Sociálna práca so skupinou

Sociálna práca so skupinou

MSP

Sociálna skupina- predstavuje zoskupenie ľudí od malých skupín(rodina), cez jednoduché organizácie (kluby) až po kompletné organizácie inštitucionálneho charakteru(detské domovy, starobinec). Hovoríme o nej až vtedy, ak určitý počet členov z dôvodu snahy dosiahnuť spoločný cieľ je dlhší čas v jednom komunikačnom procese. Rozvíja sa v nej pocit spolupatričnosti („my“).

Znaky sociálnej skupiny:

- interakcia členov;

- komunikácia;

- spoločné aktivity;

- sociálne vzťahy– môže byť kooperatívne, pomáhajúce, súťaživé;

- vnútorná štruktúra– horizontálne členenie- rovnocenné vzťahy, vertikálne členenie- hierarchické;

- spoločenské normy a hodnoty– určité pravidlá, ktorými sa riadi skupina;

- kontrola a sankcie– trest, odmena;

- spoločný cieľ– zjednotenie individuálnych záujmov a očakávaní do skupinových cieľov;

- pocit spolupatričnosti– vnímanie seba ako súčasť skupiny;

- vedomé odlišnosti- „my“- naša skupina, „oni“- iná skupina.

Delenie skupín v sociálnej práci:

1. svojpomocné– ich cieľom je vzájomná podpora a pomoc, tvoria ju rovnocenní členovia;
2. dobrovoľnícke– poskytujú bezplatnú pomoc;
3. konverzačné– ich hlavným cieľom je vytvorenie priestoru a podmienok na konverzáciu;
4. skupiny pre aktívny odpočinok– aktivity;
5. výcvikové– pomáhajú získať, prípadne rozšíriť svojím členom zručností;
6. resocializačné– členov tvoria jednotlivci, ktorí porušujú sociálne normy;
7. terapeutické a psychoterapeutické– orientujú sa na ľudí s vážnymi emocionálnymi a osobnými problémami, cieľom je aby ľudia za účasti ďalších mohli bezpečne a do hĺbky analyzovať svoj problém a nájsť niekoľko stratégii na riešenie problému.

Sociálna práca so skupinou- zmyslom sociálnej práce so skupinou je psychosociálne pôsobenie na skupinu ľudí s nejakým spoločným znakom.

Cieľom je:

- aby sa jednotlivci stali celistvou osobnosťou a znova ju objavili a mohli sa zdravo a spoločensky bezproblémovo vyvíjať;

- zlepšenie individuálnej kvality života prostredníctvom účasti v skupine ale v súlade s potrebami skupiny;

- pre dosiahnutie cieľa využíva SP pri práci so skupinou vzájomné pôsobenie všetkých členov;

- SP nemôže zabudnúť na individuálne prejavy a potreby jednotlivých členov.

Zásady práce so skupinou:

- vhodný výber metód;

- akceptácia všetkých členov skupiny (nie však akceptovať každé správanie);

- k zmenám SP pristupuje nenásilne postupne bez vnucovania sa;

- ovládanie interakčných procesov;

- jednotlivec sa v skupine nestráca, nezaniká, ale má sa prebudiť a nájsť zmenu.

Nároky kladené SP:

- ovládanie verbálnej a neverbálnej komunikácie;

-  rozumieť rolovému správaniu;

-  vedieť o dynamike skupiny, vedieť ju využiť v prospech členov;

-  nepracuje pre klienta, ale s klientom;

- vhodne usmerňovať dianie v skupine;

- ovládať techniky a metódy sociálnej práce so skupinou, zodpovedne plniť úlohu konzultanta skupiny.

Vznik a vývoj sociálnej práce so skupinou- začala sa rozvíjať koncom 19 st. ako špecifická  metóda organizovaná v rámci rôznych náboženských a svojpomocných hnutí.

YMCA (1851-1856)- kresťanské združenie mladých mužov, čítali, študovali bibliu a žili podľa nej, postupne začali pracovať ako dobrovoľníci;

YWCA (1851-1856)- kresťanské združenie mladých žien, prvé pokusy o vzdelanie, vzdelávali sa najmä v strojopise;

TOYBEE HALL(1884,angl.)- anglický dom, v ktorom bol prvý prípad sociálnej práce so skupinou  - poschodová budova, v ktorej bývali spoločne bohatí s chudobnými;

HULL HAUSE(1886,Jane Adamsová);

1. st.- Anglicko, Francúzsko- tzv. sociálne domy, predchodcami sociálnych centier, v súčasností- komunitné centrá.

Základné modely sociálnej práce so skupinou:

1. roky 20.st. PÁPELOVÁ, ROTHMANOVÁ
2. MODEL SPOLOČNÝCH CIEĽOV:

- ľudia, ktorí mali spoločný cieľ;

- organizácie s politickým zámerom;

- cieľ socializácie v skupine;

- tento model má vytýčený spoločný cieľ s ktorým sa daný jedinci stotožňujú

- ciele sú postavené na občianskom princípe, má záujem o veci verejné;

- na základe týchto cieľov fungujú občianske združenia;

1. NÁPRAVNÝ MODEL:

- terapeutické orientovaný klinicky a skupina plní funkcie činiteľa vyvolávajúceho očakávané zmeny správania;

– dá sa využiť v nápravných inštitúciách, v škole, v nemocnici, v poradenstve;

1. INTERAKČNÝ MODEL:

- cieľom je zosúladiť vzájomné vzťahy medzi členmi a soc. prostredím;

- opiera sa o vzájomnú spolupatričnosť členov;

- vychádza z predpokladu, že jednotlivci možno porozumieť a liečiť ho len v kontexte s jeho prostredím, do ktorého prináleží- SP plní funkciu mediátora- sprostredkovateľa, napr. manželské konflikty, generačné problémy.

Etapy sociálnej práce so skupinou:

1. PREAFILAČNÉ OBDOBIE:

- SP spracúva informácie o jednotlivých členoch skupiny, vyberá adekvátne metódy, zvažuje charakteristické vlastnosti, musí vedieť rozpoznávať aké vzťahy sú medzi členmi, aké majú zázemie, pracovné prostredie.

Delí sa na:  

1. A) tvorba skupiny;
2. B) tvorba projektu.

1. A) tvorba skupiny:

1. Veľkosť skupiny:
2. a) do 10 členov:

- dobrá komunikácia medzi členmi;

- vyžaduje väčšiu aktivitu všetkých členov;

- má osobnejší charakter;

- dokáže vytvoriť väčší tlak na jednotlivca aby sa prispôsobil normám skupiny;

1. b) od 10 do 20 členov:

- menej osobnejší charakter;

- vzťahy viac formálne;

- umožňuje vyniknúť členom, ktorí sú dominantnejší;

1. c) nad 20 členov:

- zlá komunikácia medzi členmi;

- obmedzená tvorba osobných kontaktov;

1. Homogénnosť skupiny- ide o vekové prispôsobenie sa členov podľa: pohlavia, vzdelania, profesie, vierovyznania;

1. Výber členov: 
2. a) SP alebo inštitúcia v ktorej SP pracuje– tento výber sa chápe ako: prestíž – výber členov bol prísny, je obtiažne sa dostať do skupiny, ale inštitúcia má vysoký status a ponúka príťažlivé obsahy;
3. trest– inštitúcia má zlý image, ponúka nezaujímavé obsahy a prevažne členovia chápu účasť v tejto inštitúcii ako trest;
4. b) Vysielajúca inštitúcia:

- pri práci môžu nastať problémy pri vytyčovaní cieľov alebo aktívne v komunikácii;

- členovia skupiny môžu  byť nastavení pasívne, ako konzumenti;

- môžu mať privysoké očakávania na SP;

1. c) Dobrovoľný:

- očakávania členov môžu byť nereálne;

- účasť týchto členov býva pravidelná;

- aktivita týchto členov je primeraná;

- atmosféra skupiny je veľmi dobrá;

1. Účasť členov:
2. a) otvorená:

- možnosť zapojenia nových členov;

- stále jadro aj cieľ ostáva;

1. b) zatvorená:

- bez možnosti zapojenia nových členov;

- tak fungujú terapeutické skupiny

1. B) tvorba projektu:

Projekt musí obsahovať:

- hlavné ciele, ktoré chce SP pri práci so skupinou dosiahnuť;

- definovanie potrieb a zdrojov vzťahujúcich sa na skupinu.

Vyústením Preafilačného obdobia je prvé stretnutie so skupinou kde SP nesmie zabudnúť na:

- zoznámiť všetkých členov;

- dohodnúť sa na pravidelných stretnutiach (čas, miesto, trvanie);

- stanoviť predpokladanú dĺžku spoločnej práce (koľko bude skupiny fungovať);

stanoviť pravidlá;

- vysvetliť ciele a význam spolupráce;

- poukázať na dôležitosť aktívnej účasti každého člena.

1. ETAPA FORMOVANIA SKUPINY:

- na sformovanie potrebuje skupina minimálne 4-6 stretnutí; .

 - skupina sa v tomto období oboznamuje s individuálnymi príbehmi svojich členov, s ich predstavami a očakávaniami;

- vytvárajú sa tu skupinové pozície;

- začiatok budovania vzťahov medzi členmi;

- určujú sa normy;

- riešia sa otázky moci.

Skupinové roly:

Vodca– neformálna rola, členovia skupiny akceptujú daného člena, je obľúbený a disponuje vlastnosťami ako spoľahlivosť, racionálne konanie, pracovitosť, obetavosť;

Expert– skupina akceptuje vždy jeho názor, pri rozhodovaní o vážnych veciach sa skupina zaujíma o jeho názor;

Hviezda/star– majú zmysel pre humor, zábavní, nekonfliktný;

Čierne ovce– neobľúbený, ľahostajný, nepriateľský;

Trpiteľ– dožaduje pomoc od iných, ale často ju považuje za neužitočnú pre neho;

Dôverník– má prirodzenú dôveru;

Moralista.

III. ETAPA UDRŽIAVANIA SKUPINY – harmonická fáza:

- vnútorné vzťahy v skupine dosahujú urč. mieru stability, tvoria sa najoptimálnejšie  podmienky pre fungovania skupiny;

- jednotlivci tu môžu rozvíjať sv. schopnosti, záujmy, čím si dokážu získať podporu pre svoje konanie z interpersonálnych väzieb;

- vedúci povzbudzuje členov k činnosti, pomáha budovať vzájomnú dôveru, otvára diskusie o hodnotách skupiny.

1. ETAPA KONFLIKTOV – fáza boja omoc:

- tu dochádza k výraznému presadzovaniu individuálnych záujmov;

- porušujú sa normy a pravidlá;

- táto etapa je aj zároveň obdobím vyčistenia atmosféry v skupine;

- úlohou SP je verbalizovať prostredníctvom spätnej väzby, otvoriť diskusiu smerovať ju k tomu, aby členovia hovorili o svojich pocitoch, o zmysle spoločnej práce.

1. ETAPA RIEŠENIA PROBLÉMOV:

- znova objavenie zmyslu členstva v skupine;

- členovia sú ochotní urobiť ústupky, kompromisy, znášať určitú mieru nepohody;

- SP v tejto etape by nemal zabudnúť na oceňovanie členov skupiny, prejaviť radosť nad spoločnými výsledkami, ale aj položiť si otázku do kedy ho bude skupina ešte potrebovať.

1. ETAPA UKONČENIA PRÁCE SO SKUPINOU:

Má obsahovať :

1. zhodnotenie práce so skupinou;
2. členovia so SP rekapitulujú jej priebeh, analyzujú jej činnosť;
3. 3. hodnotia jej pozitíva a negatíva a nevyjadrujú sa k splneniu či nesplneniu cieľa;
4. táto etapa sa má rozložiť aspoň na 2 – 4 stretnutia.

Skupinové poradenstvo:

SP sa tu chápe v 2 rovnocenných rolách, ktoré sa navzájom prelínajú:

1. rola poradcu;
2. rola lektora.

V role poradcu- využíva skupinu ako živý nástroj, prostredníctvom ktorého usmerňuje, podporuje, posilňuje pozitívne prvky osobnosti.

V role lektora- jeho cieľom je odovzdať skupine množstvo teoretického poznania, trénovať zručnosti a znalosti členov skupiny prípadne sa zamerať na korekciu (nápravu) zle osvojených zručností.

Sociálne poradenstvo- poskytuje pomoc pri riešení sociálnych problémov (medzigeneračné, manželské, osobám so zdravotným postihnutím, po prepustení z trestu odňatia slobody).

Aktivity skupinového poradenstva- sú založené na skupinovej dynamike, sociálnom učení, na získané vedomosti a praktických zručností, nových skúseností, spätnej väzbe a zážitkoch.

Techniky v skupinovom poradenstve:

Prednáška- na určitú tému, napr. poruchy príjmu potravy (lektor).

Riadená diskusia- odborník vedie, riadi diskusiu, napr. vplyv alkoholu na správanie jednotlivca (lektor).

Prezentácia- predstavenie, prezentácia životnej situácie a jej riešenia priamymi účastníkmi (lektor).

Skupinová práca- teamwork, zadanie skupinovej úlohy, ktoré má skupina riešiť (poradca).

Hranie rolí- členovia stvárňujú určitú rolu podľa situácie, napr. rola zlej matky- k lepšiemu porozumeniu (poradca).

Braistorming- búrka nápadov (vhodná na riešenie nápadov), (poradca).

Riešenie prípadovej štúdie (poradca).

Nedostatky vyskytujúce sa v praxi:

- poradcova orientácia na seba;

- mýlenie si rolí- poradca vystupuje skôr ako lektor;

- nedostatočná pripravenosť poradcu na skupinovú prácu;

- zlý odhad zloženia skupiny;

- voľba nevhodnej techniky.

Fázy poradenského stretnutia:

1. uvítacia- privítanie všetkých členov, určenie cieľov, poskytnutie dostatok informácií o probléme, SP má rolu lektora;
2. fáza riešenia- hľadanie riešenia, návrhov, predstavy členov, SP má rolu poradcu;
3. záver stretnutia- spätná väzba, zhodnotenie priebehu stretnutia.

Sociálna terapia- socioterapia- ide o sociálno- výchovné pôsobenie na klienta s cieľom dosiahnuť nápravu- sanáciu, ktorá sa realizuje prostredníctvom konkrétnej formy pomoci. Patrí sem: skupinová terapia, psychodráma, ergoterapia.

Priebeh terapie ovplyvňuje:

1. vhodnosť terapeutického prostredia;
2. dodržiavanie harmonogramu práce;
3. poskytovanie konkrétnych a objektívnych informácií;
4. konkrétna pomoc.

Zásady pri skupinovej terapii:

1. zásada otvorenosti a úprimnosti;
2. zásada zodpovedného konania;
3. zásada dôvernosti informácií.