ŠPP
TPCHZO- pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených
- vedný odbor ŠPP, ktorý sa zaoberá teóriou, praxou a edukáciou telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených;
- je odbor skúmajúci osobitosti jedincov s chybami nervového, oporného a pohybového ústrojenstva a jedincov s výraznými zmenami v zdravotnom stave.
Ide tu o 3 kategórie ľudí:
Pozitívne črty TPCHZO:
- znížené sebavedomie týchto detí výrazne rastie aj po malých úspechoch;
- vnútorné prežívanie je veľmi hlboké navonok svoje city neprejavujú;
- vo vzťahoch sú veľmi opatrný, ale keď ho už vytvoria je trvalý a hlboký;
- rovesníkom sa snažia pomáhať, sú veľmi empatický a citlivý.
- je prirodzený spoločenský jav, postihnutým pomáha orientovať sa a zradiť sa do normálneho prostredia a naopak zdravým pomáha vo formovaní postojov k iným, prirodzenej akceptácii niekoho kto je odlišný;
- integrované vzdelávanie si vyžaduje prípravu zo strany pedagógov, ale i informovanosť spolužiakov;
- postihnuté dieťa od zdravej populácie očakáva hlavne prirodzené správanie, rešpektovanie, tolerantnosť a ochotu pomôcť v situáciách, v ktorých je odkázané na pomoc druhého.
Školy a zariadenia TPCHZO:
- individuálna integrácia v bežnej škole;
- sociálna integrácia v špeciálnych triedach bežných škôl;
- špeciálne školy;
- predškolská výchova, individuálna integrácia, špeciálne triedy, špeciálne materské školy.
Tyflopédia- pedagogika zrakovo postihnutých. Pochádza z gréckeho slova tyflos (slepec), pédia (výchova). Je to pedagogika, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých.
Zrakovo postihnutá osoba je, každá osoba, ktorá ani s použitím kompenzačných pomôcok nedosahuje takú úroveň, ako normálne vidiaci.
Kľúčové pojmy:
- zorné pole- je časť priestoru, ktorú je oko schopné mapovať pri pohľade dopredu;
- zraková ostrosť- schopnosť oka rozlíšiť dva body ako dva;
- akomodácia- schopnosť oka prispôsobiť sa videniu rôznych vzdialeností;
- konvergencia- zbližovanie, zbiehanie.
Surdopédia- pedagogika sluchovo postihnutých. Z latinských slov surdos (hluchý), pédia(výchova).
Sluchovo postihnutá osoba- je osoba, u ktorej v dôsledku zníženej alebo žiadnej priepustnosti sluchového kanálu je príjem sluchových informácií výrazne znížený a komunikácia prostredníctvom hovorovej reči je limitovaná, čiže obmedzená.
Sluch- je vstupnou bránou pre informácie.
Je najvýznamnejší pri komunikácii s inými ľuďmi a plní 2 základné funkcie:
Prah počutia- najvyššia hladina hlasitosti, ktorú ľudské ucho je schopné zachytiť.
Binaurálne počutie- počutie oboma ušami.
Surdopédia- sa zaoberá teóriou, praxou a edukáciou (výchovou) sluchovo postihnutých.
Komunikačný systém sluchovo postihnutých:
Orálna reč- komunikácia pomocou hovorovej rečí- slov. Často krát býva nezrozumiteľná nesprávnym dýchaním, nedodržiavaním modulačných faktorov reči. Vytváranie aktívnej slovnej zásoby je dlhotrvajúci a zložitý proces (na učenie)
Písomná reč- ide o najzrozumiteľnejšiu reč sluchovo postihnutých. Má vplyv na rozumový výraz a rozvoj myslenia sluchovo postihnutých.
Posunková reč- „materinská reč“ neporujúcich. Je kompenzačným prostriedkom pre sluchovo postihnutých a vyjadruje sa pohybom paží, rúk a celého tela.
Rozoznávame:
Prstová reč- je sústava znakov, ktorá sa vytvára pomocou prstov najmä pravej ruky a každý znak zodpovedá jednému písmenu (fenoménu) abecedy. Doplnok posunkovej reči a orálnej reči. Spresňuje sa s ňou hláskovanie a význam slov.
Odzeranie- je čítanie z pier.
Dôsledky sluchového postihnutia:
- myslenie sluchovo postihnutých- je konkrétne, jednoduché, technické a ich praktické skúsenosti bývajú väčšie ako množstvo osvojenej slovnej zásoby;
- pamäť- pamätajú si väčšinou situácie, ktoré sami prežili z vlastnej skúsenosti, uprednostňujú mechanickú pamäť pred logickou;
- inteligencia- nie každé sluchové postihnutie sa spája automaticky s nižším IQ, ale vyžaduje sa odborný pedagogický zásah.
Nedostatok informácií pôsobí frustrujúco na postihnutého jedinca a reagujú rôznymi spôsobmi:
-výbuchmi;
-agresiou;
-utiahnutosťou;
-pútaním pozornosti na seba;
Závisí od toho, či sluchové postihnutie vzniklo:
Logopédia- pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS);
- zaoberá sa edukáciou, logopedickou starostlivosťou a prevenciou osôb s NKS;
- skúma príčiny priebeh a následky tohto narušenia a určuje prognózu.
Zaoberá sa 3 kategóriami osôb:
O NKS hovoríme vtedy, ak sa rečový prejav jednotlivca odchyľuje od normy zaužívanej v danom jazyku do takej miery, že počas komunikačného aktu pôsobí na komunikačného partnera rušivo. NKS môže byť trvalá alebo prechodná. Môže sa prejaviť ako vrodená chyba reči, alebo získaná porucha reči
Psychické osobitosti ľudí s NKS:
- reč- dorozumievací prostriedok;
- regulátor spoločenských vzťahov;
- tlmočník našich myšlienok;
- vyjadruje naše city, nálady;
- chybne hovoriaci človek je obmedzený vyjadrovať myšlienky a pocity, často sa zriekne mnohých vecí, aby nezažil neúspech;
- ľudia s NKS sa prejavujú- mlčanliví, nedôverčiví, nesmelí, nízke sebavedomie, uzavretí, pocit menejcennosti, citliví.
Osobitosti edukácie- logopedická starostlivosť sa prejavuje vzájomnou spoluprácou rezortov školstva, zdravotníctva a sociálnej práce.
Školstvo:
- v špeciálnych základných školách pre deti s NKS;
- v špeciálnych triedach v bežnej škole;
- v poradenských zariadeniach;
- v špeciálnych pedagogických poradňach;
- v pedagogicko-psychologických poradňach;
- v rôznych detských integračných zariadeniach- centrách.
Zdravotníctvo- v zariadeniach logopedických pracovísk, ktoré sa zaoberajú prevenciu a odstraňovaním komunikačných narušení (oddelenie neurológie, psychiatrie, plastickej chirurgie).
Rezort sociálnych vecí- logopedická starostlivosť poskytujúca rôznych domovoch.