Nezamestnanosť ako problém dospelých
Nezamestnanosť ako problém dospelých
SCR
Politika
zamestnanosti- je cieľavedomé regulovanie zamestnanosti prostredníctvom, ktorého sa vláda a zamestnávatelia usilujú
o zabezpečenie prijateľného vývoja v tejto oblasti. Je súčasťou dvoch politík- hospodárskej
a sociálnej.
Politika zamestnanosti ako súčasť hospodárskej politiky- spája sa
predovšetkým s prímami a výdavkami štátneho rozpočtu.
Faktory:
- dopyt po
práci- predstavuje ponuku pracovného miesta;
- ponuka práce- jednotlivec ponúka seba ako pracovnú silu, čiže
hľadá zamestnanie;
- práca- rôzne formy fyzickej, alebo psychickej aktivity (práca v záhrade,
vyšívanie);
- zamestnanie- získavanie peňazí za vykonanú prácu.
Hospodárska politika
vo vzťahu k zamestnanosti rieši:
- plná zamestnanosť- ideálny stav, v štáte je vyrovnaná ponuka práce
a dopyt po práci;
- prezamestnanosť- počty zamestnaných sú vyššie ako sú aktuálne podmienky ekonomickej
efektívnosti;
- podzamestnanosť- nedostatok pracovných síl.
Cieľom hospodárskej
politiky zamestnanosti- je zabezpečiť rovnováhu na trhu práce, čiže rovnováhu medzi ponukou a dopytom
práce.
Ciele a úlohy politiky zamestnanosti:
- zabezpečiť prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú
pracovať a hľadajú si zamestnanie;
- umožniť slobodnú voľbu zamestnania;
- minimalizovať rozsah nezamestnanosti;
-
zabezpečiť prípravu na povolanie a rekvalifikáciu podporujúcu požiadavkám trhu práce;
- vytvárať podmienky na udržanie
zamestnanosti.
Na dosiahnutie týchto cieľov používa politika zamestnanosti nástroje:
- sprostredkovanie
zamestnania- hľadať vhodné zamestnanie pre zamestnanca, alebo hľadať vhodného zamestnanca pre
zamestnávateľa;
- rekvalifikácia- vzdelávanie, ktorého cieľom je dosiahnuť zmenu doterajšej
kvalifikácie;
- hmotné zabezpečenie;
- špecifické programy pre ohrozené skupiny na trhu
práce.
Nezamestnanosť- môžeme charakterizovať, ako pomer občanov aktívne
hľadajúcich prácu k počtu voľných pracovných miest. Vyjadruje sa v %. Percentuálne vyjadrenie ukazuje počet osôb aktívne hľadajúcich
prácu k celkovému počtu pracujúcich.
Nezamestnanosť- je stav, keď sa jednotlivec ocitá bez zamestnania a zároveň si
zamestnanie nedokáže nájsť.
Najzávažnejšie psychosociálne dosahy:
- strata ekonomických
príjmov- sú spojené s rôznymi obmedzeniami, začíname šetriť na vzdelávaní, kultúre, potravinách;
- strata
sociálneho statusu človeka- strata postavenia človeka v spoločnosti (v SR je nezamestnaný považovaný za menejcenného lebo majú
nízky sociálny status);
3.porucha sebaakceptácie a sebahodnotenia- nezamestnaný, hľadá v sebe príčiny
a začne pochybovať o svojich schopnostiach;
- časová dezorganizácia- zamestnanie ma vplyv na časové vnímanie,
denný rozvrh, striedanie dní v týždni;
- strata bežných návykov- strácajú sa návyky spojené s prácou,
v niektorých prípadoch dochádza k strate hygienických návykov, strácajú záujem o seba a okolie;
- strata pracovných
návykov- každá práca si vyžaduje určité schopnosti, zručnosti, ak človek prestane chodiť do zamestnania, prestane sa zaujímať
problémami súvisiace s prácou;
- strata komunikačných a spoločenských zručností- zamestnanie je príležitosťou na
získanie sociálnych kontaktov, zlepšenie komunikačných zruční, stratou zamestnania sa niektoré z týchto zručností a návykov strácajú,
nezamestnaný si vytvárajú okruh svojich známych, neznámym sa vyhýbajú;
- poruchy v rodinných vzťahoch- nezamestnaný
ma negativistický obraz o sebe, čo sa odráža vo vzťahu k členom rodiny – konflikty, hádky.
Pri dlhodobej
nezamestnanosti dochádza:
- strata schopnosti pracovať;
- neprichádza k vybudovaniu pozitívneho vzťahu k práci
a zamestnaniu;
- strata schopnosti pracovať u mladých ľudí (negatívny prístup k práci);
- poruchy zdravotného
stavu.
ÚPSVaR- vznikli v roku 19991, v roku 2004 sa zlúčili úrady práce a odbor sociálnych vecí
a vytvorila sa nová inštitúcia úrad práce sociálnych vecí a rodiny.
Druhy
nezamestnanosti:
- lokálna (miestna) nezamestnanosť– závisí od časti krajiny, kt. má výrazne problémy
s ponukou zamestnania;
- štrukturálna (technologická) nezamestnanosť– vyplýva z dôsledku zmien v štruktúre
zamestnanosti (zatvorenie zbrojárskeho priemyslu);
- profesijná nezamestnanosť– vzniká ako dôsledok neregulovaného
trhu so vzdelaním (ak školy vyškolia viac absolventov ako je potrebné pre náš trh);
- cyklická
nezamestnanosť– vyplýva z hospodárskej krízy (je najzávažnejšia);
- sezónna nezamestnanosť– vzniká
z dôsledku, že niektoré povolania sú výkonovo viazané na určité obdobia (zberači – letná sezóna);
- frikčná
nezamestnanosť– dôsledok rozhodnutie, že zamestnaná osoba sa dobrovoľne vzdala práce lebo si chce nájsť
inú
- dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť;
- skrytá nezamestnanosť– nezamestnanosť,
kt. nie je oficiálne evidovaná ( osoby vyradené s ÚPSVaR);
- krátkodobá nezamestnanosť – ide o nezamestnanosť do
6-tich mesiacov;
- dlhodobá nezamestnanosť – trvá viac ako 6 mesiacov.
Ohrozené
skupiny:
- osoby so zdravotným postihnutím- existujú 3 typy:
- a) osoby so zdravotným
postihnutím;
- b) osoby s obmedzenou pracovnou schopnosťou;
- c) osoby so zmenenou pracovnou
schopnosťou;
- pre túto skupinu uchádzačov je charakteristické, že v dôsledku zmeneného zdravotného stavu majú
obmedzenú pracovnú schopnosť, predstavujú slabší výkon, nemôžu nepretržite pracovať, často chodia
k lekárovi;
- absolventi škôl- nemajú požadovanú prax v odbore, ktorý vyštudovali, najčastejšia požiadavka je
minimálne 2 ročná prax v danom odbore
- uchádzači vyššieho veku- stávajú sa pre zamestnávateľov drahou pracovnou
silou z dôvodu, že na výšku praxe sa viaže aj výška platu, títo ľudia sa vyznačujú skúsenosťami, tradíciami, rozvahou
praxou...;
- uchádzači s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie- najväčšia skupina nezamestnaných, majú nízke
finančné ohodnotenie, vyvolávajú nedôveru u zamestnávateľov, ktorí im ponúkajú len dočasnú prácu, ocitajú sa na okraji spoločnosti,
voláme ich underclass;
- ženy- na trhu práce sú menej žiadané ako muži, majú nižšiu pracovnú
mobilitu;
- rómovia- najrizikovejšia sociálna skupina, pramení to zo zlého sociálneho statusu, nízka vzdelanostná
úroveň, zlý pracovný vzťah, zlá pracovná disciplína, časté krádeže.
Nástroje trhu
práce:
- príspevok na zriadenie chránenej dielne/ chráneného pracoviska- pracovisko, ktoré sa zriaďuje ako
špeciálne pracovisko s cieľom poskytnúť prácu osobám zdravotne postihnutým
chránené pracovisko- pracovisko,
ktoré nebolo budované ako pracovisko pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a môže predstavovať len nejakú časť podniku, podmienkou
na získanie príspevku je dĺžka pracovného miesta najmenej 3 roky, príspevok poskytuje ÚPSVaR;
- aktivačný
príspevok- patrí občanovi v hmotnej núdzi, ktorý sa aktívne spolupodieľa na riešení svojej sociálnej
situácie;
- absolventská prax- má umožniť získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti, ktoré zodpovedajú
dosiahnutému vzdelaniu;
Podmienky:
- vek do 26 rokov;
- evidovaný na ÚPSVaR 3 mesiace;
- denne
musí pracovať 4 hod;.
- má nárok na 10 dní neplateného voľna;
- môže sa zopakovať po 12 mesiacoch;
- po ukončení
získava absolvent potvrdenie o absolvovaní absolventskej praxe;
- príspevok na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej
zárobkovej činnosti (SZČO)- úhrada nákladov spojených so zárobkovou činnosťou, výška príspevku je regionálne diferencovaná,
musí byť evidovaný na ÚPSVaR 3 mesiace a musí byť prevádzka obnovená 2
roky.
PSY
Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka ( HARRISONOV
MODEL ):
- FÁZA- ŠOK- začiatočná fáza, človek týždeň odmieta uveriť tomu, že je
nezamestnaný;
- FÁZA- OPTIMIZMUS- trvá asi 3 mesiace a verí, že si nájde zamestnanie, je
aktívny;
- FÁZA – PESIMIZMUS- trvá do 6 mesiacov, neúspechy pri hľadaní práce, pokles aktivity, pocit menejcennosti,
pokles sebavedomia, môže vyústiť do samovraždy;
- FÁZA – FATILIZMUS- tu sa človek vyrovnáva s tým, že je
nezamestnaný, stráca záujem o prácu, stráca pracovné a v tejto fáze je človek ťažko zamestnávaný.
3
fázy profesijného vývinu:
- štartovacia fáza- pracovník sa oboznamuje s prácou, spolupracovníkmi,
pravidlami a normami v profesijnom živote;
- konsolidácie- prispôsobenie sa na prácu, relatívna stálosť činností,
vzťahov a vlastného prijatia profesijnej role;
- odangažovania- v staršom dospelom veku pracovník cíti, že postupne
stráca ambície, postupne ho nahrádzajú mladší a on si privyká na myšlienku odchodu do dôchodku.
Fázy
vplyvu nezamestnanosti na psychiku človeka:
- ranná dospelosť- mladý človek je plný energie, nádeje, síl
a snaží sa rýchlo nájsť inú prácu, rekvalifikovať sa alebo hľadať prácu ďalej od domova;
- stredná
dospelosť- prepustenie predstavuje väčší stres lebo sa spája s obavou či si človek ešte prácu nájde, v tejto vývin. fáze je
tiež evidentné, že človek neprijme akúkoľvek prácu ale len prácu na úrovni jeho soc. statusu a kvalifikácie;
- staršia
dospelosť- najväčšia trauma, pretože je slabá nádej na získanie nového miesta. K tomu sa pripájajú ďalšie psychosociálne
skutočnosti, zníženie nádeje na úspech a kariéru v tomto veku. Charta ľudských práv hovorí, že človek, by nemal byť diskriminovaný
kvôli svojmu veku.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta