1.6. Temperament
1.6. TEMPERAMENT
Významné miesto medzi psychickými vlastnosťami, ktorými sa ľudia od seba odlišujú zaujíma temperament. Ak hovoríme o temperamente, máme na mysli dynamickú stránku osobnosti, ktorá sa prejavuje v impulzívnosti a určitom tempe psychickej činnosti. Temperament poukazuje na charakteristické javy emocionálnej povahy človeka, na jeho vnímavosť voči podnetom , na rýchlosť odpovede, na kvalitu nálady, intenzitu.
Tradičné rozlíšenie temperamentu má svoj pôvod v Staroveku. Už grécky lekár Hippokrates v 5. storočí pred n.l. sa domnieval, že stav organizmu závisí predovšetkým na kvantite a pomere medzi telesnými šťavami. Zmiešané telesné šťavy nazval „crasis“. Rímski lekári o niekoľko storočí neskôr označili tento pojem za temperament. Neskôr táto klasifikácia bola zjednodušená na štyri typy temperamentu, z ktorých každý sa vyznačoval prevahou jednej tekutiny.
- ak prevláda krv – ide o sangvinika
- ak prevláda hlien – ide o flegmatika
- ak prevláda žltá žlč – ide o chorelika
- ak prevláda čierna žlč – ide o melancholika
Učeniu o temperamente, ktoré bolo vytvorené antickou vedou sa dnes pripisuje len historický význam.
Ruský fyziológ I.P.Pavlov zistil štyri základné typy vyššej nervovej činnosti, ktoré niektorými svojimi prejavmi vo veľkej miere zodpovedajú Hippokratovým temperamentom. Podľa neho rozhodujúci význam pri vysvetľovaní ľudských temperamentov majú vlastnosti nervovej sústavy. Pavlov štyri základné typy vyššej nervovej činnosti priradil k jednotlivých klasickým temperamentom.
- silný, vyrovnaný, pohyblivý, živý typ – sangvinik
- silný, vyrovnaný, ťažkopádny, pokojný typ – flegmatik
- silný, nevyrovnaný, nezdržanlivý typ – cholerik
- slabý, rýchle sa unavujúci typ – melancholik
Nie každého človeka môžeme jednoznačne priradiť k niektorému typu temperamentu. Čisté typy sa vyskytujú zriedka, hoci nie sú výnimkami. Z hľadiska životnej odolnosti a prispôsobivosti najzdatnejšie sú silné, vyrovnané typy – sangvinik a flegmatik. Najmenej odolný je melancholik. Cholerik je síce výkonný typ, má však ťažkosti hlavne vtedy, keď sa musí v mimoriadne vzrušujúcich situáciách tlmiť a brzdiť.
Príklad: Predstavte si situáciu dať spolu pracovať dvoch cholerikov, alebo dvoch pomalých ľudí. Cholerické typy, by sa vybíjali na konfliktoch a pomalí ľudia by riešili problémy veľmi zdĺhavým tempom. Samozrejme pri vhodnom zadelení obidva typy môžu byť v pracovnom tíme prínosom. Temperament vo vzťahu k práci môžeme hodnotiť nasledovným spôsobom. Dajte tú istú prácu urobiť nezávisle dvom ľuďom a porovnajte ako im to bude dlho trvať, v čom sa budú odlišovať. Porovnávacia metóda vám pomôže zorientovať sa v type temperamentu, odhaliť kladné i záporné stránky svojich spolupracovníkov. Môžete si to vyskúšať i na sebe.
Typy temperamentov, ktoré sme uviedli nie sú jediné. Pomerne známou je klasifikácia temperamentov, podľa kritérií prispôsobovacieho vzťahu jedinca k novému prostrediu:
- autoplastik pasívny – prispôsobuje sa selektívne a jednostranne, veľmi ťažko sa vyrovnáva s prostredím
- autoplastik aktívny – veľmi dobre sa prispôsobuje akýmkoľvek zmenám
- aloplastik aktívny – veľmi dobre sa vyrovnáva s akýmkoľvek prostredím tým, že ho mení a prispôsobuje si ho
- aloplastik pasívny – odráža nové zmeny, ale ich nerealizuje, je neprispôsobivý
Vlastnosti temperamentu nepodmieňujú priamo spoločenskú hodnotu človeka. Medzi vynikajúcimi ľuďmi v rôznych oblastiach pracovnej činnosti nachádzame zastúpené rozličné temperamenty. Z hľadiska charakteru práce a vytvorenia vhodného pracovného tímu je potrebné vedieť ľudí zadeliť, zaobchádzať s nimi a vhodne ich využiť.