5.5. Dýchanie

5.5. Dýchanie

Požiadavkou dobrého rozprávania je správne dýchanie, preto je potrebné poznať funkciu dychového ústroja. Ak niekto nedýcha správne, môže to byť vážnou prekážkou hovorenia. Dýchanie má dve fázy: vdychovanie a vydychovanie. Medzi fázami dýchania vznikajú prirodzené fyziologické prestávky. Čím dlhšie trvá výdychový prúd, tým viac možností má hovoriaci na modulovanie svojho zvuku. V priebehu reči sa preto rečník musí starať o to, aby mal čo najlepšie podmienky na dýchanie. Súčasťou dobrých podmienok je vzpriamený postoj pri hovorení, dobré oblečenie, ktoré neškrtí, voľný opasok. V prostredí, v ktorom rozprávame je potrebné vetrať, zabezpečiť prívod čerstvého vzduchu.

Ak sme v kľude, dýchame automaticky, vdych a výdych je rovnomerný. Oproti tomu pri hovorení musíme so zásobou vzduchu šetriť, takže doba výdychu je dlhšia ako doba vdychu. Vdych je treba skrátiť, zrýchliť a zosilniť. Zatiaľ čo v kľude je pomer výdychu ku vdychu 3:2, pri hovorení sa zmení tento pomer na 7:1, 12:1 i viac.

Neznalosť týchto skutočností a techniky správneho dýchania je príčinou, prečo niektorí ľudia sa boja hovoriť. Stáva sa im, že sa zajakávajú, pohlcujú koncovky, alebo majú trému hovoriť, čo tiež súvisí so správnym dýchaním. Pre zaujímavosť uvedieme, že pľúca pojmú asi 5 000 cm3. Normálnym dýchaním zadržia asi 2 500 cm3 a asi 500 cm3 sa vymieňa pri každom nádychu a výdychu.

Pre vyslovenie rôznych hlások je potreba dýchania rôzna. (Najnáročnejšie na dýchanie sú spoluhlásky h a ch.) Spotreba dychu pri reči je tým väčšia, čím silnejšie a čím vyšším hlasom rečník hovorí.

Pri hlasovom výkone sa odporúča:

Nadýchnuť dostatok vzduchu pred započatím výkonu.

Nadýchnutý vzduch potom vypúšťať zvoľna a šetrne.

Nezvyšovať hlas oproti obvyklému spôsobu rozprávania.

Vdychovať ústami a nosom zároveň.

Hovoriť, pokiaľ je možné len pri dobrom zdravotnom stave. (Nevhodné je prašné prostredie, studené miestnosti, silné fajčenie, alkohol – porušuje sliznicu, v dôsledku čoho rečník dýcha len ústami.)

Významnú úlohu zohrávajú hláskovacie (artikulačné) ústroje, kde sa vytvárajú hlásky. Dôležitú súčasť rozprávania tvorí aj artikulácia.

V hrtane, medzi hlasivkami vzniká hlas, ktorý prechádza cez hrdlo, ústnu dutinu a nosovú dutinu. Pri prechode týmito miestami sa hlas formuje, článkuje, artikuluje. Na artikulácii sa zúčastňuje aj jazyk, pery a mäkké podnebie. Artikulácia má veľký význam, pretože prostredníctvom nej sa stáva reč zrozumiteľnou. Ak sa porušia niektoré miesta alebo orgány, ktoré sa zúčasňujú na artikulácii hlasu, prejav sa stáva nezrozumiteľný.

Niektorí ľudia hovoria nezrozumiteľne preto, že nedbalo artikulujú. Hlásky, alebo slabiky sú nezrozumiteľné, krátke, rozmazané, spojené s vedľajšími hláskami, alebo pohltené. Zlá artikulácia býva obvykle dôsledkom zlých návykov v hovorení.

Vady reči:

Šušlavosť – vadná výslovnosť sykaviek, je veľmi nepríjemná, pretože na tri slová v slovenčine pripadajú dve sykavky. Šušlavosť je najčastejšie dôsledkom nesprávnej artikulácie jazykom.

Kapacizmus – zlé vyslovovanie, vynechávanie k

Rotacizmus -  porucha hlásky r je tiež nepríjemná, nakoľko v slovenčine sa prakticky v každom treťom slove vyskytuje r

Huhňavosť – porucha rezonancie v nosohltane a v nosnej dutine

Koktavosť – (môže mať fyzické i psychické príčiny)

Poruchy v artikulácii sa veľmi ťažko odstraňujú, preto si musí rečník, ktorý takúto chybu má, uvedomiť. Artikulačná chyba robí prejav nezrozumiteľným, často rušivým, čím poslucháčov dráždi a unavuje.

Ľudia, ktorí často rozprávajú musia preto poznať svoje schopnosti, možnosti a chyby a byť voči sebe kritický.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/14582-5-5-dychanie/