberaniu, vyvolávanie zvracania alebo užívanie liekov– laxatív.

Bulímia sa diagnostikuje vtedy, keď sa prejedanie vyskytuje najmenej 2x týždenne počas troch mesiacov. Pacientka má snahu potlačiť možný účinok jedla, napr. zvracaním alebo liekmi. Má neodolateľnú chuť na jedlo, súčasne veľkú obavu z tučnoty.

Výskyt bulímie:

-ženy 15-30 rokov;

-postihuje 2-5% žien. 

Vysvetlenie vzniku bulímie- psychoanalýza ju vysvetľuje tým, že je to premena túžby niečo zjesť a zvracanie je zas premenou túžby niečo odvrhnúť. Ide o dôsledok nízkeho sebahodnotenia, narušeného vzťahu človeka k sebe samému, k svojmu telu. K vzniku bulímie prispievajú aj spoločenské podmienky, napr. preferovanie jedla ako významnej príjemnej hodnoty a jeho uprednostňovanie pred inými hodnotami. Vyvolávajúcim faktorom je najmä pocit samoty a nudy– ten vedie k napätiu– a napätie sa znižuje pomocou jedla.

Liečba bulímie- okrem psychoanalytickej liečby, pri ktorej sa terapeut snaží dostať komplexy a myšlienky často nevedomého charakteru do vedomia a pod kontrolu jednotlivca, používa sa aj behaviorálna liečba. Sústreďuje sa na kontrolu stravovacích návykov, na prísne dodržiavanie režimu dňa a postupné odvykanie od prejedania sa. Potom nasleduje pozitívne posilnenie– odmena za sebakontrolu a dodržiavanie dohodnutých pravidiel.

MSP

Záškoláctvo- zámerná neospravedlnená neúčasť v škole, pričom dieťa sa v čase vyučovania väčšinou potuluje mimo priestorov školy alebo rodiny. Musíme brať do úvahy trojuholník škola, dieťa, rodič.

Kroky, ktoré treba podstupovať pri záškoláctve:

  1. tvorba optimálneho výchovného prostredia– zistiť či rodinné a školské prostredie zodpovedá správnemu výchovnému prostrediu, empatia, úprimnosť, otvorenosť vo vzťahoch, vzájomná akceptácia, odceňovanie;
  2. zjednotenie názorov a postojov k záškoláctvu– rodičom často krát neprekáža neprítomnosť dieťaťa v škole a nemajú ani záujem tento problém riešiť;
  3. vypracovanie účinnej stratégie v boji proti záškoláctvu– informačná služby prostredníctvom ktorej škola informuje rodičov o neprítomnosti dieťaťa v škole;
  4. intervencia smerovaná k dieťaťu– vysvetliť význam vzdelávanie dieťaťu, vyhlásenie súťaže o žiaka s najlepšou dochádzkou;
  5. pomoc rodičom a pedagógom– spolupráca s inými odborníkmi– špeciálny pedagóg, psychológ, absolvovanie školení, kurzov na identifikáciu problému.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015