Niektorí autori charakterizujú osobnosť ako súhrn osobných vlastností človeka. To znamená, že vlastnosti osobnosti sa prejavujú vo všeobecnom spôsobe správania sa. Vlastnosti osobnosti nám teda ukazujú, akým je človek vo svojej podstate, pričom charakterizujú človeka. Keď poznáme psychické vlastnosti človeka, môžeme do istej miery predvídať jeho správanie sa. U každého človeka sa prejavujú vlastnosti dvojakého druhu:
Prirodzené vlastnosti tvoria prirodzenú podstatu človeka, v nich sa prejavujú rodové vlastnosti človeka. Patria sem organické potreby človeka, vlastnosti temperamentu a iné. Prirodzené vlastnosti podmieňujú činnosť a dynamiku priebehu psychických procesov. Sú to prvotné vlastnosti osobnosti.
K nadobudnutým vlastnostiam osobnosti rátame všetky, ktoré vznikli v dôsledku ontogenetického vývinu človeka. Vznik získaných vlastností je závislý od vrodených vlastností. Samotné utváranie vlastností osobnosti (ako je skromnosť, drzosť, úprimnosť, presnosť, tajnostkárstvo, pedantizmus, intrigánstvo) sa považuje za zložitý jav.
U dospelého človeka sformované vlastnosti v priebehu jeho vývinu majú relatívne trvalý charakter. Trvalosť vlastností osobnosti nie je však absolútna. K ich zmenám dochádza prakticky v priebehu celého života človeka. Zriedkavo dochádza ku zmenám tých vlastností osobnosti, ktoré sú závislé od vrodených biologických podmienok. Celé bohatstvo diferencovaných vlastností osobnosti klasifikujeme do štyroch základných skupín:
Každý človek je v podstate takou osobnosťou, akou chce byť. Znamená to, že každý rozhoduje sám o sebe, akým človekom bude. Všeobecne platí mienka, že ľudia majú lepšiu predstavu o sebe, akí v skutočnosti sú.
Príklad: Zoberte si svoju fotografiu a posúďte sami, či ste s ňou spokojní. Fotografia nás zobrazuje takých, akí sme. Málokto je však spokojný s tým, ako na fotografii vyzerá. Tvrdí, že v skutočnosti je krajší.