Možnosti vyrovnávania sa s náročnými životnými situáciami
Možnosti vyrovnávania sa s náročnými životnými
situáciami
PSY
Konflikt- stretnutie protichodných síl na ceste k uspokojeniu potreby-
dosiahnutiu cieľa. Rozlišujeme:
- a) deštruktívny- keď sa pri jeho riešení nenájde uspokojivé
východisko, neprináša zmenu v správaní, odoberá energiu a ničí morálku človeka. Polarizuje ľudí a podnecuje negatívne
správanie;
- b) konštruktívny– keď sa na jeho zvládaní zúčastňujú obe strany, keď otvára diskusiu, prináša
riešenie, pomáha preklenúť ťažkosti, uvoľňuje sa emócia a poukazuje na riešenie životných
situácií.
Intrapersonálny konflikt (vnútorný)- prebieha vo vnútri každého človeka, človek sa rozhoduje medzi
dvoma alebo viacerými alternatívami.
Zdrojmi vnútorných konfliktov sú :
- povahové vlastnosti človeka;
-
momentálny telesný stav;
- spoločenská situácia, v ktorej sa človek nachádza.
Delíme ho do týchto
kategórií:
- a) priblíženie– priblíženie– človek si musí vybrať z 2 kladných akceptovateľných
situácií;
- b) priblíženie– vyhýbanie– konflikt medzi kladnou a zápornou situáciou tu vzniká konflikt medzi tým,
čo by človek chcel a čo by mal;
- c) vyhýbanie– vyhýbanie– vzniká keď človek ma riešiť 2 rovnako záporné
situácie, jedinec sa musí rozhodnúť pre jedno alebo druhé záporné riešenie.
Interpersonálny konflikt- prebieha
medzi dvoma alebo viacerými osobami, sú to najbežnejšie a viditeľné konflikty ľudí, ktorí chcú jednu vec alebo sa hádajú kto má pravdu.
Môže prebiehať medzi jednotlivcami alebo skupinami.
Vnútro skupinové konflikty– môžu mať rôzne dôvody
(hádka v triede kvôli peniazom na stužkovú ) Môže vzniknúť niekoľko názorových skupín, jednotlivcov bez názoru alebo jednotlivcov,
ktorí majú úplne iný názor ako ostatní. Medzi skupinové konflikty– napríklad: medzi dvoma triedami, radikálne odlišnými názorovými
skupinami, etnickými, národnostnými skupinami štátu.
Príčiny interpersonálneho konfliktu:
- a)
osobnostné– vyprovokované a udržiavané nežiaducimi osobnostnými vlastnosťami (bezdôvodné sťažovanie, prejavy násilia,
agresia, neznášanlivosť, nedodržiavanie pravidiel slušnosti a podozrievanie);
- b) štrukturálne - vplývajú na
štruktúru usporiadania skupín. Ak členovia skupiny majú odlišné predstavy o cieľoch, vzájomných povinnostiach, právach, majú nezhodné
očakávania na sociálne roly, sú podľa vlastnej mienky nespravodlivo ohodnotení. Tieto zdroje sa môžu objaviť v akejkoľvek skupine (škola,
trieda, zamestnanie).
- c) komunikačné– bývajú najčastejším zdrojom konfliktov medzi 2 osobami, jednotlivcom
a skupinou, a medzi dvoma skupinami. Problém je v prenose informácií, ich postupnou zmenou, stratou, nedobrým
počúvaním.
Zdroje medziľudských konfliktov- sociálna práca, kultúrne a hmotné podmienky, v ktorých ľudia
žijú a ktoré neuspokojujú ich potreby. Z toho vzniká nespokojnosť, konflikty, konfliktní ľudia, ktorí častejšie vyvolávajú konflikty
ako ostatní ľudia.
Konfliktní ľudia sa prejavujú takýmto správaním:
- a) prevažujú
emocionálne– impulzívne argumenty, nevedia alebo nechcú pochopiť racionálne alebo logické argumenty niekoho
iného;
- b) ľudia, ktorí sa preceňujú– majú skreslenú predstavu o svojom JA sú namyslený, myslia si , že vždy
majú pravdu, nesplnenie ich očakávaní- konflikty;
- c) ľudia ktorí sa podceňujú– a na základe toho prežívajú
pocit neistoty, odpor alebo utekajú pred povinnosťami % konflikty s okolím;
- d) ľudia, ktorí nemajú uspokojené
potreby- sociálneho uznania, ocenenia, potreby spolužitia alebo seba uplatnenia presadzovanie sa neprimeraným
spôsobom.
Druhy konfliktov :
- konflikt vzťahov– prejavuje sa nesympatiou voči druhej
osobe;
- konflikt informácií– vzniká odlišnými zdrojmi informácií;
- konflikt
záujmov– vyplýva z odlišných potrieb ľudí;
- štrukturálny konflikt– je konfliktom inštitúcií
z titulu moci;
- konflikt hodnôt– vyplýva z rozdielnosti uznávaných hodnôt.
Štádia
konfliktu:
- príznak konfliktu- je situácia, keď jednému z partnerov začína niečo vadiť a svoju ne
vôľu prejaví neverbálnou komunikáciou napr. postrčením;
- otvorenie konfliktu– dochádza k nemu keď druhá strana
zareaguje s nevôľou verbálne a kriticky, začína chladnúť komunikácia (čo robíš);
- pri polarizácii– si
útočníci bránia svoje pozície sú presvedčení o svojej pravde, nútia druhého ustúpiť, obviňujú sa, zosmiešňujú sa (ja? to ty
);
- izolácia– štádium konfliktu keď obe strany sú nehnevané, chcú sa navzájom potrestať napriek prestanú
komunikovať;
- deštrukcia– je to stav keď konflikt prejde do štádia vzájomného psychického aj fyzického
ubližovania/ poškodzovania majetku toho druhého.
Spôsoby riešenia konfliktu I.- nevedú k vyriešeniu
konfliktu ale sú nevyhnutné pre zachovanie duševného zdravia:
- útek– útek pred situáciou o ktorej si
človek myslí že môže spôsobiť nepríjemnosti;
- rezignácia– prejaví sa najmä vtedy, keď sa vyskytnú 2
príležitosti v rovnakom čase, keď sa jednotlivec musí rozhodnúť, ktorej dá prednosť;
- presunutie– forma voľby
náhradného cieľa, posun k osobe, pocit krivdy od jedného človek na druhého;
- kompenzácia– predstavuje riešenie
konfliktov prostredníctvom takého kompromisu, ktorý umožňuje uspokojenie potreby náhradným
vyrovnaním;
- popieranie– patrí k neproduktívnej forme správania, pretože sa opiera výlučne o vyhnutie sa
konfliktov bez prijateľných dôkazov;
- potláčanie– predstavuje jednu z najčastejších duševných stratégií voči
konfliktu, hoci môže vyvolať aj neurotické stavy;
- regresia– znamená vzdať sa nedosiahnuteľného cieľa a následne
ho znížiť na prijateľnú úroveň;
- projekcia– keď vlastné nedostatky pripisujeme iným výsledkom nie je riešenie
konfliktu ale potláčanie;
- racionalizácia– rozumové subjektívne ospravedlnenie vlastných objektívne nesprávnych
postojov.
Spôsoby riešenia konfliktu II.- vedú k vyriešeniu
konfliktov:
- autoritatívne:
- a) presadenie sa silou- strany spolu komunikujú
priamo, rozhoduje silnejšia strana;
- b) rozhodnutie autoritou– autorita podľa vlastného úsudku rozhodne bez vypočutia
alebo po vypočutí strán X a Y;
- c) arbitráž (rozhodcovské konanie)– po vypočutí obsah strán na základe zákona
určuje arbiter;
- d) súdny spor - X a Y komunikujú so súdom priamo/ pomocou
advokáta;
- alternatívne:
- a) facilitácia– facilitátor je tretia nezaujatá strana, pomáha
viesť korektný a vyvážený proces komunikácie medzi oboma stranami. Strana X a Y komunikujú priamo za pomoci tretej osoby. Dohodu dosahujú X
a Y spoločne;
- b) mediácia– mediátor ako sprostredkovateľ komunikácie strán pri riešení konfliktu, komunikuje
osobitne aj s jednou aj s druhou stranou dohodu dosahujú X a Y spoločne;
- c) zmierovanie– môže sa konať pomocou
zástupcov X a Y v zmierovacie vode. Zástupcovia majú väčšie pochopenie pre svoje strany zároveň nie sú priamo angažovaný do konfliktu
dohodu dosahujú spoločne;
- d) vyjednávanie– strany spolu komunikujú priamo. dohodu dosahujú
spoločne.
Deprivácia- psychický stav, ktorý vzniká v takých životných situáciách, v ktorých sa dlhý čas
a v dostatočnej miere neuspokojujú základné potreby človeka.
Príčiny a druhy deprivácie- o psychickej deprivácií
hovoríme vtedy keď človek nemôže vôbec alebo dlhodobo uspokojiť svoje potreby. Napríklad: výchova dieťaťa v málo podnetnom , izolovanom
sociálne, emocionálne a kognitívne zanedbanom prostredí.
Rozlišujeme:
- deprivácia základných
biologických potrieb– ak nie sú dlhodobo uspokojované biologické potreby ( pri nedostatku jedla, spánku, vody, pohybu
a pod.);
- senzorická deprivácia– zapríčinená nedostatkom podnetov na rozvíjanie zmyslov, môže byť spôsobená
nevyvinutím alebo poškodením zmyslov, ale príčinou môže byť aj chudobnosť podnetov;
- citová deprivácia– vzniká
vtedy, keď chýbajú podnety, ktoré vyvolávajú citové zážitky, dieťaťu chýba cit. vzťah s matkou alebo inou blízkou
osobou;
- kognitívna deprivácia– vzniká nedostatkom podnetov v oblasti poznávania, myslenia a učenia na základe toho
sa nesformujú vyššie potreby, človek stráca záujem vzdelávať sa a ostáva len pri uspokojovaní základných biologických
potrieb;
- sociálna deprivácia– má 2 podoby:
- a) človek je presýtený sociálnymi podnetmi a
chýba mu intimita, súkromie;
- b) má podobu samoty, izolovanosti a separácie. Je to vtedy, keď človeku chýba kontakt
s ľuďmi;
- existencionálna deprivácia– ak človeka nemá dostatok podnetov na objavenie zmyslu a význam
života.
Dôsledky deprivácie:
- zhoršený psychický stav– neurotické správanie,
úzkosť, nepokoj, nedostatok záujmu;
- zhoršený zdravotný stav– poruchy spánku, bolesť hlavy, oslabenie
imunity
- zhoršená socializácia- problém so začleňovaním sa do sociálnych skupín, izolácia, hostilita,
agresia.
Frustrácia- psychický stav, ktorý vyvoláva prekážka na ceste k dosiahnutiu cieľu, ohrozenie,
oddialenie alebo znemožnenie uspokojenia potreby. Prekážka môže zmariť úsilie vynaložené na ceste k dosiahnutiu
cieľa
Frustráciou označujeme:
- objektívne definovaná– ide o vonkajšiu prekážku.
(mám peniaze chcem si kúpiť jedlo ale obchod je zavretý);
- vnútorné subjektívne- prežívanie sklamania, neúspechu,
hnevu, násilia, atď.
Frustračné situácie– podľa povahy prekážky, ktorá stojí v ceste môžeme hovoriť o
:
- ľahko zvládnuteľných dočasných situáciách– keď sa prekážka dá obísť, nahradiť alebo dosiahnuť
zvýšeným úsilím;
- ťažšie zvládnuteľné situácie– keď sa prekážka nedá ovplyvniť a pretrváva dlhý
čas.
Reakcie na frustráciu :
- priama reakcia– najčastejšie človek využíva
agresiu;
- obranné mechanizmy:
- a) racionalizácia– rozumové zdôvodnenie;
- b)
sublimácia– človek sa lepšie uchytí v spoločnosti, kde je jeho správanie uznávané;
- c)
kompenzácia– nahradenie nedosiahnutého cieľa za dosiahnuteľný;
- d) projekcia– vlastné nepriateľské
úmysly pripisuje druhým;
- e) regresia- návrat na nižší vývojový stupeň;
- extrémne typy
frustrácie:
- a) deprivácia– vážnejší, horšie napraviteľný stav, najčastejšie
u detí;
- b) existencionálna frustrácia– najvážnejší typ frustrácie, človek stratí zmysel
života.
Záťaž– môže byť popísaná viacerými charakteristikami (napríklad: ako obtiažna adaptácia na
prostredie, alebo ako vzťah medzi požiadavkami na činnosť človeka a súborom vlastností, ktorými je vybavený na zvládnutie týchto
požiadaviek).
Stupne záťaže:
- ťažká psychická záťaž (smrť blízkeho, ohrozenie
života...);
- stredná psychická záťaž ( dochádza pri nej k úzkosti);
- ľahká psychická
záťaž ( nedosahuje prah stresora..bežné činnosti).
Stres– stav psychickej záťaže, ktorá vzniká
pôsobením nejakého rušivého faktora na človeka, počas uspokojovania potreby, alebo dosahovania cieľa. Následkom tohto pôsobenia je
znemožnenie uspokojenia potreby, alebo dosiahnutia cieľa
Fázy stresu:
- štádium alarmu
(poplachová reakcia)– mobilizácia všetkých pomocných mechanizmov zachovania života;
- štádium odolnosti
(rezistencia)– znižuje sa zmätok poplachovej reakcie a organizmus si zvyká na stres a bráni sa za cenu likvidácie
rezerv;
- štádium vyčerpania (exhanscia)– zlyhanie organizmu po vyčerpaní
rezerv.
Stresor- príčina stresu, môžu to byť príjemné aj nepríjemné situácie, môže to byť aj
nuda, osamelosť, odlúčenie, nedostatok podnetov a pohybu, podceňovanie atď.
DISTRES– nepríjemné stresové
zážitky
EUSTRES – príjemné stresové zážitky
Prejavy
stresu:
- v správaní– nerozhodnosť, nespavosť, snaha
podvádzať...
- v emóciách– prudké zmeny nálad, denné snenie, podráždenosť,
úzkosť
- v myslení– obavy a vtieravé myšlienky
- v telesných
symptómoch– nechutenstvo do jedla, hnačky, žalúdočné problémy, dvojité videnie, svalové napätie, potenie,
roztrasenosť.
Stres– psychický stav, ktorý vzniká pri ohrození telesnej alebo duševnej
pohody. Stresor– udalosť, ktorá vyvoláva stresovú reakciu (reakcia na stres).
Charakteristika
stresu- stres môže vyvolať veľké množstvo podnetov. Napríklad: prírodná katastrofa, rozvod, skúšanie v škole, havária,
choroba, a pod. Zaujímavé je, že aj príjemné udalosti sú pre niekoho stresová situácia. Napríklad: svadba, Vianoce. Na to ako človek
prežíva stresové situácie(SS) vplýva: vek, pohlavie, doterajšie zvyklosti, povaha jednotlivca, atď.
Medzi psychické reakcie na
stres patrí:
- úzkosť, obavy, strach– sú najčastejšie reakcie na stres a prejavy sú forma trémy pred
skúškou, alebo inou dôležitou udalosťou. Sprevádza ich psychické a fyzické napätie;
- zlosť a agresia– spojené
aj s frustráciou. Napríklad: pri rozchode partnerov smeruje zlosť a agresia k osobe, ktorá stres vyvoláva, čo môže viesť k ohováraniu
a intrigám. Agresia môže byť nie len slovná v podobe nadávok , vyhrážok, ale aj v podobe bitky, či ničenia vecí. Taktiež môže byť
zameraná voči sebe v podobe sebaobviňovania;
- apatia a depresia– sú ďalšie reakcie na stres, človek prežíva
smútok, trápi sa, obviňuje sa a uzatvára sa do seba, ak SS trvá dlhšie a človek ju nezvláda tak môže prerásť až do apatie alebo
depresie;
- oslabenie kognitívnych funkcií– ľudia, ktorí podľahli stresu v emocionálnej rovine nie sú schopní
ďalšieho sústredenia. Oslabujú sa ich logické myšlienkové pochody. Nevedia kontrolovať svoje správanie rozumom;
- únik zo
situácie a hľadanie podpory– je spôsob negovania stresu, nevšímanie si stresu, aj Keď podvedome stres na človeka vplýva. Človek
hľadá a žiada pomoc od iných ľudí a stáva sa na nich závislí.
Fyziologické reakcie na stres– telo
reaguje na stresory tým, že sa zrýchli tep, dýchanie, svaly sú napäté. Ak stres pokračuje dochádza k vysychaniu slín. Centrom stresu je
hypotalamus. Do krvi sa vylúči adrenalín a noradrenalín (zvyšujú krvný tlak a frekvenciu srdca). Hans Seyle opísal tento proces ako
Generálny Adaptačný Syndróm (GAS) a dostal zaň Nobelovu cenu. GAS sa definuje ako súbor odpovedí, ktoré sa prejavujú pri reakcií na stres
u všetkých organizmov.
Prebieha v troch štádiách:
- ALARM (poplachová
reakcia)– organizmus zmobilizuje všetky sily na zvládnutie stresu;
- REZISTENCIA (odolnosť)– organizmus sa
pokúša so stresom formou útoku (bojuje s ním) alebo úteku snaží sa utiecť u dosahu;
- EXHAUSCIA
(vyčerpanie)– nastáva vtedy, ak už organizmus nie je schopný bojovať, vyčerpal všetky svoje sily.
Stres však nemá len
negatívne účinky na človeka. Občasný stres môže posilňovať fyzickú aj psychickú odolnosť organizmu.
Zvládanie
stresu- vzhľadom na nepríjemné pocity, ktoré stres vyvoláva, ľudia sú motivovaný, aby tento stav riešili. Proces, ktorým sa
človek snaží vyrovnať so SS sa volá zvládanie stresu. (COPING).
Autoregulácia- je riadenie, usmerňovanie
prežívania a správania samotnou osobou. Zahŕňa sebavedomie, sebakontrolu, sebavnímanie, sebahodnotenie , sebavidenie,
sebatvorbu.
Reziliencia– schopnosť človeka dostať sa z ťažkostí mobilizovať psychické a fyzické sily na
prekonanie ťažkostí, stresu a dosiahnuť svoj cieľ.
Zvládanie stresu má 3 hlavné formy , ktoré sa obyčajne
kombinujú :
- zvládanie zamerané na problém– zahŕňa tieto kroky:
- vymedzenie problému,
jeho popis;
- zber informácií;
- hľadanie, navrhovanie riešení a ich alternatív;
- hodnotenie návrhov riešení, zvažovanie
plusov a mínusov, nákladov a možností;
- výber optimálneho riešenia vzhľadom na možnosti;
- realizácia riešenia a spätná
informácia o riešení pre budúcnosť;
- zvládanie zamerané na emócie- používa sa najmä vtedy, ak sa príčina
stresu nedá ovplyvniť, ale dá sa ovplyvniť prežívanie stresu, emócie, myšlienky, ktoré sú s ním spojené;
- zvládanie
zamerané na prostredie– má 2 podoby:
- a) aktívny zásah do prostredia– pokus o zmenu prostredia, vzťahov,
správania;
- b) únik z prostredia– zmena prostredia, ľudí s ktorými prichádza do kontaktu
Zones.sk – Zóny pre každého študenta