Ak chceme dobre hovoriť, mali by sme venovať pozornosť výberu slov. Slovo môže u rôznych ľudí vyvolať úplne odlišné reakcie. Slová sú najsilnejšími nosičmi komunikácie medzi ľuďmi. Každé ľudské, pracovné úsilie sa začína slovami. Pomocou slov ľudí môžeme presvedčiť, získať, vzbudiť dôveru, aj nedôveru. Naše úsilie môže vyjsť nazmar, keď bude naša reč chladná. Čo sa týka obsahu možno zaujímavá, ale ak bude bez emocionálnej účasti – je nepresvedčivá, neúprimná.
Slová majú dobrý účinok vtedy, keď ich vyslovujeme pomaly a priateľsky. Nevhodne zvolené slová môžu zmariť celkové úsilie človeka znehodnotiť celkový prínos jeho prejavu.
V osobnej komunikácii príjemne pôsobia slová zdvorilé, vďaky ako aj motivujúce. Veľkou chybou je, že sa v značnej časti populácie vytrácajú, čím komunikáciu ochudobňujú. (Čarovné slová – prosím, ďakujem, som veľmi rád, veľmi ma to potešilo, mám radosť, cítim sa s vami dobre, poznal som príjemného človeka, ale aj záleží mi na tebe, mám radosť, prepáč, ospravedlňujem sa , je mi to ľúto a podobne) patria k osobnostnej výbave a kvalitám nielen manažéra, ale aj každého človeka.
Predpokladom správnej komunikácie je dobrá slovná zásoba. Bohatá slovná zásoba je devízou pre manažéra. Vyjadriť svoje myšlienky vie len ten, kto nachádza pre ich vyjadrenie aj adekvátne slová. Preto je potrebné neustále obohacovať slovnú zásobu.
Slová, ktoré používame rozdeľujeme na aktívne a pasívne. Aktívne slová sú tie, ktoré časti používame, ktoré sú obľúbené a radi ich vyslovujeme. Náš aktívny slovník tvorí 6 až 20x vyšší počet slov. Význam týchto slov poznáme, ale menej ich používame resp. Nepoužívame.
Prirodzeným záujmom riadiacich pracovníkov by malo byť obohacovanie aktívneho slovníka o pasívnu slovnú zásobu.
Pri používaní cudzích slov platia určité pravidlá. Do komunikácie ich zaraďujeme vtedy, ak im rozumieme a tam, kde je to účelné resp. potrebné. Používame ich tiež vtedy, keď sa s ich pomocou dokážeme lepšie vyjadriť. V zásade platí, ak v komunikácii cudziemu slovu nerozumieme je vhodné opýtať sa, žiadať vysvetlenie, než prikyvovať a nemať predstavu o čom sa hovorí. Niektorí ľudia veľmi radi používajú cudzie slová, aby zvýšili svoj pocit významnosti, výnimočnosti, nadradenosti a podobne. Najväčšou tragédiou je keď im nerozumejú a nevedia ich ani vysloviť. Cudzie slová zaraďujeme tam, kde je to potrebné a využívame ich vždy s mierou. Dobrý rečník svoju reč obohacuje a spestruje pomocou citátov, či aforizmov. Už sofisti upozorňovali na fakt, že ak má rečník svojich poslucháčov zaujať, mal by im povedať niečo nové, zaujímavé, používať kvetnaté slová. Práve prostredníctvom vhodne zaradených citátov, vtipov, aforizmov môžeme spestriť svoju reč a zaujať svojich poslucháčov.