2.2. Rozhovor

2.2. Rozhovor

Jednou z významných komunikačných techník je rozhovor. Viesť rozhovor je komplexná a náročná zručnosť, ktorá vyžaduje zvládnutie viacerých techník, ktoré nám umožňujú začať, udržiavať a ukončiť rozhovor.

Veľmi záleží na tom, ako rozhovor začneme. Významnú úlohu tu zohráva prvý dojem, preto je potrebné rozhovor začať tak, aby sme partnera neodradili. Ak je to možné, treba sa naň dobre pripraviť.

Základné predpoklady:

Extrovert hovorí rád, mal by sa kontrolovať, tlmiť. Introvert je uzavretý, ľuďom sa vyhýba a v rozhovore ho treba povzbudzovať. Poznať tieto typy ľudí je pre rozhovor dôležité. Treba si však uvedomiť, že väčšina ľudí sa pohybuje medzi týmito krajnosťami.

Techniky kladenia otázok

V rozhovore môžeme použiť niekoľko typov otázok. Správna technika kladenia otázok a druh otázok je dôležitý preto, aby sme dostali správnu odpoveď. Dobrý rozhovor to je vždy dialóg t.j. otázka – odpoveď. Otázka a odpoveď vedie k spolupráci a výmene informácií. Hovorí sa, že kto sa pýta dostane veľa odpovedí a kto sa pýta správne dostane správnu odpoveď. Druh odpovede si však určujete vy formou vašich otázok. V rozhovore môžeme využiť nasledovné typy otázok:

Informačné otázky

Človek, ktorý kladie informačné otázky, chce získať informácie ktoré sumarizuje a vytvára si potrebný prehľad. Informačné otázky sú vždy otvorené, t.j. ak sa na určitú vec spýtame, druhý informujúc nás o nej – nám ju vysvetlí.

Kontrolné otázky sú dôležité pri každom rozhovore. Pomocou nich zisťujem, či nás ten druhý počúva, či nám rozumie, ako je naladený voči nám. Pri tomto type otázok je potrebné všímať si reakcie partnera.

Orientačné otázky nám poskytujú informáciu o tom, čo si druhý myslí o vyslovenom názore, o tom, čo mu predkladáme. Pri tomto type otázok pýtajúci sa musí odmlčať a pripustiť druhého k slovu, dať mu k tomu čas na premyslenie a koncentráciu, aby si vytvoril svoj vlastný názor. Podľa odpovede na orientačnú otázku zistíme, či ten druhý pochopil naše argumenty.

Kladné otázky by sme mali používať v každom rozhovore, to znamená zdôrazňovať vždy to, čo nás s partnerom spája a nie to, čo rozdeľuje. Tieto otázky kladieme preto, aby sme sa dostali v rozhovore na jednu úroveň.

Alternatívne otázky ponúkajú viacero možností, pomáhajú viesť k rýchlemu rozhodnutiu. Forma otázky nesmie umožňovať viac než tri alternatívy.

Okrem uvedených techník kladenia otázok poznáme otázky otvorené, rozvíjajúce sa a zatvorené, na ktoré môžeme odpovedať slovom áno, nie. V závislosti od charakteru rozhovoru, danej situácie, či chceme partnera bližšie spoznať zvolíme vhodný typ otázok.

Príklad: Ako sa vám cestovalo? Odpoveď: “dobre“, t.j. zatvorená otázka.

„Čím to je, že dosahujete také dobré výsledky?“ Na uvedený typ otázky sa ťažko odpovedá jedným slovom. Partnerovi poskytujeme možnosť pre väčší priestor informácii, ktoré chceme získať.

V závere rozhovoru, môžeme použiť kladné otázky, ktoré vedú k ukončeniu rozhovoru a vytvoreniu pozitívneho vzťahu. Môže ich sprevádzať úsmev a prikyvovanie hlavy na znak súhlasu. Ak sme mali rozdielne názory a nedohodli sme sa, nikdy netrieskame dverami, lebo si ich môžeme zabuchnúť navždy. V živote i práci je veľa príležitostí a situácií, že sa s určitým človekom môžeme opäť stretnúť za iných okolností, možno priaznivejších.

Techniky rozhovoru

Človek v rozhovore vyjadruje seba, svoje pocity a má tendencie prejavovať sa v ňom. Ak chceme, aby rozhovor prebiehal efektívne, môžeme použiť niekoľko techník. Patrí sem :

je to technika, pomocou ktorej vsúvame do rozhovoru informácie, ktoré neboli osobitne vyžadované, poskytneme niečo viac, čo môžeme ďalej rozvíjať.

ľudí, ktorí používajú v rozhovore humor si lepšie zapamätáme. Atmosféra s humorom je príjemná, robí dobrý dojem. Ak hovoríme o humore, nemáme na mysli používanie nemiestnych vulgárnych vtipov, ktoré do rozhovoru vôbec nepatria. Účastníci sa nemôžu robiť hluchí, že ho prepočuli. Nevhodne povedaný vtip môže v negatívnom smere ovplyvniť atmosféru rozhovoru.

Počúvať znamená nechať ľudí voľne hovoriť. Tým, že ľudí počúvame, snažíme sa ich pochopiť a porozumieť im. Počúvanie je dôležitou súčasťou komunikácie. Bolo odhadnuté, že zo svojho bdelého času strávime takmer 75 % počúvaním a 25 % čítaním, alebo hovorením. Z praxe je známe, že radi rozprávame, ale neradi počúvame. Pre zlepšenie našej schopnosti počúvať je možné urobiť veľa. Hlavným dôvodom, prečo ľudia nepočúvajú trpezlivo je skutočnosť, že náš mozog pracuje oveľa rýchlejšie, než je možné hovoriť. V zásade platí, že toľko koľko rozprávame, by sme mali dokázať aj počúvať.

Jednou z techník, ktoré môžeme použiť v rozhovore je mlčanie. Mlčaním môžeme taktizovať, zvyšovať napätie, získať čas na premyslenie, je to aj spôsob ako druhého donútiť rozprávať, pretože jeden z dvoch to nevydrží a začne rozprávať. Mlčanie môže znamenať aj dôležitosť chvíle. Niekedy keď mlčíme sa môžeme viac dozvedieť. Známy rímsky cisár Marcus Aurelius povedal: „Často som banoval svoje slová, nikdy však mlčanie. Mlčať je viac ako zlato.“

Ak hovoríme o mlčaní je potrebné dávať si pozor na ľudí, ktorí viac mlčia ako hovoria. Môžu to byť ľudia nečestní, intrigáni a podobne.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/14565-2-2-rozhovor/