Sociálna politika štátu
Sociálna politika štátu
SCR
Sociálna politika- je sústavné
a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu, udržanie a fungovanie spoločnosti, hlavne sociálneho systému.
Tento pojem
je zložený z 2 slov:
- sociálna (z lat. spoločenský)- používa sa vo vzťahu k hmotnému zabezpečeniu,
k spoločnosti;
- politika (z grec. vec verejná).
- je to súbor aktivít, opatrení, ktoré
smerujú k rozvoju človeka, k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, zabezpečovaniu sociálnej suverenity;
- formuje usporiadanie
v konkrétnej krajine;
- stanovuje rozsah sociálnej ochrany;
- formuje sociálne zámery krajiny;
- orientuje sa na prevenciu
dezintegračných procesov;
- dotvára komplexné životné podmienky;
- má humánny charakter;
- je to cieľavedomá činnosť
štátu, ktorej cieľom je zabrániť vzniku príčin sociálnej nerovnováhy.
Štát v oblasti sociálnej politiky plní
povinnosti:
- koncepčno-programové- cieľom je koncepcia rozvoju štátu vo všetkých
oblastiach;
- legislatívne- príprava zákonov.
Orgány sociálnej politiky- NRSR,
vláda, rezortné ministerstvá, prezident.
Je ovplyvnená:
- históriou, kultúrou, tradíciami,
prírodnými podmienkami, vzdelanostnou úrovňou, ekonomikou daného štátu;
- orientuje sa na ľudskú bytosť, jej schopnosti, záujmy,
potreby;
- do roku 1989 bola u nás založená na starostlivosti štátu o občana.
Sociálne
subjekty- rozumieme také inštitúcie a organizácie, ktoré vykonávajú sociálne činnosti smerujúce k uspokojovaniu sociálnych
potrieb občana. Základné sociálne subjekty- štát, mesto, obec, mimovládne organizácie, medzinárodné
organizácie.
Sociálne objekty- sú všetci obyvatelia štátu, určité skupiny ľudí a jednotlivci, ku ktorým smerujú
sociálne opatrenia subjektov. Objekty SP sú rozdelené podľa potrebnosti a charakteru (podľa veku, pohlavia, vzdelania). Niektoré konkrétne
oparenia sú určené všetkým obyvateľom (zdravotná starostlivosť).
Princípy sociálnej
politiky:
- sociálna spravodlivosť (harmónia občanov)- je súbor pravidiel, podľa ktorých sa v spoločnosti
rozdeľujú prostriedky verejného blaha medzi subjekty sociálnej politiky
Charakterizujú ju 3
zásady:
- každému rovnako;
- každému podľa jeho potrieb ;
- každému podľa jeho
zásluh.
- sociálna solidarita (podpora)- presadzuje vzájomnú podporu, jednotlivých členov spoločnosti,
ich spolunáležitosť (patriť slovenskej republike).
Formy:
- štátom organizovaná
solidarita- jej úlohou je zabezpečiť základné životné podmienky pre všetkých občanov (štátne
príspevky);
- medzigeneračná solidarita- solidarita medzi ekonomicky aktívnou a ekonomicky neaktívnou časťou
spoločnosti;
- solidarita zdravých a chorých;
- vnútro rodinná
solidarita.
- sociálna subsidiarita (pomoc)- každý človek je povinný pomôcť
sám sebe, postarať sa sám o seba, ak to človek nedokáže sám, táto povinnosť prechádza na rodinu, ak to nezvláda ani rodina - priatelia,
obec, štát.
- sociálna participácia (účasť na verejnom rozhodovaní)- vychádza z presvedčenia,
že jednotlivci, ktorých život ovplyvňuje celý rad opatrení a rozhodnutí vykonávaných štátom v rámci soc. politiky, by mali mať možnosť
zúčastniť sa na procese, ktorý vedie k vytváraniu realizácií týchto opatrení (to znamená, že človek sa sám podieľa na
rozhodovaní).
- zásada života (nepísaný princíp sociálnej politiky)- znamená čo najviac
šťastia pre každého človeka.
Ciele sociálnej politiky:
- pomoc- smeruje
k jednotlivcovi v núdzi, chápe sa, ako spoločensky užitočná, prospešná, dobrovoľná
aktivita;
- povinnosť- spoločnosť stanovuje pravidlá a vymedzuje objekt (komu sme povinný pomáhať) a subjekt (kto má
povinnosť pomáhať);
- právo- odvíja sa od postavenia objektu, ktorý môže v konkrétnych, presne stanovených
situáciách vzniesť nárok na naplnenie svojich práv.
Za týmto účelom sociálna politiky využíva
4S:
- sociálne partnerstvo- partnerstvo uzavreté medzi dvoma a viacerými aktérmi za účelom dosiahnutia
nejakého cieľu zo sociálnej oblasti;
- sociálny dialóg- rozhovory vedené so snahou o nájdenie spoločného riešenia
niektorých sociálnych problémov;
- sociálna participácia- spoluúčasť samotných občanov na riešení sociálnych
otázok (pripoistenie);
- sociálny zmier- snaha o dosiahnutie situácie, ktorú všetky zúčastnené strany pokladajú za
prijateľnú.
Funkcie sociálnej politiky:
- ochranná funkcia- je najstaršou
funkciou. Znamená ochraňovať a pomáhať človeku. Realizuje sa vtedy, keď už prišlo k sociálnej udalosti (strata zamestnania, nízky
príjem);
- rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia- najzložitejšia, zároveň najvýznamnejšia. V prvom rozdeľovaní
realizovanom trhovým mechanizmom sa medzi jednotlivcov rozdeľujú prostriedky (mzdy, dôchodky), tiež príležitosti (práca, vzdelanie, služby),
šance a možnosti (možnosť pracovať so zdravotne postihnutým);
- homogenizačná funkcia- cieľom je smerovať
k určitému príjmovému vyrovnaniu. Usiluje sa o zmierenie sociálnych rozdielov, životných podmienkach sociálnych subjektov. Prostredníctvom
tejto funkcie sa sociálna politika usiluje o vytvorenie rovnorodejšej spoločnosti;
- stimulačná funkcia- smeruje
k podpore, podnecovaniu a vyvolávaniu sociálne žiaduceho konania, či správania sa jednotlivcov. Táto funkcia zahŕňa opatrenia, ktoré
ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. Ide o správanie sa človeka v pracovnom procese;
- preventívna
funkcia- usiluje sa o prijatie takých opatrení, ktoré by odstránili príčiny vzniku nepriaznivých sociálnych
situácii.
Oblasti sociálnej politiky:
- bytová politika- zabezpečuje
primerané bývanie;
- rodinná politika- zaoberá sa pomocou rodine;
- vzdelávacia politika- rieši
otázky zabezpečenia vzdelania pre všetkých;
- zdravotná politika- štát sa usiluje o vytvorenie na zdravotnú
starostlivosť;
- politika zamestnanosti- zameriava sa na nezamestnanosť jej druhy
amožnosti.
MSP
Sociálna práca- odborná činnosť
orientovaná na získanie a spracúvanie informácii o príčinách vzniku hmotnej a sociálnej núdze ako aj potrebe poskytovania sociálnej
pomoci, o voľbu adekvátnej formy pomoci a sledovanie jej účinnosti. Pomáhajúca profesia, zasahuje tam, kde prichádza k nezhodám
v interakcii ľudí a ich okolia. Jej cieľom je hlavne predchádzanie nežiaducemu vývoju v spoločnosti
Základné
charakteristické znaky sociálnej práce:
- konkrétnosť- zameriava sa na konkrétnu osobu, skupinu,
rodinu...;
- osobný kontakt- SP- klient;
- špeciálne príprava odborníkov;
- pomoc
k svojpomoci;
- dôraz na význam rodiny;
- verejný charakter- dostupná pre všetkých,
ľudia vedia kde sídlia sociálne inštitúcie i keď služby momentálne nevyužívajú (v prípade potreby ich môžu
navštíviť);
- inštitucionálna forma- všetky úseky praktickej sociálnej práce sú garantované inštitucionalizovaným
systémom s vysokou úrovňou poskytovaných služieb;
- orientácia na hodnoty akceptované
spoločnosťou;
- schopnosť využívať všetky zdroje v spoločnosti v prospech
klienta.
Sociálny pracovník- realizátor sociálnej práce.
Úlohy
SP:
- pomáhať jednotlivcovi, vytvárať rovnováhu medzi možnosťami a požiadavkami;
- učiť jednotlivcov schopnosti,
riešiť problémy;
- vychovávať jednotlivcov k pocitu zodpovednosti;
- nabádať klientov k správnym postojom
k životu.
Podmienky podmieňujúce výkon profesie:
Medzinárodná federácia sociálnych
pracovníkov určila nasledovné podmienky:
- ukončené minimálne 3. ročné bakalárske štúdium, alebo 5. ročné
v oblasti sociálnej práce;
- záujem o celoživotné vzdelávanie;
- dosiahnutý vek 21
rokov;
- bezúhonnosť;
- osobnostné predpoklady.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta