5.3. Reč a vystupovanie

5.3. Reč a vystupovanie

Už v starom Grécku sa pestovalo umenie rečniť. Predstavovalo dôležitú zložku verejného života. Sofisti zhromažďovali mládež, prednášali, besedovali, pestovali vyjadrovanie. Sokrates, zakladateľ dialógu vyslovil známu myščlienku, že „nič rozumné nemôže vzniknúť bez pomoci slova“. Cicero vo svojom spise „ De oratore“ hovorí, že rečník musí byť schopný hovoriť presvedčivo, keď treba dojemne alebo zábavne. Vo svojej reči môže používať kvetnaté slová. Zdôrazňoval, že ak chceme hovoriť presvedčivo, nemusíme mať dostatočné množstvo argumentov.

Reč má bohatú históriu a neustále sa vyvíja. Charakteristickým znakom reči je, že sa realizuje ústnou, priamou formou, prostredníctvom zvuku. V zvukovej podobe ju počúvajúci preberá. Významnú úlohu tu zohráva tiež hlas.

Typy rečníkov podľa N.E.ENKELMANNA

Vyhýbajúci sa: nerád sa vystavuje pred pohľadmi iných. Pri vystupovaní sa cíti trápne, neisto. Obyčajne si vyberá také povolanie, kde netrčí.

Brániaci sa: bráni sa vystúpiť. Ak musí vystúpiť, robí to s neochotou, bez záujmu a s pocitom úzkosti.

Akceptujúci: vystúpenia sú pre neho súčasťou práce. Niekedy práve vďaka nim majú pocit, že odviedli kus dobrej práce. Radi vystupujú pred inými ľuďmi.

Vyhľadávajúci: vyhľadáva príležitosť k vystúpeniu. Takouto formou chce pracovať na sebe, zlepšovať svoje komunikačné schopnosti a sebadôveru.

Hovorí sa, že veľkí rečníci sa rodia. Nie je to vždy pravda. Efektívna reč je výsledkom poznatkov, dobrej prípravy, skúseností, čo vedie k pocitu istoty a zbavenia sa strachu.

Znaky efektívnej reči:

Keď ideme hovoriť, je potrebné zhodnotiť si svoje schopnosti, logicky, stručne zoraďovať myšlienky. K tomu patrí schopnosť rozvinúť reč a určiť jej dynamiku. To znamená mať pripravenú dobrú prípravu, aby sme vedeli o čom ideme hovoriť a čo je cieľom reči, tj. čo chceme s ňou dosiahnuť.

Cieľ reči môže byť: informatívny, zameraný na fakty, alebo presvedčujúci, ktorý sleduje zmenu správania sa, postojov, ako aj názorov človeka.

Priveľa reči vedie k rozvláčnosti, vtieravosti, značnej trpezlivosti vypočuť si druhého. Zamyslite sa nad štýlom svojho vyjadrovania, obsahom reči, slovami ktoré používate. Premyslite si vopred o čom budete hovoriť a ako dlho. Hovorte stručne, jasne, zrozumiteľne. Používajte striedavo krátke a dlhé vety. Nové slovo vyslovujte správne, nahlas, tak, aby im každý rozumel. Dobre hovoriť, ovládať reč, potrebuje vedieť každý manažér, pretože si praje dobre vychádzať so svojím okolím, byť obľúbený, mať úspech v práci i v osobnom živote. Je devízou vedúceho pracovníka ak ovláda svoju reč, jazyk, a vie ich vhodne používať.

Kultúra reči

Ak nazrieme do minulosti zistíme, že kultúra reči nebola ohrozená tak ako dnes. Súvisí to s veľkou migráciou obyvateľstva, s vývinom jazykov, prechodom jednotlivých prvkov cudzej reči do písomností, ústnych prejavov. Už z tohoto dôvodu sa v súčasnosti žiada venovať pozornosť kultúre reči.

Naša reč je veľmi zložitá. Jej fungovaníe v priebehu rozprávania nie sme schopní sledovať do dôsledkov. Nie je mysliteľné, aby si človek v plynulom prejave uvedomoval napríklad artikuláciu každej hlásky, spôsob dýchania, či intonáciu. Napriek tomu je technika reči veľmi významnou súčasťou prejavu človeka. K technike reči patrí: dýchanie, tvorenie hlasu a článkovanie (artikulácia).