Terénna sociálna práca

Terénna sociálna práca

MSP

TSP- práca s klientom v podmienkach mimo inštitúcie, u ktorých SP pracuje, SP sa usiluje dostať k cieľovým skupinám, preniknúť na miesta, kde sa klienti prevažne zdržujú. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o vyhľadávajúcej, sprevádzajúcej a mobilizovanej sociálnej práci.

Nie je založená na spôsobe, kde sa počíta s aktivitou klienta, ktorý by mal prísť do inštitúcie a požiadať o pomoc. Jej princíp spočíva v tom, že terénny SP vychádza z bezpečia inštitúcie za jednotlivcom alebo skupiny do jej prirodzeného prostredia. Môže sa vykonávať na ulici, v školských ihriskách, parkoch, návštevy v domácnosti. TSP je zameraná na rizikových klientov, osoby v núdzi a ohrozených jedincov. Súčasťou TSP je despitáž a nadväzovanie kontaktov. Táto metóda je využívaná v celej Európe, lebo je efektívnejšia a má dlhodobý charakter, má šancu znížiť nežiaduce javy v spoločnosti.

Vývoj TSP- začala sa rozvíjať koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Jej realizátori boli označovaní ako: vizitári, návštevníci, technickí asistenti, terénni pracovníci. V druhej polovici 20. stor. sa postupne začínajú objavovať rôzne spôsoby označenia tejto sociálnej práce: terénna práca, návštevná práca, práca na otvorenom poli, práca s mládežou, práca na ulici (streetwork).

TSP sa delí na:

1. tradičná- zásah orientovaný zoči-voči ( terénny SP– klient), rozsah jej úspešnosti závisí od toho, koľkých klientov dokáže skontaktovať.

Má dve zásadné obmedzenia:

1. a) dokáže pôsobiť na obmedzené množstvo potencionálnych klientov;
2. b) tým má obmedzený rozsah na zmeny správania klientov;
3. rovesnícka- vykonávajú ju jednotlivci v rámci svojich vlastných rovesníckych skupín a sociálnych sietí. Využíva seberovných na odovzdávanie zdravotno-výchovného posolstva, ide prevažne o bývalých alebo súčasných napr. užívateľov drog. Naopak od tradičnej umožňuje ovplyvniť väčší počet klientov a podnecovať okrem individuálnych aj skupinové zmeny správania.

Typy TSP:

1. vysunutá– vykonávaná mimo inštitúcie (na uliciach, staniciach, ihriskách...);
2. domáca– priamo v domovoch cieľovej populácie (návšteva rodín– pestúnskych, náhradných rodičov...);
3. pričlenená– vykonávaná v sociálne založených zariadeniach alebo inštitúciách (väznice, školy...).

Typy služieb (zamerané napríklad: na užívateľov drog):

1. distribúcia prezervatívov;
2. distribúcia injekcií a príslušenstva– tampóny, filtre, striekačky– aby sa zabránilo hepatitíde C, vírusu HIV;
3. zdravotno-výchovná literatúra– letáčiky, časopisy– písané užívateľmi drog;
4. svojpomocná literatúra– ktorú napísali bývalí prípadne terajší užívatelia drog– čo môže byť nápomocné pri hľadaní pomoci, bezpečnejšom užívaní drog, liečby drogovej závislosti;
5. literatúra o odporúčaniach iných programov– letáky, kartičky, ktoré obsahujú kontakt na miestnu linku pomoci a jej služby;
6. pohyblivé oddelenie terénnej sociálnej práce– poskytujú všeobecné zdravotné prehliadky;
7. testovanie HIV– poradenské služby a testovanie priamo na ulici, prevencia HIV.

Street work- najvýznamnejší druh TSP.

Jeho súčasťou je:  

1. mapovanie terénu;
2. vyhľadávanie rizikových skupín detí amládeže;
3. nadväzovanie prvého kontaktu zameraného na získanie dôvery;
4. sprevádzanie krízovými obdobiami života- krízová intervencia;
5. znižovanie sociálnych, zdravotných rizík.

Cieľové skupiny:

1. aktívni užívatelia drog;
2. bezdomovci;
3. prostitútky / prostitúti.

Najnovšie sa tu zaraďujú aj novo vzniknuté problémy ako sú deti ulice, jednostranné špecificky orientované skupiny (skinheads).

Ciele Street Worku:

1. denné nadväzovanie kontaktu s cieľovou skupinou;
2. ponúknuť konkrétnu pomoc;
3. ukázať klientom cestu k novým skúsenostiam;
4. odstránenie deštruktívneho konania;
5. neutrálny prístup ku klientom bez hodnotiaceho hľadiska a nárok na zmenu jeho chovania.

Náplň streetworkera:

1. individuálna krízová intervencia;
2. voľno časové aktivity;
3. zastupovanie klienta pri presadzovaní si jeho potrieb;
4. sociálno– právne poradenstvo;
5. minimalizovať riziká spojené s životným štýlom ulice;
6. vystupuje ako nezávislý prostredník– sprostredkovateľ medzi okruhom svojich klientov, štátnymi inštitúciami či nevládnymi organizáciami pôsobiacimi v lokalite práce streetworkera.

V praxi sa stretávame s 2 rôznymi vymedzeniami:

1. vymedzenie TSP podľa miesta jej výkonu;
2. vymedzenie TSP podľa jej klientely.

Na terénnej práci sa podieľajú:

1. sociálny pracovníci na úradoch práce arodiny:

– vyhľadávajú ohrozených klientov;

– návšteva v domácom prostredí;

– vyhľadávajú náhradných rodičov;

– zastupovanie klienta v súdnom spore;

– kontrolná činnosť;

– sanácia rodinného prostredia (spolupráca s inými odborníkmi);

– vyhľadávanie voľných pracovných miest;

1. sociálni pracovníci pracujú na obecných a mestských úradoch

– rovnako ako pracovníci ÚPSVaR +

– opatrovateľská činnosť;

– prepravná činnosť;

1. sociálni pracovníci pracujú v treťom sektore

– návštevná činnosť;

– opatrovateľská služba;

– prepravná služba;

– sprievodcovská služba (orientovaná na street work);

1. sociálne sestry

– návštevná služba s poskytnutím zdravotnej starostlivosti;

1. probační- schvaľovací pracovníci

– ich úlohou je organizovanie a výkon dohľad nad obvinenými, obžalovanými, odsúdenými;

– dohľad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby.

Alternatívne tresty– probační pracovník sa podieľa na:

– vyhľadávaní vhodnej VPP, vhodné zamestnanie;

– príprava dohody so zamestnávateľom;

– kontrolná činnosť výkonu alternatívneho trestu.

Metódy využívané v TSP:

1. vyhľadávanie (skríning, despitáž)- vyhľadávanie ľudí, u ktorých je predpoklad, že budú potrebovať našu pomoc a nevedia, kde o ňu požiadať. Nepočíta sa s aktivitou zo strany klienta. Najčastejšie vyhľadávame deti, zdravotne postihnutých, osamelých starých ľudí, osoby po výkone trestu odňatia slobody...

Hovoríme o 4 oblastiach vyhľadávania:

1. Vyhľadávanie klientov

Vyhľadávanie orientované na deti (0-15 rokov)– najzraniteľnejšia skupina. Zákon priamo ukladá povinnosť SP vyhľadávať maloletých, u ktorých si rodičia neplnia svoje povinnosti (týranie, zanedbávanie).

Spôsoby vyhľadávania:

1. a) spolupráca s pediatrom– lekár prirodzene sleduje vývoj dieťaťa, vie postrehnúť každú odchýlku, pri závažných ublíženiach pediater priamo informuje orgány činné v trestnom konaní a SP, ďalšou možnosťou je umiestnenie rôznych letákov s potrebnými informáciami priamo v ambulancii ulekára;
2. b) spolupráca so školou– učiteľ si môže všimnúť zmenu správania, neochotu prezliekať sa na telocvik, strach z dospelých, problémy v komunikácii, strata kamarátov, úteky zdomu;
3. c) prostredníctvom osvety– dôležité informácie v letáku: citát (zaujať klienta, každé dieťa má právo na pomoc), kto ponúka pomoc (učiteľ, SP, psychológ...), akú pomoc ponúka (činnosti), kde nájde pomoc (konkrétne pracoviská podľa miesta bydliska), telefónne čísla, mail (kde možno zavolať, napísať);
4. d) prostredníctvom špeciálnych tel. liniek– kde pracovníci poskytujú poradenské služby, dieťa môže volať anonymne, podľa závažnosti– presvedčiť klienta o vyhľadaní konkrétnej pomoci. 

1. Vyhľadávanie problémového prostredia 

Odhalenie lokalít, kde sa stretávajú napríklad: skupiny výtržníkov, závislé osoby, kde je možnosť kúpiť drogu. Je potrebné aby sa tieto miesta vyhľadávali a ponúkala sa pomoc nielen stálej klientele ale najmä tým, ktorý prichádzajú prvýkrát.

1. Vyhľadávanie spolupracovníkov vrátane dobrovoľníkov

Náhradní rodičia– SP sa snaží o zmenu názorov, poukázať na pozitívnu zmenu života rodiny, priblíženie konkrétnych osudov detí, výpovede ľudí, ktorý sa pre tuto činnosť rozhodli.

Dobrovoľníci– najčastejšie študenti, ženy v domácnosti, dôchodci.

1. Vyhľadávanie sponzorov – foundraising

Hľadanie finančných prostriedkov (pre rodiny v hmotnej núdzi, zdravotne postihnuté osoby). Časť týchto peňazí poskytuje štát, samosprávne orgány, grantové programy. Sponzori hlavne podporujú inštitúcie, ktoré sú v ich mieste bydliska, aby mohli skontrolovať správne využitie poskytnutých prostriedkov.

1. pozorovanie- zámerná činnosť SP prostredníctvom, ktorej získava potrebné informácie o klientovi.
2. doplňujúce– činnosť pri rozhovore;
3. hlavné– SP si vopred stanoví cieľ pozorovania, miesto, čas.

Rozdiely:

– SP si vopred stanoví cieľ pozorovania, miesto a čas;

– vyžaduje dobrú koncentráciu pozornosti;

– zaznamenávanie faktov, ktoré SP zachytil;

– po ukončení sa robí správa o pozorovaní;

– SP pozoruje hlavne vonkajšie prejavy klienta pri kontakte so SP, inými ľuďmi, vykonávaní určitých činností;

– SP si spracúva pozorovací hárok, v ktorom sa zameriava na voľne postrehnuteľné veci.

Pozorovací hárok obsahuje:

– miesto;

– dátum a čas trvania;

– pohlavie;

– vzhľad – celkový (neupravený, zanedbaný), detaily(vlasy – ostrihané, neumyté; ruky – neudržiavané s výraznými fľakmi; tvár – neoholená);

– pozorované neverbálne prejavy (gestikulácia – pri fajčení sa dá pozorovať chvenie rúk);

– reč (jednoduchá);

– reakcie na moju osobu (nedôverčivá, odmietavá);

– reakcie na ľudí, ktorých pozná;

– zhrnutie.

Na konci pozorovania robíme hneď správu– aby sme neboli ovplyvnený inými skutočnosťami, čo by mohlo skresliť realitu.

SCR

NOTA BENE- po latinsky- venujte pozornosť.

– je to celoslovenský pouličný časopis, ktorý dáva šancu ľuďom bez domova, aby si pomohli samy;

– pomáha;

– funguje ako prevencia kriminality;

– poskytuje možnosť dôstojnému príjmu pre ľudí bez domova, ktorí stratili strechu nad hlavou;

– tento časopis je distribuovaný výlučne cez sieť zaregistrovaných predajcov NOTA BENE;

– predajca kupuje časopis za 0,70 eur predáva za 1,40 eur rozdiel si necháva.

Ako NOTA BENE pomáha riešiť situáciu bezdomovcov:

– predajca dostáva možnosť pomôcť si vlastnými silami sám;

– rozvíjajú komunikačné a sociálne zručnosti.

Predajcom sa môže stať:

– človek bez domova;

– človek, ktorý hrozí strata strechy nad hlavou z finančných dôvodov.

Kódex a preukaz predajcu:

1. predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou;
2. musí predávať na určenom mieste;
3. pri predaji nesmie byť pod vplyvom alkoholu, alebo pred iných omamných látok;
4. nesmie používať vulgárne výrazy, nadávky, sektistické výrazy;
5. nesmie žobrať peniaze pri predaji;
6. musí správne vydávať;
7. nesmie požadovať sumu inú ako je požadovaná;
8. nesmie mať na predajnom mieste dieťa do 16 rokov.