Psychické procesy a stavy
Psychické procesy a stavy
PSY
Pomocou psychických procesov sa
odohráva prevažná časť interakcie človeka s okolitým svetom. Ich priebeh sa mení s vývinovými zmenami, stavom organizmu, vplyvom
prostredia. Zaraďujeme medzi ne napríklad: pociťovanie, vnímanie, myslenie...
Psychický
stav- je momentálna schopnosť človeka realizovať akákoľvek aktivita. Je viac- menej dočasný. Medzi psychické stavy
zaraďujeme napríklad: pozornosť.
Pociťovanie:
- je proces získavania „surových“
informácii z vonkajšieho aj vnútorného prostredia a ich premena do podoby nervových impulzov, ktoré mozog ďalej
využíva.
- zrakové:
- podnet: elektromagnetické vlny zo svetelného
zdroja;
- zmyslový orgán (receptor): oko;
- psychický zážitok: pocit farby (rozlišujeme
kvalitu, tón, jasnosť a sýtosť farby);
- sluchové:
- podnet: zvukové vlny, ktoré
vznikajú chvením predmetov (20 - 20000 hertzov);
- zmyslový orgán: ucho;
- psychický
zážitok: zvuky (rečové pocity, tóny a hrmoty - hluky), rozlišujeme výšku, silu, farbu
zvuku;
- čuchové:
- podnet: molekuly uvoľňované určitou látkou do
vzduchu;
- zmyslový orgán: čuchové bunky umiestnené v nosovej sliznici;
- psychický
zážitok: pachy (vône, zápachy);
- chuťové:
- podnet: chemické látky
rozpustené v ústach (v slinách alebo vo vode);
- zmyslový orgán: chuťové poháriky umiestnené v sliznici
jazyka;
- psychický zážitok: chute (slaná, sladká, kyslá,
horká);
- tepelné:
- podnet: teplota vzduchu a predmetov;
-
zmyslový orgán: temperatúrne body umiestnené na povrchu tela;
- psychický zážitok: bolesť z chladu, chlad,
teplo, horúčosť, pálčivá bolesť;
- tlakové:
- podnet: mechanické
pôsobenie predmetov alebo vzduchu na povrch tela;
- zmyslový orgán: zakončenia nervových buniek v koži, tzv. tlakové
telieska;
- psychický zážitok: dotyk a tlak;
- pociťovanie
bolesti:
- podnet: akýkoľvek podnet dostatočne silný na to, aby mal za následok poškodenie tkaniva,
nadprahové podnety, poruchy činnosti jednotlivých orgánov, prudké zmeny polohy a rovnováhy, nadmerné svalové napätie ;
-
zmyslový orgán: nervové zakončenia rozmiestnené po celom tele;
- psychický zážitok: bolesť (bodavá, tupá,
pálčivá, nárazová...);
- kinestetické:
- podnet: zmena polohy a narušenie
rovnováhy pre pociťovanie pohybu je to napätie a uvoľnenie vo svaloch a šľachách;
- zmyslový orgán: labyrint vo
vnútornom uchu;
- psychický zážitok: informácia o polohe nášho tela v priestore, o jeho stave v zmysle pokoja
a pohybu, o polohe a stave jednotlivých údov nášho tela a spolu s ostatnými zmyslami sa zúčastňujú na vnímaní času, priestoru, tlaku
a bolesti
orgánové (viscerálne) pocity;
- vznikajú činnosťou vnútorných zmyslových orgánov;
- signalizujú stav
a činnosť orgánov trávenia, dýchania, krvného obehu a rozmnožovacích orgánov.
Vnímanie:
- je
odrážanie vonkajšieho sveta v mysli;
- vnem- odraz predmetov a javov ako celkov vo vedomí
človeka.
Základné vlastnosti:
- celostnosť - vnemy sú obrazom nejakého
celku;
- výberovosť - sústreďuje sa len na niektoré zo všetkých podnetov;
- významovosť
- podnety vnímame ako nositeľov nejakého významu.
Základné druhy -
vnímanie:
- tvaru- formy a veľkosti, uskutočňuje sa prostredníctvom zraku, hmatových analyzátorov, ale
uplatňuje sa aj skúsenosť;
- priestoru- umiestnenie v priestore, uskutočňuje sa spoluprácou zrakového a pohybového
analyzátora a skúsenosti, zahŕňa aj vnímanie veľkosti a hĺbky;
- hĺbky (vzdialenosť)- predovšetkým akomodáciou
šošovky;
- vzdialenosti- najmä pohybovým a sluchovým analyzátorom;
- pohybu- zrakom, ale aj
sluchom;
- času- nemáme na to osobitný orgán, zakladá sa na skúsenosti- je to vlastne vnímanie následnosti,
postupných zmien.
Sociálne vnímanie- vnímanie iných ľudí, s ktorými sa stretávame, a sociálnych situácii,
do ktorých sa dostávame (povaha interakcie, poradie - prvý dojem, projekcia, haloefekt, efekt dobroty).
Typy
vnímania:
- analytický- zameriava sa na detaily, problém vyvodiť všeobecné
závery;
- syntetický- zameriava sa na celok, neprihliadanie k detailom však môže viesť k nesprávnym
záverom;
- analyticko-syntetický- snaží sa vnímané rozčleňovať na detaily a následne vnímať v rámci
celku;
- emocionálny- nezacieľuje na pochopenie zmyslu, ale na prežívanie, na city, nízka
objektivita.
Predstavivosť- predstavy a fantázia:
Predstavivosť- človek môže mať vo
svojom vedomí názorné obrazy vonkajších predmetov a javov aj vtedy, keď tieto práve nepôsobia na jeho
receptory.
Predstava- obraz utvorený vo vedomí bez priameho pôsobenia podnetov na zmyslové orgány.
Podľa
spôsobu vzniku delíme predstavy na:
- pamäťové- viac-menej presná reprodukcia pôvodného zážitku vo
vedomí;
- a) jedinečné - predstavy niečoho konkrétneho;
- b) všeobecné - schematické,
najvšeobecnejšie črty daného predmetu;
- fantazijné- tvorba nových názorných obrazov;
- anticipačné
(cieľové)- predstavujú obrazy toho, čo nás čaká, čo plánujeme.
Fantázia- druh obrazotvornosti, vedie
k utvoreniu fantazijných predstáv:
- rekonštruujúce- obraz krajiny, ktorú sme nikdy nenavštívili
si predstavujeme podľa jej opisu, mapy;
- tvorivé- obrazy javov a predmetov, ktoré doteraz neboli
vytvorené;
- bdelé snenie- utváranie predstáv, ktoré sa vzťahujú na vlastnú želanú
budúcnosť;
- spánkové sny- sú osobitným druhom, nemajú priamy pôvod v reálnej skutočnosti - neúmyselná
fantázia;
- halucinácie- osobitný druh, vznikajú pri nenormálnom stave (horúčky), duševných chorobách, človek ich
považuje za vnemy.
Predstavové typy:
- zrakový- prevaha zrakových predstáv, ľahkosť
ich uchovania a vybavenia (tváre ľudí, oblečenie)- maliari;
- pohybový- ľahkosť uchovania a reprodukcie pracovných,
hravých, športových, tanečných pohybov;
- sluchový- akustické predstavy - hudobníci, herci,
recitátori;
- zmiešaný- v rovnakej miere predstavy hociktorého typu.
Pozornosť:
-
psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameraní a v sústredenosti vedomia na určité predmety a javy;
-
mimovoľná- neúmyselná, vyvolávajú ju podnety z vonkajšieho prostredia, najmä vlastnosti týchto podnetov:
sila (hrom), veľkosť (hrad), nevšednosť, nápadnosť (nový model
auta), neočakávanosť (výkrik), zmena a pohyb(reklama), zaujímavosť (dej
filmu), pestrosť (kvetinový sad);
- zámerná- úmyselná, človek ju udržiava vôľovým úsilím, je
náročnejšia, vyčerpávajúcejšia;
- roztržitosť- neschopnosť sústrediť pozornosť v danej chvíli na potrebný
objekt
vnútorná pozornosť- zameraná na vlastné prežívanie.
Vlastnosti pozornosti:
- rozsah
(kapacita)- počet podnetov, ktoré pozornosť obsiahne;
- koncentrácia- ako dlho je daná osoba schopná
nepretržite sledovať určité predmety;
- oscilácia- kolísanie, výkyvy pozornosti, môžu byť zapríčinené
vnútornými i vonkajšími podnetmi;
- rozdeľovanie pozornosti- súčasné sústredenie sa na viacero
podnetov;
- prenášanie pozornosti- vedomé premiestňovanie pozornosti z jedného podnetu na iný (vodič,
pilot);
- selektivita- výberovosť, sústredenosť na určitý podnet a ignorácia bezvýznamných podnetov
z okolia;
- roztržitosť- vyvolaná napr. únavou.
Pamäť:
- psychický proces odrazu
minulého prežívania a správania vo vedomí človeka;
- trvalé a pevné stopy v mozgovej
kôre.
Fázy:
- zapamätanie- vštepovanie do pamäti, jednorazovým alebo opakovaný pôsobením
podnetov;
- pamätanie- podržanie v pamäti, čas od zapamätanie po vybavenie;
proces
zabúdania- podstatou zabúdania je, že sa mení povaha zapamätaného v: kvalite (presnosť je
menšia), štruktúre (zložky sa preskupujú, vypadávajú), zmene istoty (menšia istota v presnosti
vybavenia), pohotovosti (čím sme viac zabudli, tým je pohotovosť vybavenia menšia); zabúdanie má
význam kladný (nepríjemné zážitky), záporný (dôležité
vedomosti);
- vybavovanie- aktivizácia minulej skúsenosti, stupne:
- a) znovupoznanie- opätovné
pôsobenie pôvodných podnetov;
- b) spomínanie- minulé zážitky sa vybavujú bez priameho pôsobenia
podnetov;
- c) reprodukcia- zapamätané a vybavené sa zhoduje.
Druhy
pamäti:
- ultrakrátkodobá (senzorická)- informácie uchováva krátky čas - prchavé záznamy toho, čo
prežívame;
- krátkodobá- zapamätanie na krátky čas, kontroluje prenos do dlhodobej pamäte, obmedzená
kapacita;
- dlhodobá- odrazy javov a zážitkov, ktoré si pamätáme pomerne dlhý čas, od niekoľko dní až po dlhé
roky.
Podľa toho, ako rýchlo a ľahko si zapamätáme a vybavujeme rôzne druhy
podnetov, rozlišujeme:
- a) názorný typ- názorné podnety;
- b) slovno-logický
typ- verbálny materiál, pojmy a myšlienky ;
- c) emocionálny typ- city, citovo podfarbené
zážitky;
- d) pohybový typ- pohyby, je základom manuálnych schopností a športových
výkonov.
Myslenie:
- záverečný stupeň procesu poznávania.
Podstatou je
vykonávanie myšlienkových operácii:
- analýza- rozčlenenie celku na
časti;
- syntéza- spájanie vyčlenených častí - myšlienkové
zjednocovanie;
- porovnávanie- zisťujeme tak podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi
a javmi;
- zovšeobecnenie- myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností do
skupiny;
- konkretizácia- opak zovšeobecnenia, vyvodenie vlastností jedného konkrétneho prípadu z poznania
všeobecných zákonitostí, najťažšia myšlienková operácia;
- abstrakcia- vyčleňovanie podstatných znakov, zatiaľ
čo ostatné znaky sú zanedbávané;
- dedukcia- usudzovanie z všeobecného na
konkrétne.
Druhy myslenia:
- konkrétne- vzťahy medzi predmetmi musia byť vo
vnemovom poli mysliaceho;
- abstraktné- vlastné iba človeku, ide o chápanie vecí, ktoré nie sú bezprostredne
dané;
- konvergentné- celá myšlienková operácia sa uberá smerom nájsť
riešenie;
- divergentné- hľadá všetky možné riešenia a vyberá
najvhodnejšie.
Reč:
- slúži na vyjadrenie výsledkov myslenia a zároveň slúži na vyjadrenie prežívania
vôbec.
Reč- nástroj myslenia, forma dorozumievania.
Jazyk- prostriedok dorozumievania, nástroj
reči.
Delenie reči:
- vnútorná- reč „pre seba“, ktorou myslíme, je skrátená,
stručná;
- vonkajšia- človek sa ňou vyjadruje navonok vo zvukovej podobe;
- hovorená- spôsob
vyjadrovania myšlienok nahlas;
- písaná- chýbajú sprievodné znaky preto je pre čitateľa i pisateľa
náročnejšia.
City a emócie:
- vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta,
k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom.
Emócie- nižšie city, najjednoduchšie zážitky spojené
s uspokojovaním alebo neuspokojovaním primárnych fyziologických potrieb (smútok, strach, zlosť, radosť, dôvera, znechutenie,
prekvapenie).
City- trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami, hodnotami človek a života, potrebami myslenia
a prežívania, kultúrnymi potrebami.
Základné druhy citov:
- telesné city- prežívame nimi
stav nášho organizmu, vnútornú rovnováhu (homeostáza) a jej narušenie;
- citové reakcie- reagujeme nimi na niečo,
čo prichádza zvonka;
- môžu byť slabé, stredné, silné;
- náhle a silné reakcie sa nazývajú afekty (smiech, hnev, plač,
radosť, zúrivosť), citové reakcie sú krátkodobé, ale so silným citovým prežívaním;
- rozdeľujeme ich na útočné (hnev), obranné
(strach), a sociálne (city závislosti);
- citové stavy- dlhšie trvajúce a nie príliš intenzívne prežívanie
svojho subjektívneho stavu;
- nálada- dlhšie trvajúci citový stav, má slabšiu intenzitu, ovplyvňuje pozitívne
i negatívne, môže byť povznesená (veselosť), skleslá a depresívna (utiahnutosť), stiesnená a skľúčená, zlostná
(útočnosť);
- vášne (náruživosti)- silný a hlboký cit, ktorý sa zmocňuje celého človeka, jeho myšlienok
i činnosti, napr. vášeň pre hromadenie majetku, prácu, márnivosť, športová, pijanská, čitateľská
vášeň;
- strach- najčastejšia obranná citová reakcia, zdrojom môže byť človek, konkrétny predmet, prechádza od
nepokoja, mierneho zľaknutia, prekvapenia cez obavu, zdesenia až po panický strach
- tréma- duševný stav emočného
charakter, ktorý sa prejavuje zvýšeným citovým napätím, obavou, úzkosťou, nesmelosťou, od trémy je veľmi blízko
k frustrácii
- citový vzťahy- dlhodobé citové intenzívne prežívanie k predmetom, ľuďom, ktorý majú pre nás
osobitnú hodnotu;
- zo všetkých citov trvajú najdlhšie (rodičovská láska);
- základné citové
vzťahy: sympatia - antipatia, láska - nenávisť, priateľstvo - nepriateľstvo, obdiv - pohŕdanie, pýcha –
pokora.
Vôľa:
- psychický proces, ktorým človek riadi svoju činnosť zameranú na dosiahnutie vedome
vytýčených cieľov a prekonáva prekážky;
- východiskovým bodom vôľového konania je uvedomelá potreba alebo úloha, kým konečným
bodom je dosiahnutie vytýčeného cieľa.
Fázy vôľového konania:
- príprava vôľového
konania- uvedomenie si potreby činnosti, motivácia konania, motívy konania
- rozhodovanie- konkretizácia cieľa
a spôsob činnosti, boj motívov, konflikt rozhodovania, úroveň rozum – rozum alebo rozum - srdce, impulzívne konanie, skratové
konanie
- uskutočňovanie rozhodnutia- dosiahnutie vytýčeného cieľa, prekážky
sú vonkajšie (prírodné a sociálne prostredie) a vnútorné (sú v samotnom
človeku).
silná vôľa- húževnatosť, sebaovládanie, rozhodnosť, vytrvalosť
slabá
vôľa- nerozhodnosť, ovplyvniteľnosť, impulzívnosť
Zones.sk – Zóny pre každého študenta