2.1. Verbálna komunikácia

2.1. Verbálna komunikácia

Medzi základné formy komunikácie patrí verbálna komunikácia. Aj keď technika je v súčasnej dobe veľmi vyspelá a stále dokonalejšia, základným komunikačným prostriedkom vždy zostane hovorené slovo. Slovo je oveľa presvedčivejšie, než nejaká predtlačená správa, informácia, ktorú si nik nemusí všimnúť. Niekedy stačí pár osobných slov a ľudia nám vyhovejú. Slovo môže povzbudiť, uštipnúť, pohladiť, odmeniť, prejaviť úctu, pochopenie, ale vzbudiť aj nenávisť. Závisí od konkrétneho človeka, ktorý ho použije a akým spôsobom vysloví.

Ak chceme dobre komunikovať musíme sa starať o svoju slovnú zásobu, prehodnotiť akými slovami disponujeme. Čím väčšiu slovnú zásobu máme, tým lepšie sa nám hovorí. Slovnú zásobu môžeme získavať vzdelávaní, čítaním a aktívnym vystupovaním. Rast slovnej zásoby je predpokladom ľahšieho nadväzovania kontaktov, spoznávania sa s inými ľudmi.

Okrem slovnej zásoby je potrebné starať sa o čistotu používaných slov. To znamená, že v odbornej terminológii nemôžeme používať bežné hovorové slová, slangové výrazy a podobne. V závislosti od toho akú prácu vykonávame mali by sme oddeľovať profesionálnu komunikáciu od bežnej hovorovej komunikácie.

Aktívne a pasívne slová

Vzájomná komunikácia musí byť zaujímavá, kde nám partner hovorí niečo nové, čo nás obohacuje. K tomu je potrebné, aby si každý človek rozširoval svoju aktívnu slovnú zásobu. Aktívne slová sú tie, ktoré používame príliš často, máme ich obľúbené. Okrem aktívnych slov poznáme pasívne slová, ktorých je oveľa viac než aktívnych, ich význam poznáme , ale menej ich používame. Ak chceme, aby naša komunikácia nebola jednotvárna, monotónna je potrebné, aby sme si náš slovník rozširovali o pasívnu slovnú zásobu.

Príklad: Svoju úroveň slovnej zásoby si môžete vyskúšať tým, že si na hodinkách odmeriate čas 2 minúty v priebehu ktorých začnete rozprávať na ľubovoľnú tému (napr. Okno, pero, kniha, počítač.)

Téma musí byť podaná tak, aby zaujala ostatných, pričom môžete zakomponovať aj humor. Potom požiadajte partnera, aby zhodnotil úroveň vášho prejavu, obsah povedaného, ako dlho by vás dokázal počúvať, či reč bola plynulá, zaujímavá. Hovoriť sa zdá byť jednoduché, no nie vždy je to pravda. Až pri takejto skúške zistíme akú máme slovnú zásobu a kde máme rezervy.

Druhy verbálnej komunikácie

V rámci verbálnej komunikácie môžeme hovoriť o priamej, bezprostrednej alebo nepriamej sprostredkovanej komunikácii. Každá z nich má svoje kladné aj negatívne stránky.

Podľa charakteru práce, ktorú vykonávame, môžeme zvoliť typ komunikácie ktorú použijeme. Ak chceme zistiť reakcie partnera v závažných krokoch volíme priamu formu komunikácie. Má výhodu v tom, že človeka vidíme priamo pred sebou, môžeme sledovať jeho pohľad, spontánnosť odpovede, posúdiť jej pravdivosť, či nepravdivosť, zistiť aké sú naše možnosti.

Príklad: Ak chcem zistiť, aké sú možnosti môjho povýšenia alebo postupu v platových otázkach je vhodné zvoliť si priamu komunikáciu, pretože tak môžem zistiť na čom som, či sa šéf vykrúca, je korektný, zásadový a podobne. Nie vždy býva táto forma komunikácie príjemná (pretože je neočakávaná pre partnera), ale o to je spontánnejšia, vierohodnejšia. Partnera vidím v zornom poli a ak som dobrý pozorovateľ nemôže mi ujsť žiadny detail ( úškrn, irónia, zaskočenie, priama alebo nepriama odpoveď). Vyskúšajte si to.

Nepríjemné informácie sa lepšie podávajú nepriamou formou, písomnou alebo po telefóne. Vtedy sa nemusíme červenať, pretože nás partner nevidí, môžeme aj klamať, vykrúcať sa. Ak nevieme dať hneď odpoveď, môžeme zložiť telefón a vyhovoriť sa na prerušenie, prípadne sa odvolať na to, že máme jednanie a zavoláme neskôr.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/14564-2-1-verbalna-komunikacia/