- chorobný strach z určitej osoby, zvieraťa, predmetu, javu alebo situácií, ktorá je sprevádzaná s úzkosťou;
- intenzívny strach z podnetov alebo situácií, ktorú ostatný ľudia nepovažujú za výrazne nebezpečné;
- jednotlivec si zvyčajne uvedomuje, že jeho strach je iracionálny , nemá logický základ ale aj napriek tomu prežíva úzkosť ktorú zmierňuje tým, že sa vyhýba objektom a situáciám z ktorých má strach;
- veľa ľudí ma strach z hadov, výšok, pavúkov, tento strach však nie je porucha a vážne nenarúša život človeka.
Fóbia– Fobos (syn Afrodity a boha vojny bol grécky boh strachu- používa sa i v odbornej i laickej verejnosti). Ľudia s fóbiami v kontakte s objektmi a situáciami, ktorí sa boja, intenzívne prežívajú emócie, napätie, strácajú kontrolu nad svojím správaním.
- mdloby, potenie, chvenie;
- ťažkosti s dýchaním;
- zvýšená frekvencia srdca.
Obsah fóbií má nutkavý charakter– to znamená, že ľudia majú strach už len pri predstave objektu alebo situácií, ktorého sa boja.
Niektoré fóbie prekážajú v reálnom živote človeka menej napríklad: strach z pavúkov, veľkou prekážkou strach z ľudí- agorafóbia. U niektorých ľudí vzniká jedna fóbia, ale vo vážnejších prípadoch sa súčasne vyskytuje viac druhov fóbií.
- zoofóbia- strach zo zvierat;
- arachnofóbia - strach z pavúkov;
- ofidiofóbia - strach z hadov;
- gamofóbia- strach z manželstva;
- triskaidekafóbia- strach z piatka 13.
Vznik špecifickej fóbie sa vysvetľuje pomocou obranných mechanizmov, ktoré spočívajú v potláčaní a premiestnení obsahu fóbie. S. Freud- opísal príbeh chlapca, ktorý vychovával prísny otec, chlapec „preniesol“ strach z otca na kone a tak získal fóbiu z koní. Strachu sa dá naučiť aj podmieňovaním.
Prežívanie anticipačného prejavu je sprevádzane telesnými problémami ako: potením, červenaním, zblednutím, trasením rúk, nutkaním na zvracanie alebo močenie.
Človek sa obáva toho, že nezvládne a nezakryje prejavy svojej úzkosti napríklad: chvenie hlasu, červenanie, nepokoj.
Tieto obavy sú väčšinou nerealistické.
Najčastejšie sociálne fóbie:
- strach z vystupovania na verejnosti;
- zo spoločného stravovania, z telefonovania.
Ľudia trpiaci sociálnou fóbiou vynakladajú veľké množstvo úsilia na to, aby sa vyhýbali situáciám, v ktorých by ich druhy mohli hodnotiť. Napríklad: volia si prácu kde môžu pracovať sami, bez kontaktu s druhými ľuďmi. Ak sa ocitnú v obávanej situácií, môžu sa začať triasť potiť, sú zmätení, mávajú závraty a nakoniec môže dôjsť k panickému záchvatu.
Sociálne fóbie sa objavujú v adolescencií, ak sa neliečia, stávajú sa trvalým problémom. Môžu vzniknúť už v ranom detstve a prejavujú sa trémou- strachom zo školy alebo pred autoritou, skupinou vrstovníkov a pod.
Agorafóbia- slovo pochádza z Gréčtiny, znamenalo strach z trhoviska alebo miesta, kde sa zhromažďujú občania.
Agorafóbia- je chorobný strach z pobytu v otvorenom priestranstve. Ľudia trpiaci touto poruchou majú strach u verejných priestranstiev, davu, z cestovania bez sprievodcu inej osoby a boja sa opustiť známe prostredie.
Niekedy sa boja aj v uzavretých priestoroch, odkiaľ nie uniknúť (autobus, vlak, tunel, obchodné domy). Vyhýbajú sa všetkých miesta, ktorých sa obávajú. Výrazné takto obmedzujú svoje aktivity a zdržujú sa len na „bezpečných“ miestach. Aby prekonali svoj strach, často začnú užívať alkohol alebo drogy, aby sa s príznakmi choroby dokázali vyrovnať ale to ich stav ešte viacej zhoršuje.
- problémy v detstve, ktoré sa spájajú s vnútorným nereálnym presvedčením, že ho nikto nemá rád (nechcené dieťa, izolované dieťa), patrí sem napríklad: separačná úzkosť (strach dieťaťa pri odlúčení od matky);
- prenesenie strachu na konkrétne predmety a situácie (psychoanalytici);
- klasické podmieňovanie (behavioristi)- po traumatických situáciách- ak sa dieťa takmer utopilo- fóbia z vody;
- odpozorovaním od iných ľudí- napríklad: od rodičov, úzkostní rodičia majú úzkostné deti.