Ak chceme dosiahnuť pozitívny výsledok v komunikácii, musíme akceptovať vzdialenosť medzi konverzujúcimi ľuďmi, partnermi.
ALAN PEACE s pozorovania ľudí zistil, že vzdialenosť, odstup, ktorý medzi sebou dodržiavajú je ovplyvnený hustotou zaľudnenia prostredia, v ktorom boli vychovaní. Ľudia z veľkomesta stoja pri konverzácii bližšie k sebe ako tí, ktorí pochádzajú z oblasti, kde je nízka hustota zaľudnenia.
Zóny dodržiavania vzdialenosti:
verejná nad 3,5 m
sociálna od 1,5 m – 3,5 m
osobná od 50 cm – 1,25 m
intímna od 15 cm – 50 cm
Pravidlám o osobnom priestore a rôznych vzdialenostiach sa učíme podvedome, aj keď neboli vyslovené. Napriek tomu sú ľudia, ktorí nerešpektujú tieto pravidlá. Obmedzujú osobný priestor iných tým, že sa napr. naklonia nad jeho stolom, postavia sa mu za chrbát, tlačia na telo, čím vyvolávajú u neho pocit neistoty, tlaku, ohrozenia.
Od toho akú vzdialenosť udržiavame v komunikovaní môžeme určiť typ človeka. Ľudia, ktorí sú bojazliví väčšinou udržiavajú od ľudí väčšiu vzdialenosť. Smelí, dominantní, sebaistí dodržujú naopak menšiu vzdialenosť.
Ak sa stretnete s človekom, ktorý váš osobný priestor nerešpektuje, treba mu otvorene dať najavo, aby ustúpil, povedať, že vám vadí, keď stojí za chrbátom (Príklad: „neprajem si aby ste stáli pri mne tak blízko“, „rešpektujte môj osobný priestor, lepšie sa mi bude hovoriť“.) Pri ignorácii našej požiadavky môžeme nežiadúce praktiky partnera použiť tou istou formou voči nemu.
Dištančné zóny, teritóriá sú životné priestory každého človeka. Potrebné je ich poznať, rešpektovať, iba vtedy sa náš partner bude cítiť dobre a isto.