Nezamestnanosť ako problém dospelých

Nezamestnanosť ako problém dospelých

SCR 

Politika zamestnanosti- je cieľavedomé regulovanie zamestnanosti prostredníctvom, ktorého sa vláda a zamestnávatelia usilujú o zabezpečenie prijateľného vývoja v tejto oblasti. Je súčasťou dvoch politík- hospodárskej a sociálnej.

Politika zamestnanosti ako súčasť hospodárskej politiky- spája sa predovšetkým s prímami a výdavkami štátneho rozpočtu.

Faktory:

1. dopyt po práci- predstavuje ponuku pracovného miesta;
2. ponuka práce- jednotlivec ponúka seba ako pracovnú silu, čiže hľadá zamestnanie;
3. práca- rôzne formy fyzickej, alebo psychickej aktivity (práca v záhrade, vyšívanie);
4. zamestnanie- získavanie peňazí za vykonanú prácu.

 

Hospodárska politika vo vzťahu k zamestnanosti rieši:

1. plná zamestnanosť- ideálny stav, v štáte je vyrovnaná ponuka práce a dopyt po práci;
2. prezamestnanosť- počty zamestnaných sú vyššie ako sú aktuálne podmienky ekonomickej efektívnosti;
3. podzamestnanosť- nedostatok pracovných síl.

 

Cieľom hospodárskej politiky zamestnanosti- je zabezpečiť rovnováhu na trhu práce, čiže rovnováhu medzi ponukou a dopytom práce.

 

Ciele a úlohy politiky zamestnanosti:

- zabezpečiť prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú si zamestnanie;

- umožniť slobodnú voľbu zamestnania;

- minimalizovať rozsah nezamestnanosti;

- zabezpečiť prípravu na povolanie a rekvalifikáciu podporujúcu požiadavkám trhu práce;

- vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti.

Na dosiahnutie týchto cieľov používa politika zamestnanosti nástroje:

1. sprostredkovanie zamestnania- hľadať vhodné zamestnanie pre zamestnanca, alebo hľadať vhodného zamestnanca pre zamestnávateľa;
2. rekvalifikácia- vzdelávanie, ktorého cieľom je dosiahnuť zmenu doterajšej kvalifikácie;
3. hmotné zabezpečenie;
4. špecifické programy pre ohrozené skupiny na trhu práce.

 

Nezamestnanosť- môžeme charakterizovať, ako pomer občanov aktívne hľadajúcich prácu k počtu voľných pracovných miest. Vyjadruje sa v %. Percentuálne vyjadrenie ukazuje počet osôb aktívne hľadajúcich prácu k celkovému počtu pracujúcich.

Nezamestnanosť- je stav, keď sa jednotlivec ocitá bez zamestnania a zároveň si zamestnanie nedokáže nájsť.

 

Najzávažnejšie psychosociálne dosahy:

1. strata ekonomických príjmov- sú spojené s rôznymi obmedzeniami, začíname šetriť na vzdelávaní, kultúre, potravinách;
2. strata sociálneho statusu človeka- strata postavenia človeka v spoločnosti (v SR je nezamestnaný považovaný za menejcenného lebo majú nízky sociálny status);

3.porucha sebaakceptácie a sebahodnotenia- nezamestnaný, hľadá v sebe príčiny a začne pochybovať o svojich schopnostiach;

1. časová dezorganizácia- zamestnanie ma vplyv na časové vnímanie, denný rozvrh, striedanie dní v týždni;
2. strata bežných návykov- strácajú sa návyky spojené s prácou, v niektorých prípadoch dochádza k strate hygienických návykov, strácajú záujem o seba a okolie;
3. strata pracovných návykov- každá práca si vyžaduje určité schopnosti, zručnosti, ak človek prestane chodiť do zamestnania, prestane sa zaujímať problémami súvisiace s prácou;
4. strata komunikačných a spoločenských zručností- zamestnanie je príležitosťou na získanie sociálnych kontaktov, zlepšenie komunikačných zruční, stratou zamestnania sa niektoré z týchto zručností a návykov strácajú, nezamestnaný si vytvárajú okruh svojich známych, neznámym sa vyhýbajú;
5. poruchy v rodinných vzťahoch- nezamestnaný ma negativistický obraz o sebe, čo sa odráža vo vzťahu k členom rodiny – konflikty, hádky.

 

Pri dlhodobej nezamestnanosti dochádza:

- strata schopnosti pracovať;

- neprichádza k vybudovaniu pozitívneho vzťahu k práci a zamestnaniu;

- strata schopnosti pracovať u mladých ľudí (negatívny prístup k práci);

- poruchy zdravotného stavu.

 

ÚPSVaR- vznikli v roku 19991, v roku 2004 sa zlúčili úrady práce a odbor sociálnych vecí a vytvorila sa nová inštitúcia úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

 

Druhy nezamestnanosti:

1. lokálna (miestna) nezamestnanosť– závisí od časti krajiny, kt. má výrazne problémy s ponukou zamestnania;
2. štrukturálna (technologická) nezamestnanosť– vyplýva z dôsledku zmien v štruktúre zamestnanosti (zatvorenie zbrojárskeho priemyslu);
3. profesijná nezamestnanosť– vzniká ako dôsledok neregulovaného trhu so vzdelaním (ak školy vyškolia viac absolventov ako je potrebné pre náš trh);
4. cyklická nezamestnanosť– vyplýva z hospodárskej krízy (je najzávažnejšia);
5. sezónna nezamestnanosť– vzniká z dôsledku, že niektoré povolania sú výkonovo viazané na určité obdobia (zberači – letná sezóna);
6. frikčná nezamestnanosť– dôsledok rozhodnutie, že zamestnaná osoba sa dobrovoľne vzdala práce lebo si chce nájsť inú
7. dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť;
8. skrytá nezamestnanosť– nezamestnanosť, kt. nie je oficiálne evidovaná ( osoby vyradené s ÚPSVaR);
9. krátkodobá nezamestnanosť – ide o nezamestnanosť do 6-tich mesiacov;
10. dlhodobá nezamestnanosť – trvá viac ako 6 mesiacov.

 

Ohrozené skupiny:

1. osoby so zdravotným postihnutím- existujú 3 typy:
2. a) osoby so zdravotným postihnutím;
3. b) osoby s obmedzenou pracovnou schopnosťou;
4. c) osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou; 

- pre túto skupinu uchádzačov je charakteristické, že v dôsledku zmeneného zdravotného stavu majú obmedzenú pracovnú schopnosť, predstavujú slabší výkon, nemôžu nepretržite pracovať, často chodia k lekárovi;

1. absolventi škôl- nemajú požadovanú prax v odbore, ktorý vyštudovali, najčastejšia požiadavka je minimálne 2 ročná prax v danom odbore
2. uchádzači vyššieho veku- stávajú sa pre zamestnávateľov drahou pracovnou silou z dôvodu, že na výšku praxe sa viaže aj výška platu, títo ľudia sa vyznačujú skúsenosťami, tradíciami, rozvahou praxou...;
3. uchádzači s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie- najväčšia skupina nezamestnaných, majú nízke finančné ohodnotenie, vyvolávajú nedôveru u zamestnávateľov, ktorí im ponúkajú len dočasnú prácu, ocitajú sa na okraji spoločnosti, voláme ich underclass;
4. ženy- na trhu práce sú menej žiadané ako muži, majú nižšiu pracovnú mobilitu;
5. rómovia- najrizikovejšia sociálna skupina, pramení to zo zlého sociálneho statusu, nízka vzdelanostná úroveň, zlý pracovný vzťah, zlá pracovná disciplína, časté krádeže.

 

Nástroje trhu práce:

1. príspevok na zriadenie chránenej dielne/ chráneného pracoviska- pracovisko, ktoré sa zriaďuje ako špeciálne pracovisko s cieľom poskytnúť prácu osobám zdravotne postihnutým

chránené pracovisko- pracovisko, ktoré nebolo budované ako pracovisko pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a môže predstavovať len nejakú časť podniku, podmienkou na získanie príspevku je dĺžka pracovného miesta najmenej 3 roky, príspevok poskytuje ÚPSVaR;

1. aktivačný príspevok- patrí občanovi v hmotnej núdzi, ktorý sa aktívne spolupodieľa na riešení svojej sociálnej situácie;
2. absolventská prax- má umožniť získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti, ktoré zodpovedajú dosiahnutému vzdelaniu;

Podmienky:  

- vek do 26 rokov;

- evidovaný na ÚPSVaR 3 mesiace;

- denne musí pracovať 4 hod;.

- má nárok na 10 dní neplateného voľna;

- môže sa zopakovať po 12 mesiacoch;

- po ukončení získava absolvent potvrdenie o absolvovaní absolventskej praxe;

1. príspevok na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO)- úhrada nákladov spojených so zárobkovou činnosťou, výška príspevku je regionálne diferencovaná, musí byť evidovaný na ÚPSVaR 3 mesiace a musí byť prevádzka obnovená 2 roky.

 

PSY

 

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka ( HARRISONOV MODEL ):

1. FÁZA- ŠOK- začiatočná fáza, človek týždeň odmieta uveriť tomu, že je nezamestnaný;
2. FÁZA- OPTIMIZMUS- trvá asi 3 mesiace a verí, že si nájde zamestnanie, je aktívny;
3. FÁZA – PESIMIZMUS- trvá do 6 mesiacov, neúspechy pri hľadaní práce, pokles aktivity, pocit menejcennosti, pokles sebavedomia, môže vyústiť do samovraždy;
4. FÁZA – FATILIZMUS- tu sa človek vyrovnáva s tým, že je nezamestnaný, stráca záujem o prácu, stráca pracovné a v tejto fáze je človek ťažko zamestnávaný.

 

3 fázy profesijného vývinu:

1. štartovacia fáza- pracovník sa oboznamuje s prácou, spolupracovníkmi, pravidlami a normami v profesijnom živote;
2. konsolidácie- prispôsobenie sa na prácu, relatívna stálosť činností, vzťahov a vlastného prijatia profesijnej role;
3. odangažovania- v staršom dospelom veku pracovník cíti, že postupne stráca ambície, postupne ho nahrádzajú mladší a on si privyká na myšlienku odchodu do dôchodku.

 

Fázy vplyvu nezamestnanosti na psychiku človeka:

1. ranná dospelosť- mladý človek je plný energie, nádeje, síl a snaží sa rýchlo nájsť inú prácu, rekvalifikovať sa alebo hľadať prácu ďalej od domova;
2. stredná dospelosť- prepustenie predstavuje väčší stres lebo sa spája s obavou či si človek ešte prácu nájde, v tejto vývin. fáze je tiež evidentné, že človek neprijme akúkoľvek prácu ale len prácu na úrovni jeho soc. statusu a kvalifikácie;
3. staršia dospelosť- najväčšia trauma, pretože je slabá nádej na získanie nového miesta. K tomu sa pripájajú ďalšie psychosociálne skutočnosti, zníženie nádeje na úspech a kariéru v tomto veku. Charta ľudských práv hovorí, že človek, by nemal byť diskriminovaný kvôli svojmu veku.