Zóny pre každého študenta

Sociálna politika štátu

Sociálna politika štátu

SCR

Sociálna politika- je sústavné a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu, udržanie a fungovanie spoločnosti, hlavne sociálneho systému.

Tento pojem je zložený z 2 slov:

  1. sociálna (z lat. spoločenský)- používa sa vo vzťahu k hmotnému zabezpečeniu, k spoločnosti;
  2. politika (z grec. vec verejná).

 

- je to súbor aktivít, opatrení, ktoré smerujú k rozvoju človeka, k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, zabezpečovaniu sociálnej suverenity;

- formuje usporiadanie v konkrétnej krajine;

- stanovuje rozsah sociálnej ochrany;

- formuje sociálne zámery krajiny;

- orientuje sa na prevenciu dezintegračných procesov;

- dotvára komplexné životné podmienky;

- má humánny charakter;

- je to cieľavedomá činnosť štátu, ktorej cieľom je zabrániť vzniku príčin sociálnej nerovnováhy.

 

Štát v oblasti sociálnej politiky plní povinnosti:

  1. koncepčno-programové- cieľom je koncepcia rozvoju štátu vo všetkých oblastiach;
  2. legislatívne- príprava zákonov.

 

Orgány sociálnej politiky- NRSR, vláda, rezortné ministerstvá, prezident.

 

Je ovplyvnená:

- históriou, kultúrou, tradíciami, prírodnými podmienkami, vzdelanostnou úrovňou, ekonomikou daného štátu;

- orientuje sa na ľudskú bytosť, jej schopnosti, záujmy, potreby;

- do roku 1989 bola u nás založená na starostlivosti štátu o občana.

 

Sociálne subjekty- rozumieme také inštitúcie a organizácie, ktoré vykonávajú sociálne činnosti smerujúce k uspokojovaniu sociálnych potrieb občana. Základné sociálne subjekty- štát, mesto, obec, mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie.

Sociálne objekty- sú všetci obyvatelia štátu, určité skupiny ľudí a jednotlivci, ku ktorým smerujú sociálne opatrenia subjektov. Objekty SP sú rozdelené podľa potrebnosti a charakteru (podľa veku, pohlavia, vzdelania). Niektoré konkrétne oparenia sú určené všetkým obyvateľom (zdravotná starostlivosť).

 

Princípy sociálnej politiky:

  1. sociálna spravodlivosť (harmónia občanov)- je súbor pravidiel, podľa ktorých sa v spoločnosti rozdeľujú prostriedky verejného blaha medzi subjekty sociálnej politiky

Charakterizujú ju 3 zásady:             

- každému rovnako;

- každému podľa jeho potrieb ;

- každému podľa jeho zásluh.

 

  1. sociálna solidarita (podpora)- presadzuje vzájomnú podporu, jednotlivých členov spoločnosti, ich spolunáležitosť (patriť slovenskej republike).

Formy:

  1. štátom organizovaná solidarita- jej úlohou je zabezpečiť základné životné podmienky pre všetkých občanov (štátne príspevky);
  2. medzigeneračná solidarita- solidarita medzi ekonomicky aktívnou a ekonomicky neaktívnou časťou spoločnosti;
  3. solidarita zdravých a chorých;
  4. vnútro rodinná solidarita.

 

  1. sociálna subsidiarita (pomoc)- každý človek je povinný pomôcť sám sebe, postarať sa sám o seba, ak to človek nedokáže sám, táto povinnosť prechádza na rodinu, ak to nezvláda ani rodina - priatelia, obec, štát.

 

  1. sociálna participácia (účasť na verejnom rozhodovaní)- vychádza z presvedčenia, že jednotlivci, ktorých život ovplyvňuje celý rad opatrení a rozhodnutí vykonávaných štátom v rámci soc. politiky, by mali mať možnosť zúčastniť sa na procese, ktorý vedie k vytváraniu realizácií týchto opatrení (to znamená, že človek sa sám podieľa na rozhodovaní).

 

  1. zásada života (nepísaný princíp sociálnej politiky)- znamená čo najviac šťastia pre každého človeka.

 

Ciele sociálnej politiky:

  1. pomoc- smeruje k jednotlivcovi v núdzi, chápe sa, ako spoločensky užitočná, prospešná, dobrovoľná aktivita;
  2. povinnosť- spoločnosť stanovuje pravidlá a vymedzuje objekt (komu sme povinný pomáhať) a subjekt (kto má povinnosť pomáhať);
  3. právo- odvíja sa od postavenia objektu, ktorý môže v konkrétnych, presne stanovených situáciách vzniesť nárok na naplnenie svojich práv.

 

Za týmto účelom sociálna politiky využíva 4S:

  1. sociálne partnerstvo- partnerstvo uzavreté medzi dvoma a viacerými aktérmi za účelom dosiahnutia nejakého cieľu zo sociálnej oblasti;
  2. sociálny dialóg- rozhovory vedené so snahou o nájdenie spoločného riešenia niektorých sociálnych problémov;
  3. sociálna participácia- spoluúčasť samotných občanov na riešení sociálnych otázok (pripoistenie);
  4. sociálny zmier- snaha o dosiahnutie situácie, ktorú všetky zúčastnené strany pokladajú za prijateľnú.

 

Funkcie sociálnej politiky:

  1. ochranná funkcia- je najstaršou funkciou. Znamená ochraňovať a pomáhať človeku. Realizuje sa vtedy, keď už prišlo k sociálnej udalosti (strata zamestnania, nízky príjem);
  2. rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia- najzložitejšia, zároveň najvýznamnejšia. V prvom rozdeľovaní realizovanom trhovým mechanizmom sa medzi jednotlivcov rozdeľujú prostriedky (mzdy, dôchodky), tiež príležitosti (práca, vzdelanie, služby), šance a možnosti (možnosť pracovať so zdravotne postihnutým);
  3. homogenizačná funkcia- cieľom je smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. Usiluje sa o zmierenie sociálnych rozdielov, životných podmienkach sociálnych subjektov. Prostredníctvom tejto funkcie sa sociálna politika usiluje o vytvorenie rovnorodejšej spoločnosti;
  4. stimulačná funkcia- smeruje k podpore, podnecovaniu a vyvolávaniu sociálne žiaduceho konania, či správania sa jednotlivcov. Táto funkcia zahŕňa opatrenia, ktoré ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. Ide o správanie sa človeka v pracovnom procese;
  5. preventívna funkcia- usiluje sa o prijatie takých opatrení, ktoré by odstránili príčiny vzniku nepriaznivých sociálnych situácii.

 

Oblasti sociálnej politiky:

  1. bytová politika- zabezpečuje primerané bývanie;
  2. rodinná politika- zaoberá sa pomocou rodine;
  3. vzdelávacia politika- rieši otázky zabezpečenia vzdelania pre všetkých;
  4. zdravotná politika- štát sa usiluje o vytvorenie na zdravotnú starostlivosť;
  5. politika zamestnanosti- zameriava sa na nezamestnanosť jej druhy amožnosti.

 

MSP

 

Sociálna práca- odborná činnosť orientovaná na získanie a spracúvanie informácii o príčinách vzniku hmotnej a sociálnej núdze ako aj potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbu adekvátnej formy pomoci a sledovanie jej účinnosti. Pomáhajúca profesia, zasahuje tam, kde prichádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia. Jej cieľom je hlavne predchádzanie nežiaducemu vývoju v spoločnosti

 

Základné charakteristické znaky sociálnej práce:

  1. konkrétnosť- zameriava sa na konkrétnu osobu, skupinu, rodinu...;
  2. osobný kontakt- SP- klient;
  3. špeciálne príprava odborníkov;
  4. pomoc k svojpomoci;
  5. dôraz na význam rodiny;
  6. verejný charakter- dostupná pre všetkých, ľudia vedia kde sídlia sociálne inštitúcie i keď služby momentálne nevyužívajú (v prípade potreby ich môžu navštíviť);
  7. inštitucionálna forma- všetky úseky praktickej sociálnej práce sú garantované inštitucionalizovaným systémom s vysokou úrovňou poskytovaných služieb;
  8. orientácia na hodnoty akceptované spoločnosťou;
  9. schopnosť využívať všetky zdroje v spoločnosti v prospech klienta. 

 

Sociálny pracovník- realizátor sociálnej práce.

Úlohy SP:

- pomáhať jednotlivcovi, vytvárať rovnováhu medzi možnosťami a požiadavkami;

- učiť jednotlivcov schopnosti, riešiť problémy;

- vychovávať jednotlivcov k pocitu zodpovednosti;

- nabádať klientov k správnym postojom k životu.

 

Podmienky podmieňujúce výkon profesie:

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov určila nasledovné podmienky:

  1. ukončené minimálne 3. ročné bakalárske štúdium, alebo 5. ročné v oblasti sociálnej práce;
  2. záujem o celoživotné vzdelávanie;
  3. dosiahnutý vek 21 rokov;
  4. bezúhonnosť;
  5. osobnostné predpoklady.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/13809-socialna-politika-statu/