Sociálna politika štátu
Sociálna politika štátu
SCR
Sociálna politika- je sústavné a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu, udržanie a fungovanie spoločnosti, hlavne sociálneho systému.
Tento pojem je zložený z 2 slov:
- sociálna (z lat. spoločenský)- používa sa vo vzťahu k hmotnému zabezpečeniu, k spoločnosti;
- politika (z grec. vec verejná).
- je to súbor aktivít, opatrení, ktoré smerujú k rozvoju človeka, k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, zabezpečovaniu sociálnej suverenity;
- formuje usporiadanie v konkrétnej krajine;
- stanovuje rozsah sociálnej ochrany;
- formuje sociálne zámery krajiny;
- orientuje sa na prevenciu dezintegračných procesov;
- dotvára komplexné životné podmienky;
- má humánny charakter;
- je to cieľavedomá činnosť štátu, ktorej cieľom je zabrániť vzniku príčin sociálnej nerovnováhy.
Štát v oblasti sociálnej politiky plní povinnosti:
- koncepčno-programové- cieľom je koncepcia rozvoju štátu vo všetkých oblastiach;
- legislatívne- príprava zákonov.
Orgány sociálnej politiky- NRSR, vláda, rezortné ministerstvá, prezident.
Je ovplyvnená:
- históriou, kultúrou, tradíciami, prírodnými podmienkami, vzdelanostnou úrovňou, ekonomikou daného štátu;
- orientuje sa na ľudskú bytosť, jej schopnosti, záujmy, potreby;
- do roku 1989 bola u nás založená na starostlivosti štátu o občana.
Sociálne subjekty- rozumieme také inštitúcie a organizácie, ktoré vykonávajú sociálne činnosti smerujúce k uspokojovaniu sociálnych potrieb občana. Základné sociálne subjekty- štát, mesto, obec, mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie.
Sociálne objekty- sú všetci obyvatelia štátu, určité skupiny ľudí a jednotlivci, ku ktorým smerujú sociálne opatrenia subjektov. Objekty SP sú rozdelené podľa potrebnosti a charakteru (podľa veku, pohlavia, vzdelania). Niektoré konkrétne oparenia sú určené všetkým obyvateľom (zdravotná starostlivosť).
Princípy sociálnej politiky:
- sociálna spravodlivosť (harmónia občanov)- je súbor pravidiel, podľa ktorých sa v spoločnosti rozdeľujú prostriedky verejného blaha medzi subjekty sociálnej politiky
Charakterizujú ju 3 zásady:
- každému rovnako;
- každému podľa jeho potrieb ;
- každému podľa jeho zásluh.
- sociálna solidarita (podpora)- presadzuje vzájomnú podporu, jednotlivých členov spoločnosti, ich spolunáležitosť (patriť slovenskej republike).
Formy:
- štátom organizovaná solidarita- jej úlohou je zabezpečiť základné životné podmienky pre všetkých občanov (štátne príspevky);
- medzigeneračná solidarita- solidarita medzi ekonomicky aktívnou a ekonomicky neaktívnou časťou spoločnosti;
- solidarita zdravých a chorých;
- vnútro rodinná solidarita.
- sociálna subsidiarita (pomoc)- každý človek je povinný pomôcť sám sebe, postarať sa sám o seba, ak to človek nedokáže sám, táto povinnosť prechádza na rodinu, ak to nezvláda ani rodina - priatelia, obec, štát.
- sociálna participácia (účasť na verejnom rozhodovaní)- vychádza z presvedčenia, že jednotlivci, ktorých život ovplyvňuje celý rad opatrení a rozhodnutí vykonávaných štátom v rámci soc. politiky, by mali mať možnosť zúčastniť sa na procese, ktorý vedie k vytváraniu realizácií týchto opatrení (to znamená, že človek sa sám podieľa na rozhodovaní).
- zásada života (nepísaný princíp sociálnej politiky)- znamená čo najviac šťastia pre každého človeka.
Ciele sociálnej politiky:
- pomoc- smeruje k jednotlivcovi v núdzi, chápe sa, ako spoločensky užitočná, prospešná, dobrovoľná aktivita;
- povinnosť- spoločnosť stanovuje pravidlá a vymedzuje objekt (komu sme povinný pomáhať) a subjekt (kto má povinnosť pomáhať);
- právo- odvíja sa od postavenia objektu, ktorý môže v konkrétnych, presne stanovených situáciách vzniesť nárok na naplnenie svojich práv.
Za týmto účelom sociálna politiky využíva 4S:
- sociálne partnerstvo- partnerstvo uzavreté medzi dvoma a viacerými aktérmi za účelom dosiahnutia nejakého cieľu zo sociálnej oblasti;
- sociálny dialóg- rozhovory vedené so snahou o nájdenie spoločného riešenia niektorých sociálnych problémov;
- sociálna participácia- spoluúčasť samotných občanov na riešení sociálnych otázok (pripoistenie);
- sociálny zmier- snaha o dosiahnutie situácie, ktorú všetky zúčastnené strany pokladajú za prijateľnú.
Funkcie sociálnej politiky:
- ochranná funkcia- je najstaršou funkciou. Znamená ochraňovať a pomáhať človeku. Realizuje sa vtedy, keď už prišlo k sociálnej udalosti (strata zamestnania, nízky príjem);
- rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia- najzložitejšia, zároveň najvýznamnejšia. V prvom rozdeľovaní realizovanom trhovým mechanizmom sa medzi jednotlivcov rozdeľujú prostriedky (mzdy, dôchodky), tiež príležitosti (práca, vzdelanie, služby), šance a možnosti (možnosť pracovať so zdravotne postihnutým);
- homogenizačná funkcia- cieľom je smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. Usiluje sa o zmierenie sociálnych rozdielov, životných podmienkach sociálnych subjektov. Prostredníctvom tejto funkcie sa sociálna politika usiluje o vytvorenie rovnorodejšej spoločnosti;
- stimulačná funkcia- smeruje k podpore, podnecovaniu a vyvolávaniu sociálne žiaduceho konania, či správania sa jednotlivcov. Táto funkcia zahŕňa opatrenia, ktoré ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. Ide o správanie sa človeka v pracovnom procese;
- preventívna funkcia- usiluje sa o prijatie takých opatrení, ktoré by odstránili príčiny vzniku nepriaznivých sociálnych situácii.
Oblasti sociálnej politiky:
- bytová politika- zabezpečuje primerané bývanie;
- rodinná politika- zaoberá sa pomocou rodine;
- vzdelávacia politika- rieši otázky zabezpečenia vzdelania pre všetkých;
- zdravotná politika- štát sa usiluje o vytvorenie na zdravotnú starostlivosť;
- politika zamestnanosti- zameriava sa na nezamestnanosť jej druhy amožnosti.
MSP
Sociálna práca- odborná činnosť orientovaná na získanie a spracúvanie informácii o príčinách vzniku hmotnej a sociálnej núdze ako aj potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbu adekvátnej formy pomoci a sledovanie jej účinnosti. Pomáhajúca profesia, zasahuje tam, kde prichádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia. Jej cieľom je hlavne predchádzanie nežiaducemu vývoju v spoločnosti
Základné charakteristické znaky sociálnej práce:
- konkrétnosť- zameriava sa na konkrétnu osobu, skupinu, rodinu...;
- osobný kontakt- SP- klient;
- špeciálne príprava odborníkov;
- pomoc k svojpomoci;
- dôraz na význam rodiny;
- verejný charakter- dostupná pre všetkých, ľudia vedia kde sídlia sociálne inštitúcie i keď služby momentálne nevyužívajú (v prípade potreby ich môžu navštíviť);
- inštitucionálna forma- všetky úseky praktickej sociálnej práce sú garantované inštitucionalizovaným systémom s vysokou úrovňou poskytovaných služieb;
- orientácia na hodnoty akceptované spoločnosťou;
- schopnosť využívať všetky zdroje v spoločnosti v prospech klienta.
Sociálny pracovník- realizátor sociálnej práce.
Úlohy SP:
- pomáhať jednotlivcovi, vytvárať rovnováhu medzi možnosťami a požiadavkami;
- učiť jednotlivcov schopnosti, riešiť problémy;
- vychovávať jednotlivcov k pocitu zodpovednosti;
- nabádať klientov k správnym postojom k životu.
Podmienky podmieňujúce výkon profesie:
Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov určila nasledovné podmienky:
- ukončené minimálne 3. ročné bakalárske štúdium, alebo 5. ročné v oblasti sociálnej práce;
- záujem o celoživotné vzdelávanie;
- dosiahnutý vek 21 rokov;
- bezúhonnosť;
- osobnostné predpoklady.