Psychické procesy a stavy

Psychické procesy a stavy

PSY

Pomocou psychických procesov sa odohráva prevažná časť interakcie človeka s okolitým svetom. Ich priebeh sa mení s vývinovými zmenami, stavom organizmu, vplyvom prostredia. Zaraďujeme medzi ne napríklad: pociťovanie, vnímanie, myslenie... 

Psychický stav- je momentálna schopnosť človeka realizovať akákoľvek aktivita. Je viac- menej dočasný. Medzi psychické stavy zaraďujeme napríklad: pozornosť.

Pociťovanie: 

- je proces získavania „surových“ informácii z vonkajšieho aj vnútorného prostredia a ich premena do podoby nervových impulzov, ktoré mozog ďalej využíva.

1. zrakové:

- podnet: elektromagnetické vlny zo svetelného zdroja;

- zmyslový orgán (receptor): oko;

- psychický zážitok: pocit farby (rozlišujeme kvalitu, tón, jasnosť a sýtosť farby);

1. sluchové:

- podnet: zvukové vlny, ktoré vznikajú chvením predmetov (20 - 20000 hertzov);

- zmyslový orgán: ucho;

- psychický zážitok: zvuky (rečové pocity, tóny a hrmoty - hluky), rozlišujeme výšku, silu, farbu zvuku;

1. čuchové:

- podnet: molekuly uvoľňované určitou látkou do vzduchu;

- zmyslový orgán: čuchové bunky umiestnené v nosovej sliznici;

- psychický zážitok: pachy (vône, zápachy); 

1. chuťové:

- podnet: chemické látky rozpustené v ústach (v slinách alebo vo vode);

- zmyslový orgán: chuťové poháriky umiestnené v sliznici jazyka;

- psychický zážitok: chute (slaná, sladká, kyslá, horká);

1. tepelné:

- podnet: teplota vzduchu a predmetov;

- zmyslový orgán: temperatúrne body umiestnené na povrchu tela;

- psychický zážitok: bolesť z chladu, chlad, teplo, horúčosť, pálčivá bolesť;

1. tlakové:

- podnet: mechanické pôsobenie predmetov alebo vzduchu na povrch tela;

- zmyslový orgán: zakončenia nervových buniek v koži, tzv. tlakové telieska;

- psychický zážitok: dotyk a tlak;

1. pociťovanie bolesti:

- podnet: akýkoľvek podnet dostatočne silný na to, aby mal za následok poškodenie tkaniva, nadprahové podnety, poruchy činnosti jednotlivých orgánov, prudké zmeny polohy a rovnováhy, nadmerné svalové napätie ;

- zmyslový orgán: nervové zakončenia rozmiestnené po celom tele;

- psychický zážitok: bolesť (bodavá, tupá, pálčivá, nárazová...);

1. kinestetické:

- podnet: zmena polohy a narušenie rovnováhy pre pociťovanie pohybu je to napätie a uvoľnenie vo svaloch a šľachách;

- zmyslový orgán: labyrint vo vnútornom uchu;

- psychický zážitok: informácia o polohe nášho tela v priestore, o jeho stave v zmysle pokoja a pohybu, o polohe a stave jednotlivých údov nášho tela a spolu s ostatnými zmyslami sa zúčastňujú na vnímaní času, priestoru, tlaku a bolesti

orgánové (viscerálne) pocity;

- vznikajú činnosťou vnútorných zmyslových orgánov;

- signalizujú stav a činnosť orgánov trávenia, dýchania, krvného obehu a rozmnožovacích orgánov.

Vnímanie:

- je odrážanie vonkajšieho sveta v mysli;

- vnem- odraz predmetov a javov ako celkov vo vedomí človeka.

Základné vlastnosti:

1. celostnosť - vnemy sú obrazom nejakého celku;
2. výberovosť - sústreďuje sa len na niektoré zo všetkých podnetov;
3. významovosť - podnety vnímame ako nositeľov nejakého významu.

Základné druhy - vnímanie:

1. tvaru- formy a veľkosti, uskutočňuje sa prostredníctvom zraku, hmatových analyzátorov, ale uplatňuje sa aj skúsenosť;
2. priestoru- umiestnenie v priestore, uskutočňuje sa spoluprácou zrakového a pohybového analyzátora a skúsenosti, zahŕňa aj vnímanie veľkosti a hĺbky;
3. hĺbky (vzdialenosť)- predovšetkým akomodáciou šošovky;
4. vzdialenosti- najmä pohybovým a sluchovým analyzátorom;
5. pohybu- zrakom, ale aj sluchom;
6. času- nemáme na to osobitný orgán, zakladá sa na skúsenosti- je to vlastne vnímanie následnosti, postupných zmien.

Sociálne vnímanie- vnímanie iných ľudí, s ktorými sa stretávame, a sociálnych situácii, do ktorých sa dostávame (povaha interakcie, poradie - prvý dojem, projekcia, haloefekt, efekt dobroty).

Typy vnímania:

1. analytický- zameriava sa na detaily, problém vyvodiť všeobecné závery;
2. syntetický- zameriava sa na celok, neprihliadanie k detailom však môže viesť k nesprávnym záverom;
3. analyticko-syntetický- snaží sa vnímané rozčleňovať na detaily a následne vnímať v rámci celku;
4. emocionálny- nezacieľuje na pochopenie zmyslu, ale na prežívanie, na city, nízka objektivita.

Predstavivosť- predstavy  a fantázia:

Predstavivosť- človek môže mať vo svojom vedomí názorné obrazy vonkajších predmetov a javov aj vtedy, keď tieto práve nepôsobia na jeho receptory.

Predstava- obraz utvorený vo vedomí bez priameho pôsobenia podnetov na zmyslové orgány.

Podľa spôsobu vzniku delíme predstavy na:

1. pamäťové- viac-menej presná reprodukcia pôvodného zážitku vo vedomí;
2. a) jedinečné - predstavy niečoho konkrétneho;
3. b) všeobecné - schematické, najvšeobecnejšie črty daného predmetu;
4. fantazijné- tvorba nových názorných obrazov;
5. anticipačné (cieľové)- predstavujú obrazy toho, čo nás čaká, čo plánujeme.

Fantázia- druh obrazotvornosti, vedie k utvoreniu fantazijných predstáv:

1. rekonštruujúce- obraz krajiny, ktorú sme nikdy nenavštívili si predstavujeme podľa jej opisu, mapy;
2. tvorivé- obrazy javov a predmetov, ktoré doteraz neboli vytvorené;
3. bdelé snenie- utváranie predstáv, ktoré sa vzťahujú na vlastnú želanú budúcnosť;
4. spánkové sny- sú osobitným druhom, nemajú priamy pôvod v reálnej skutočnosti - neúmyselná fantázia;
5. halucinácie- osobitný druh, vznikajú pri nenormálnom stave (horúčky), duševných chorobách, človek ich považuje za vnemy.

Predstavové typy:

1. zrakový- prevaha zrakových predstáv, ľahkosť ich uchovania a vybavenia (tváre ľudí, oblečenie)- maliari;
2. pohybový- ľahkosť uchovania a reprodukcie pracovných, hravých, športových, tanečných pohybov;
3. sluchový- akustické predstavy - hudobníci, herci, recitátori;
4. zmiešaný- v rovnakej miere predstavy hociktorého typu.

Pozornosť:

- psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameraní a v sústredenosti vedomia na určité predmety a javy;

- mimovoľná- neúmyselná, vyvolávajú ju podnety z vonkajšieho prostredia, najmä vlastnosti týchto podnetov: sila (hrom), veľkosť (hrad), nevšednosť, nápadnosť (nový model auta), neočakávanosť (výkrik), zmena a pohyb(reklama), zaujímavosť (dej filmu), pestrosť (kvetinový sad);

- zámerná- úmyselná, človek ju udržiava vôľovým úsilím, je náročnejšia, vyčerpávajúcejšia;

- roztržitosť- neschopnosť sústrediť pozornosť v danej chvíli na potrebný objekt

vnútorná pozornosť- zameraná na vlastné prežívanie.

Vlastnosti pozornosti:

1. rozsah (kapacita)- počet podnetov, ktoré pozornosť obsiahne;
2. koncentrácia- ako dlho je daná osoba schopná nepretržite sledovať určité predmety;
3. oscilácia- kolísanie, výkyvy pozornosti, môžu byť zapríčinené vnútornými i vonkajšími podnetmi;
4. rozdeľovanie pozornosti- súčasné sústredenie sa na viacero podnetov;
5. prenášanie pozornosti- vedomé premiestňovanie pozornosti z jedného podnetu na iný (vodič, pilot);
6. selektivita- výberovosť, sústredenosť na určitý podnet a ignorácia bezvýznamných podnetov z okolia;
7. roztržitosť- vyvolaná napr. únavou.

Pamäť:

- psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka;

- trvalé a pevné stopy v mozgovej kôre. 

Fázy:

1. zapamätanie- vštepovanie do pamäti, jednorazovým alebo opakovaný pôsobením podnetov;
2. pamätanie- podržanie v pamäti, čas od zapamätanie po vybavenie;

proces zabúdania- podstatou zabúdania je, že sa mení povaha zapamätaného v: kvalite (presnosť je menšia), štruktúre (zložky sa preskupujú, vypadávajú), zmene istoty (menšia istota v presnosti vybavenia), pohotovosti (čím sme viac zabudli, tým je pohotovosť vybavenia menšia); zabúdanie má význam kladný (nepríjemné zážitky), záporný (dôležité vedomosti);

1. vybavovanie- aktivizácia minulej skúsenosti, stupne:
2. a) znovupoznanie- opätovné pôsobenie pôvodných podnetov;
3. b) spomínanie- minulé zážitky sa vybavujú bez priameho pôsobenia podnetov;
4. c) reprodukcia- zapamätané a vybavené sa zhoduje.

Druhy pamäti:

1. ultrakrátkodobá (senzorická)- informácie uchováva krátky čas - prchavé záznamy toho, čo prežívame;
2. krátkodobá- zapamätanie na krátky čas, kontroluje prenos do dlhodobej pamäte, obmedzená kapacita;
3. dlhodobá- odrazy javov a zážitkov, ktoré si pamätáme pomerne dlhý čas, od niekoľko dní až po dlhé roky.

Podľa toho, ako rýchlo a ľahko si zapamätáme a vybavujeme rôzne druhy podnetov, rozlišujeme:

1. a) názorný typ- názorné podnety;
2. b) slovno-logický typ- verbálny materiál, pojmy a myšlienky ;
3. c) emocionálny typ- city, citovo podfarbené zážitky;
4. d) pohybový typ- pohyby, je základom manuálnych schopností a športových výkonov.

Myslenie:

- záverečný stupeň procesu poznávania.

Podstatou je vykonávanie myšlienkových operácii:

1. analýza- rozčlenenie celku na časti;
2. syntéza- spájanie vyčlenených častí - myšlienkové zjednocovanie;
3. porovnávanie- zisťujeme tak podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi;
4. zovšeobecnenie- myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností do skupiny;
5. konkretizácia- opak zovšeobecnenia, vyvodenie vlastností jedného konkrétneho prípadu z poznania všeobecných zákonitostí, najťažšia myšlienková operácia;
6. abstrakcia- vyčleňovanie podstatných znakov, zatiaľ čo ostatné znaky sú zanedbávané;
7. dedukcia- usudzovanie z všeobecného na konkrétne.

Druhy myslenia:

1. konkrétne- vzťahy medzi predmetmi musia byť vo vnemovom poli mysliaceho;
2. abstraktné- vlastné iba človeku, ide o chápanie vecí, ktoré nie sú bezprostredne dané;
3. konvergentné- celá myšlienková operácia sa uberá smerom nájsť riešenie;
4. divergentné- hľadá všetky možné riešenia a vyberá najvhodnejšie.

Reč:

- slúži na vyjadrenie výsledkov myslenia a zároveň slúži na vyjadrenie prežívania vôbec.

Reč- nástroj myslenia, forma dorozumievania.

Jazyk- prostriedok dorozumievania, nástroj reči. 

Delenie reči:

1. vnútorná- reč „pre seba“, ktorou myslíme, je skrátená, stručná;
2. vonkajšia- človek sa ňou vyjadruje navonok vo zvukovej podobe;
3. hovorená- spôsob vyjadrovania myšlienok nahlas;
4. písaná- chýbajú sprievodné znaky preto je pre čitateľa i pisateľa náročnejšia. 

City a emócie:

- vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom.

Emócie- nižšie city, najjednoduchšie zážitky spojené s uspokojovaním alebo neuspokojovaním primárnych fyziologických potrieb (smútok, strach, zlosť, radosť, dôvera, znechutenie, prekvapenie).

City- trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami, hodnotami človek a života, potrebami myslenia a prežívania, kultúrnymi potrebami.

Základné druhy citov:

1. telesné city- prežívame nimi stav nášho organizmu, vnútornú rovnováhu (homeostáza) a jej narušenie;
2. citové reakcie- reagujeme nimi na niečo, čo prichádza zvonka;

- môžu byť slabé, stredné, silné;

- náhle a silné reakcie sa nazývajú afekty (smiech, hnev, plač, radosť, zúrivosť), citové reakcie sú krátkodobé, ale so silným citovým prežívaním;

- rozdeľujeme ich na útočné (hnev), obranné (strach), a sociálne (city závislosti);

1. citové stavy- dlhšie trvajúce a nie príliš intenzívne prežívanie svojho subjektívneho stavu;
2. nálada- dlhšie trvajúci citový stav, má slabšiu intenzitu, ovplyvňuje pozitívne i negatívne, môže byť povznesená (veselosť), skleslá a depresívna (utiahnutosť), stiesnená a skľúčená, zlostná (útočnosť);
3. vášne (náruživosti)- silný a hlboký cit, ktorý sa zmocňuje celého človeka, jeho myšlienok i činnosti, napr. vášeň pre hromadenie majetku, prácu, márnivosť, športová, pijanská, čitateľská vášeň;
4. strach- najčastejšia obranná citová reakcia, zdrojom môže byť človek, konkrétny predmet, prechádza od nepokoja, mierneho zľaknutia, prekvapenia cez obavu, zdesenia až po panický strach
5. tréma- duševný stav emočného charakter, ktorý sa prejavuje zvýšeným citovým napätím, obavou, úzkosťou, nesmelosťou, od trémy je veľmi blízko k frustrácii
6. citový vzťahy- dlhodobé citové intenzívne prežívanie k predmetom, ľuďom, ktorý majú pre nás osobitnú hodnotu;

- zo všetkých citov trvajú najdlhšie (rodičovská láska);

- základné citové vzťahy: sympatia - antipatia, láska - nenávisť, priateľstvo - nepriateľstvo, obdiv - pohŕdanie, pýcha – pokora.

Vôľa:

- psychický proces, ktorým človek riadi svoju činnosť zameranú na dosiahnutie vedome vytýčených cieľov a prekonáva prekážky;

- východiskovým bodom vôľového konania je uvedomelá potreba alebo úloha, kým konečným bodom je dosiahnutie vytýčeného cieľa.

Fázy vôľového konania:

1. príprava vôľového konania- uvedomenie si potreby činnosti, motivácia konania, motívy konania
2. rozhodovanie- konkretizácia cieľa a spôsob činnosti, boj motívov, konflikt rozhodovania, úroveň rozum – rozum alebo rozum - srdce, impulzívne konanie, skratové konanie
3. uskutočňovanie rozhodnutia- dosiahnutie vytýčeného cieľa, prekážky sú vonkajšie (prírodné a sociálne prostredie) a vnútorné (sú v samotnom človeku).

silná vôľa- húževnatosť, sebaovládanie, rozhodnosť, vytrvalosť

slabá vôľa- nerozhodnosť, ovplyvniteľnosť, impulzívnosť