V hovorení častokrát nie je dôležité či hovoríme veľa, alebo málo, podstatné je čo hovoríme. Extroverti môžu človeka nudiť a tým stratiť sympatie aj záujem o samotný obsah reči, alebo rečnčíka. Naopak ľudia, ktorí hovoria málo môžu pôsobiť neisto, nepresvedčivo, bez znalosti veci. V súvislosti s hlasom sa môžu vyskytnúť niektoré problémy. Patrí sem monotónny hlas.Niektorí rečníci môžu mať bohaté obsahové vystúpenie, ktoré zlým prednesom znehodnotia a odradia poslucháčov. Iní používajú nevhodnú rýchlosť. Priemerná rýchlosť rozprávania je 125 slov za minútu. Ak hovoríme rýchlejšie, nemusí to byť vždy chyba. Dôležitá je hlavne dobrá výslovnosť. Problémom v reči býva tiež príliš silný, alebo slabý hlas. Pri zvýšení hlasu obyčajne znervóznieme, pri tichom hlase zaspávame. Hovoriť treba tak, aby nás poslucháči počuli.
V súvislosti s našou rečou chceme zdôrazniť, (aj keď sme to už spomínali v inej kapitole) očný kontakt. Očný kontakt vytvára komunikačný kanál medzi ľuďmi, pomáha rozvíjať pozitívny vzťah. Okrem toho pomáha zapájať poslucháčov do vystúpenia a tým ho robí osobnejším. Očný kontakt pomáha rečníkovi k tomu, aby sa uvolnil, zbavil napätia a neistoty. Čím je pevnejší, tým pôsobí dôveryhodnejšie a odbúrava v rečníkovi pocit izolácie.