Sociálna práca so skupinou
Sociálna práca so skupinou
MSP
Sociálna skupina- predstavuje zoskupenie ľudí od malých skupín(rodina), cez jednoduché organizácie (kluby) až po kompletné organizácie inštitucionálneho charakteru(detské domovy, starobinec). Hovoríme o nej až vtedy, ak určitý počet členov z dôvodu snahy dosiahnuť spoločný cieľ je dlhší čas v jednom komunikačnom procese. Rozvíja sa v nej pocit spolupatričnosti („my“).
Znaky sociálnej skupiny:
- interakcia členov;
- komunikácia;
- spoločné aktivity;
- sociálne vzťahy– môže byť kooperatívne, pomáhajúce, súťaživé;
- vnútorná štruktúra– horizontálne členenie- rovnocenné vzťahy, vertikálne členenie- hierarchické;
- spoločenské normy a hodnoty– určité pravidlá, ktorými sa riadi skupina;
- kontrola a sankcie– trest, odmena;
- spoločný cieľ– zjednotenie individuálnych záujmov a očakávaní do skupinových cieľov;
- pocit spolupatričnosti– vnímanie seba ako súčasť skupiny;
- vedomé odlišnosti- „my“- naša skupina, „oni“- iná skupina.
Delenie skupín v sociálnej práci:
- svojpomocné– ich cieľom je vzájomná podpora a pomoc, tvoria ju rovnocenní členovia;
- dobrovoľnícke– poskytujú bezplatnú pomoc;
- konverzačné– ich hlavným cieľom je vytvorenie priestoru a podmienok na konverzáciu;
- skupiny pre aktívny odpočinok– aktivity;
- výcvikové– pomáhajú získať, prípadne rozšíriť svojím členom zručností;
- resocializačné– členov tvoria jednotlivci, ktorí porušujú sociálne normy;
- terapeutické a psychoterapeutické– orientujú sa na ľudí s vážnymi emocionálnymi a osobnými problémami, cieľom je aby ľudia za účasti ďalších mohli bezpečne a do hĺbky analyzovať svoj problém a nájsť niekoľko stratégii na riešenie problému.
Sociálna práca so skupinou- zmyslom sociálnej práce so skupinou je psychosociálne pôsobenie na skupinu ľudí s nejakým spoločným znakom.
Cieľom je:
- aby sa jednotlivci stali celistvou osobnosťou a znova ju objavili a mohli sa zdravo a spoločensky bezproblémovo vyvíjať;
- zlepšenie individuálnej kvality života prostredníctvom účasti v skupine ale v súlade s potrebami skupiny;
- pre dosiahnutie cieľa využíva SP pri práci so skupinou vzájomné pôsobenie všetkých členov;
- SP nemôže zabudnúť na individuálne prejavy a potreby jednotlivých členov.
Zásady práce so skupinou:
- vhodný výber metód;
- akceptácia všetkých členov skupiny (nie však akceptovať každé správanie);
- k zmenám SP pristupuje nenásilne postupne bez vnucovania sa;
- ovládanie interakčných procesov;
- jednotlivec sa v skupine nestráca, nezaniká, ale má sa prebudiť a nájsť zmenu.
Nároky kladené SP:
- ovládanie verbálnej a neverbálnej komunikácie;
- rozumieť rolovému správaniu;
- vedieť o dynamike skupiny, vedieť ju využiť v prospech členov;
- nepracuje pre klienta, ale s klientom;
- vhodne usmerňovať dianie v skupine;
- ovládať techniky a metódy sociálnej práce so skupinou, zodpovedne plniť úlohu konzultanta skupiny.
Vznik a vývoj sociálnej práce so skupinou- začala sa rozvíjať koncom 19 st. ako špecifická metóda organizovaná v rámci rôznych náboženských a svojpomocných hnutí.
YMCA (1851-1856)- kresťanské združenie mladých mužov, čítali, študovali bibliu a žili podľa nej, postupne začali pracovať ako dobrovoľníci;
YWCA (1851-1856)- kresťanské združenie mladých žien, prvé pokusy o vzdelanie, vzdelávali sa najmä v strojopise;
TOYBEE HALL(1884,angl.)- anglický dom, v ktorom bol prvý prípad sociálnej práce so skupinou - poschodová budova, v ktorej bývali spoločne bohatí s chudobnými;
HULL HAUSE(1886,Jane Adamsová);
- st.- Anglicko, Francúzsko- tzv. sociálne domy, predchodcami sociálnych centier, v súčasností- komunitné centrá.
Základné modely sociálnej práce so skupinou:
- roky 20.st. PÁPELOVÁ, ROTHMANOVÁ
- MODEL SPOLOČNÝCH CIEĽOV:
- ľudia, ktorí mali spoločný cieľ;
- organizácie s politickým zámerom;
- cieľ socializácie v skupine;
- tento model má vytýčený spoločný cieľ s ktorým sa daný jedinci stotožňujú
- ciele sú postavené na občianskom princípe, má záujem o veci verejné;
- na základe týchto cieľov fungujú občianske združenia;
- NÁPRAVNÝ MODEL:
- terapeutické orientovaný klinicky a skupina plní funkcie činiteľa vyvolávajúceho očakávané zmeny správania;
– dá sa využiť v nápravných inštitúciách, v škole, v nemocnici, v poradenstve;
- INTERAKČNÝ MODEL:
- cieľom je zosúladiť vzájomné vzťahy medzi členmi a soc. prostredím;
- opiera sa o vzájomnú spolupatričnosť členov;
- vychádza z predpokladu, že jednotlivci možno porozumieť a liečiť ho len v kontexte s jeho prostredím, do ktorého prináleží- SP plní funkciu mediátora- sprostredkovateľa, napr. manželské konflikty, generačné problémy.
Etapy sociálnej práce so skupinou:
- PREAFILAČNÉ OBDOBIE:
- SP spracúva informácie o jednotlivých členoch skupiny, vyberá adekvátne metódy, zvažuje charakteristické vlastnosti, musí vedieť rozpoznávať aké vzťahy sú medzi členmi, aké majú zázemie, pracovné prostredie.
Delí sa na:
- A) tvorba skupiny;
- B) tvorba projektu.
- A) tvorba skupiny:
- Veľkosť skupiny:
- a) do 10 členov:
- dobrá komunikácia medzi členmi;
- vyžaduje väčšiu aktivitu všetkých členov;
- má osobnejší charakter;
- dokáže vytvoriť väčší tlak na jednotlivca aby sa prispôsobil normám skupiny;
- b) od 10 do 20 členov:
- menej osobnejší charakter;
- vzťahy viac formálne;
- umožňuje vyniknúť členom, ktorí sú dominantnejší;
- c) nad 20 členov:
- zlá komunikácia medzi členmi;
- obmedzená tvorba osobných kontaktov;
- Homogénnosť skupiny- ide o vekové prispôsobenie sa členov podľa: pohlavia, vzdelania, profesie, vierovyznania;
- Výber členov:
- a) SP alebo inštitúcia v ktorej SP pracuje– tento výber sa chápe ako: prestíž – výber členov bol prísny, je obtiažne sa dostať do skupiny, ale inštitúcia má vysoký status a ponúka príťažlivé obsahy;
- trest– inštitúcia má zlý image, ponúka nezaujímavé obsahy a prevažne členovia chápu účasť v tejto inštitúcii ako trest;
- b) Vysielajúca inštitúcia:
- pri práci môžu nastať problémy pri vytyčovaní cieľov alebo aktívne v komunikácii;
- členovia skupiny môžu byť nastavení pasívne, ako konzumenti;
- môžu mať privysoké očakávania na SP;
- c) Dobrovoľný:
- očakávania členov môžu byť nereálne;
- účasť týchto členov býva pravidelná;
- aktivita týchto členov je primeraná;
- atmosféra skupiny je veľmi dobrá;
- Účasť členov:
- a) otvorená:
- možnosť zapojenia nových členov;
- stále jadro aj cieľ ostáva;
- b) zatvorená:
- bez možnosti zapojenia nových členov;
- tak fungujú terapeutické skupiny
- B) tvorba projektu:
Projekt musí obsahovať:
- hlavné ciele, ktoré chce SP pri práci so skupinou dosiahnuť;
- definovanie potrieb a zdrojov vzťahujúcich sa na skupinu.
Vyústením Preafilačného obdobia je prvé stretnutie so skupinou kde SP nesmie zabudnúť na:
- zoznámiť všetkých členov;
- dohodnúť sa na pravidelných stretnutiach (čas, miesto, trvanie);
- stanoviť predpokladanú dĺžku spoločnej práce (koľko bude skupiny fungovať);
stanoviť pravidlá;
- vysvetliť ciele a význam spolupráce;
- poukázať na dôležitosť aktívnej účasti každého člena.
- ETAPA FORMOVANIA SKUPINY:
- na sformovanie potrebuje skupina minimálne 4-6 stretnutí; .
- skupina sa v tomto období oboznamuje s individuálnymi príbehmi svojich členov, s ich predstavami a očakávaniami;
- vytvárajú sa tu skupinové pozície;
- začiatok budovania vzťahov medzi členmi;
- určujú sa normy;
- riešia sa otázky moci.
Skupinové roly:
Vodca– neformálna rola, členovia skupiny akceptujú daného člena, je obľúbený a disponuje vlastnosťami ako spoľahlivosť, racionálne konanie, pracovitosť, obetavosť;
Expert– skupina akceptuje vždy jeho názor, pri rozhodovaní o vážnych veciach sa skupina zaujíma o jeho názor;
Hviezda/star– majú zmysel pre humor, zábavní, nekonfliktný;
Čierne ovce– neobľúbený, ľahostajný, nepriateľský;
Trpiteľ– dožaduje pomoc od iných, ale často ju považuje za neužitočnú pre neho;
Dôverník– má prirodzenú dôveru;
Moralista.
III. ETAPA UDRŽIAVANIA SKUPINY – harmonická fáza:
- vnútorné vzťahy v skupine dosahujú urč. mieru stability, tvoria sa najoptimálnejšie podmienky pre fungovania skupiny;
- jednotlivci tu môžu rozvíjať sv. schopnosti, záujmy, čím si dokážu získať podporu pre svoje konanie z interpersonálnych väzieb;
- vedúci povzbudzuje členov k činnosti, pomáha budovať vzájomnú dôveru, otvára diskusie o hodnotách skupiny.
- ETAPA KONFLIKTOV – fáza boja omoc:
- tu dochádza k výraznému presadzovaniu individuálnych záujmov;
- porušujú sa normy a pravidlá;
- táto etapa je aj zároveň obdobím vyčistenia atmosféry v skupine;
- úlohou SP je verbalizovať prostredníctvom spätnej väzby, otvoriť diskusiu smerovať ju k tomu, aby členovia hovorili o svojich pocitoch, o zmysle spoločnej práce.
- ETAPA RIEŠENIA PROBLÉMOV:
- znova objavenie zmyslu členstva v skupine;
- členovia sú ochotní urobiť ústupky, kompromisy, znášať určitú mieru nepohody;
- SP v tejto etape by nemal zabudnúť na oceňovanie členov skupiny, prejaviť radosť nad spoločnými výsledkami, ale aj položiť si otázku do kedy ho bude skupina ešte potrebovať.
- ETAPA UKONČENIA PRÁCE SO SKUPINOU:
Má obsahovať :
- zhodnotenie práce so skupinou;
- členovia so SP rekapitulujú jej priebeh, analyzujú jej činnosť;
- 3. hodnotia jej pozitíva a negatíva a nevyjadrujú sa k splneniu či nesplneniu cieľa;
- táto etapa sa má rozložiť aspoň na 2 – 4 stretnutia.
Skupinové poradenstvo:
SP sa tu chápe v 2 rovnocenných rolách, ktoré sa navzájom prelínajú:
- rola poradcu;
- rola lektora.
V role poradcu- využíva skupinu ako živý nástroj, prostredníctvom ktorého usmerňuje, podporuje, posilňuje pozitívne prvky osobnosti.
V role lektora- jeho cieľom je odovzdať skupine množstvo teoretického poznania, trénovať zručnosti a znalosti členov skupiny prípadne sa zamerať na korekciu (nápravu) zle osvojených zručností.
Sociálne poradenstvo- poskytuje pomoc pri riešení sociálnych problémov (medzigeneračné, manželské, osobám so zdravotným postihnutím, po prepustení z trestu odňatia slobody).
Aktivity skupinového poradenstva- sú založené na skupinovej dynamike, sociálnom učení, na získané vedomosti a praktických zručností, nových skúseností, spätnej väzbe a zážitkoch.
Techniky v skupinovom poradenstve:
Prednáška- na určitú tému, napr. poruchy príjmu potravy (lektor).
Riadená diskusia- odborník vedie, riadi diskusiu, napr. vplyv alkoholu na správanie jednotlivca (lektor).
Prezentácia- predstavenie, prezentácia životnej situácie a jej riešenia priamymi účastníkmi (lektor).
Skupinová práca- teamwork, zadanie skupinovej úlohy, ktoré má skupina riešiť (poradca).
Hranie rolí- členovia stvárňujú určitú rolu podľa situácie, napr. rola zlej matky- k lepšiemu porozumeniu (poradca).
Braistorming- búrka nápadov (vhodná na riešenie nápadov), (poradca).
Riešenie prípadovej štúdie (poradca).
Nedostatky vyskytujúce sa v praxi:
- poradcova orientácia na seba;
- mýlenie si rolí- poradca vystupuje skôr ako lektor;
- nedostatočná pripravenosť poradcu na skupinovú prácu;
- zlý odhad zloženia skupiny;
- voľba nevhodnej techniky.
Fázy poradenského stretnutia:
- uvítacia- privítanie všetkých členov, určenie cieľov, poskytnutie dostatok informácií o probléme, SP má rolu lektora;
- fáza riešenia- hľadanie riešenia, návrhov, predstavy členov, SP má rolu poradcu;
- záver stretnutia- spätná väzba, zhodnotenie priebehu stretnutia.
Sociálna terapia- socioterapia- ide o sociálno- výchovné pôsobenie na klienta s cieľom dosiahnuť nápravu- sanáciu, ktorá sa realizuje prostredníctvom konkrétnej formy pomoci. Patrí sem: skupinová terapia, psychodráma, ergoterapia.
Priebeh terapie ovplyvňuje:
- vhodnosť terapeutického prostredia;
- dodržiavanie harmonogramu práce;
- poskytovanie konkrétnych a objektívnych informácií;
- konkrétna pomoc.
Zásady pri skupinovej terapii:
- zásada otvorenosti a úprimnosti;
- zásada zodpovedného konania;
- zásada dôvernosti informácií.