Významnú úlohu v hovorení zohráva náš hlas. Hlas je prostriedok styku, naša zvuková vizitka. Hlas každého človeka je osobný a nezameniteľný. Mnohí ľudia vďačia vo veľkej miere za úspech dojmu, ktorý zanecháva ich hlas.
Z poznania vieme, že radšej počúvame hlas príjemný, tmavý, teplý, alebo tzv. plný hlas. Čím je hlas tmavší, tým je viac príťažlivejší a dôveryhodnejší. Ostrý, vysoký a škriekavý hlas obyčajne nemáme radi.
Hlasovým orgánom človeka sú hlasivky. Je to najdokonalejší a zároveň najzložitejší ústroj v ľudskom tele.
Hlasivky sú uložené v hrtane. Zvuk sa tvorí vtedy, keď cez ne prechádza dychový prúd. Od rýchlosti kmitania a napnutia hlasiviek závisí výška hlasu človeka. Počet kmitov za sekundu sa pohybuje asi od 100 do 300. Ženské hlasivky sú kratšie a preto kmitajú rýchlejšie, preto je ženský hlas vyšší než mužský (ženské hlasivky majú okolo 250 kmitov za sekundu, kým mužské 125 kmitov).
Hlasový orgán človeka je schopný vydávať hlas až do sily 60 decibelov. Má určité obmedzenia a preto je potrebné chrániť si ho hlavne tým, že ho nedráždime studeným vzduchom a nápojmi. Na výkon hlasového orgánu má vplyv fyzický a psychický stav rečníka. Je to však veľmi individuálne. Napríklad u niekoho pri hlasovom prejave trvá veľmi dlho, kým sa mu uvoľnia hlasivky. Niekedy je to pod vplyvom trémy, strachu, v dôsledku čoho na začiatku býva hlas trasľavý. V priebehu ďalšieho hovorenia sa postupne uvoľní.
Náš hlas ovplyvňuje aj stavba hrudníka a poloha hlasieviek. Ľudia z dobre vyvinutím hrudníkom a normálnymi dýchacími cestami majú silnejší hlas, než slabí ľudia s vpadnutým hrudníkom.
Hlas má silu, výšku a zafarbenie. Podľa sily hlasu sa dá posudzovať povaha človeka. Hanblivý hovorí obyčajne potichu, zatiaľ čo energickí, útoční ľudia používajú značne silný hlas. Hovoriť tichým a hanblivým hlasom je práve tak nesprávne ako útočná hlasitosť.
V prvom prípade majú ľudia dojem, že ide o človeka, ktorý nemá dostatočnú dôveru v seba a ani k tomu, čo hovorí. V druhom prípade človek, ktorý hovorí nadmerným hlasom, si na sile hlasu vynahradzuje to, čo mu chýba na argumentoch.
Rôzne národy používajú pri rozhovore rôznu silu hlasu. Napríklad v arabskom svete dosahuje rozhovor takých decibelov, ktorý by bol u nás považovaný za útočnosť a hádku. Arabi však považujú hlasitosť za výraz sily a úprimnosti. Tichý hlas za slabosť. Podobne je to aj u Talianov.
V zásade platí, že náš hlas musí mať takú silu, aby nás druhí dobre počuli. Silu hlasu je potrebné meniť podľa okolností, podľa prostredia, v ktorom hovoríme. Nie je vhodné prepínať silu hlasu, pretože tým dochádza k poruchám hlasového ústroja.
Výšku hlasu určuje počet kmitov hlasiviek za sekundu a tiež ich dĺžka a tvar. Preto niektorí ľudia majú vysoký, iní nízky hlas. Poslucháčom sa obyčajne nepáčia ani príliš vysoké, ani hlboké hlasy. (Odborníci zistili, že ak rozprávame jednu hodinu bez prestania, naše hlasivky po tú dobu urobia 470 000 kmitov.)
Farba hlasu zodpovedá povahe človeka. Chladný človek má chladný hlas, zatiaľ čo veselý človek má hlas, ktorý znie živo a radostne. Farba hlasu sa mení u človeka aj podľa nálady, ktorú momentálne má. Celkový výkon v rozprávaní sa mení aj podľa duševnej, alebo telesnej dispozície človeka. Rušivo tiež pôsobí nemoc, hlad a rozčúlenie.