Sociálna práca s komunitou
Sociálna práca s komunitou
MSP
Z latinského comunitas – spoločenstvo, pospolitosť, obec, spoločné nažívanie ľudí.
Z hľadiska komplexného pohľadu je- spoločenstvo ľudí, ktorí žijú v geograficky definovanej oblasti a medzi nimi existujú vzájomné sociálne väzby a vzťahy.
Je to jednotka, ktorá je dostatočne veľká na dosiahnutie politického vplyvu a dostatočne malá, aby mohli byť v nej realizované vzťahy ku každému jej členovi, pričom jej členovia disponujú dostatočnými zdrojmi pre vytvorenie alternatívnych, inštitucionálnych opatrení.
Je to sociálny útvar, charakterizovaný sociálnymi väzbami medzi členmi komunity a špecifickým postavením v rámci širšieho prostredia.
Sociálna práca s komunitou– je metóda sociálnej práce, ktorá pomáha ľuďom žujúcim na určitom územnom celku pri riešení konkrétnych životných situácií. SP musí rešpektovať- biologické, etnické, sociálne, ekonomické, kultúrne a iné osobitosti členov komunity.
Charakteristické znaky komunity sú:
- obyvatelia/členovia/ žijú v geograficky ohraničenej oblasti – spoločné územie;
- bezprostredné, či sprostredkované sociálne vzťahy medzi členmi;
- pocit pospolitosti – súdržnosti.
Typy komunít:
- sídelná – regionálna- komunita v rámci sídla- ulica, dedina, mesto, región;
Pre obyvateľov je charakteristické:
- citové, intelektuálne a kultúrne vzťahy s ostatnými členmi komunity;
- môže ich viazať spoločný osud;
- pozitívne aj negatívne životné situácie;
- sú v podobnej ekonomickej situácii;
- majú podobné a často zhodné etické normy a hodnôt;
Vnútornú štruktúru komunity tvorí- jednotlivé skupiny, podskupiny (rodiny, pracovné, vzdelávacie, záujmové, priateľské skupiny), samotní jednotlivci– berieme ich z rôznych aspektov:
- a) z aspektu aktivity v komunite– pozitívne aktívny jednotlivci (navrhujú a realizujú opatrenia), negatívne aktívni jednotlivci (poburovači), neutrálny jednotlivci;
- b) z aspektu komunikácie s komunitou– jednotlivci s prirodzenou autoritou (majú dôveru a rešpektuje ich väčšina obyvateľov), jednotlivci s formálnou autoritou (starosta);
- duchovná- duchovne spriaznení ľudia, udržiavanie vzájomného kontaktu, nie je podmienený osobný kontakt;
- terapeutická- určitá forma liečebnej jednotky, psychoterapeutická metóda (napr: psychiatrické liečebne, chronicky chorí, podskupiny v týchto liečebniach sú- narkomani, alkoholici);
- tradičná- jednoznačne vymedzený priestor, príbuzenské vzťahy (rozvetvené rodiny), vlastná vnútorná štruktúra. Je schopná uspokojiť potreby členov z vlastných zdrojov;
- záujmová- združuje ľudí na základe spoločného záujmu - študentov, športovcov, podnikateľov, bezdomovcov;
- výcviková- je časovo ohraničené spoločenstvo jedincov, ktorí sa pravidelne stretávajú za účelom svojho osobnostného a vedomostného rozvoja;
- občianska- je priestorovo ohraničené spoločenstvo jedincov a na rozdiel od sídelnej (územnej komunity) hovoríme o vedomom členstve v komunite a o aktívnej participácii na jej živote (miestny červený kríž).
Etapy utvárania komunity:
Pseudokomunita– okamžité komunity– predstieranie komunity, vyhýbanie sa riešeniu konfliktov, svoje pocity si členovia nechávajú pre seba;
Chaos – odkrývanie individuálnych odlišností, čas bojov a konfrontácií;
Prázdnota– most medzi chaosom a komunitou, potreba zbaviť sa bariér v komunikácií;
Pravá komunita – nastáva zhoda s istými pravidlami, dobrá komunikácia, spoločný cieľ.
Sociálna práca s komunitou sa zameriava na:
- rozvoj komunitných organizácií;
- komunitný rozvoj;
- komunitné plánovanie;
- komunitné vzdelávanie;
- komunitné akcie;
- feministickú komunitnú prácu;
- antirasistickú komunitnú prácu.
Potreba komunitnej sociálnej práce vzniká- v prípade sociálnej diskriminácií– znevýhodnenie konkrétnej komunity, alebo pri vzniku sociálno-patologických javov v konkrétnej komunite.
Pri práci s komunitou SP:
- má poznať potreby a problémy komunity;
- akceptovať riešenia navrhnuté komunitou a dosiahnuť aby komunita akceptovala jeho návrhy;
- zapojiť všetkých členov do riešenia problémov;
- realizovať reálne zmeny;
- musí rátať s napätím v komunite;
- vedie k využívaniu vlastných dostupných zdrojov;
- musí vedieť zužitkovať prirodzené autority v komunite.
Etapy práce s komunitou:
- zber informácií- SP zisťuje všetky dostupné informácie o komunite s cieľom porozumieť problému komunity.
Jedná sa o nasledovné informácie:
- a) demografické údaje o štruktúre– muži, ženy, deti (produktívne – neproduktívne obyvateľstvo), vekové zloženie, vzdelanostná štruktúra, etnické zloženie, náboženská orientácia členov komunity;
- b) informácie o infraštruktúre– bytová otázka – rodinné domy, panelová výstavba, siete– voda, plyn, elektrika, cesty, telefóny, sociálna sieť, priemysel– zamestnávatelia, kontakty sokolím;
- c) informácie o formálnych – neformálnych vodcoch komunity - meno starostu, mená politických lídrov, informácie o najvýznamnejších osobnostiach, informácie o intelektuáloch vkomunite;
- d) iné informácie – história komunity, prírodné zdroje, životné prostredie;
- diagnostická etapa- stanovenie hlavného problému a odhalenie jeho príčin;
- navrhovanie projektov a stanovenie vhodných metodických postupov- je dôležité aby SP všetky svoje pripravované aktivity zviditeľnil (prezentáciou pred členmi obce, organizovanie večerov otázok a odpovedí, anketových metód, domácu – regionálnu televíziu, regionálnych novín...);
Projekt musí obsahovať: ciele, pracovné postupy, hlavné zdroje (finančné, personálne), kalendár termínov, zodpovedné osoby, stratégiu v prípade nepredvídaných udalostí;
- realizácia projektu- využitie existujúcich komunitných zdrojov;
- prezentácia výsledkov a záverečné hodnotenie- SP zhodnocuje výsledky, poukazuje na nedostatky, odhaľuje silné a slabé stránky projektu.
Využívané metódy pri komunite práci: brainstorming, intervenčné metódy, fundraising, mediácia.
Sociálna práca so spoločnosťou- spoločnosťou rozumieme v sociálnej práci veľké územné celky, presahuje klasické chápanie územnej komunity. Najčastejšie ako spoločnosť chápeme celý štát, respektívne určité krajinské usporiadanie. V podmienkach Slovenska by sme sa orientovali na SR ako špecifický celok, alebo na jednotlivé kraje.
Spôsoby práce s komunitou:
- lokálny rozvoj– založený na zaangažovaní čo najväčšieho počtu ľudí (technicky - svojpomoc, vzdelávanie, dobrovoľníctvo);
- sociálne plánovanie– vyžaduje si dostatok špičkových odborníkov z oblasti prognózovania a riadiacimi schopnosťami (v oblasti kriminality, bytovej otázky, verejného zdravia);
- sociálne konanie– metóda zameraná na reálne vytváranie podmienok na prežitie, v súlade so zásadami sociálnej spravodlivosti, demokracie, humanizmu.
Hlavné rozdiely medzi komunitou a spoločnosťou
- komunitná sociálna práca sa orientuje na pomoc menšiemu počtu obyvateľov, pričom hľadá špecifiká prameniace práve v danej komunite;
- riešenie niektorých problémov môže byť akceptované a realizovateľné len v danej komunite, ktorej bola pomoc určená. Oproti tomu práca so spoločnosťou je orientovaná na všetkých členov, a jej výsledky by mali byť riešením pre spoločnosť ako celok;
- sociálna práca s komunitou sa orientuje na aktuálne, niekedy až akútne situácie – problémy, vyžadujúce okamžité riešenie;
- sociálna práca so spoločnosťou sa orientuje na plánovanie, prognózovanie – problémy vyžadujúce dlhodobé riešenie.
SOC
Komunita- vzniklo z lat. slova communitas, je to zoskupenie ľudí s rovnakými alebo podobnými záujmami, žijúcimi na spoločnom území a utvárajú spoločenské zoskupenie;
- je to druh územnej, miestnej a sociálnej skupiny, kt. je spätá vzájomným pôsobením jej členov; -vzájomnej komunite ľudia uskutočňujú svoje každodenné životné činnosti a tu sa odohráva najväčšia časť ich života.
Znaky: -spoločné územie; -pocit súdržnosti; -susedstvo.
Druhy komunít- mesto, dedina.
Mesto :
- väčší počet obyvateľov;
- prevaha neosobných vzťahov;
- rozvinutá deľba práce;
- viac možností.
Dedina:
- menší počet obyvateľov;
- osobnejšie vzťahy;
- prevláda poľnohospodárstvo;
- menej pracovných príležitostí.