6.2. Oblečenie
6.2. Oblečenie
Cesta každého manažéra, človeka do spoločnosti, sféry podnikania, práce začína aj tým ako vyzerá, tj. kultúrou obliekania, formou rečového prejavu, pohybu a podobne. Tieto návyky treba vedome pestovať, pretože tým prejavujeme úctu k sebe a k iným ľuďom.
Určite ste zažili, že do kancelárie firmy vstúpil špinavý človek, ktorý mal mastné vlasy, špinavé topánky a celkovo pôsobil neupravene. Ako zástupca firmy isto nevzbudzoval vo vás dôveru.
Niektorí manažéri, zamestnanci si asi neuvedomujú, že svojím oblečením (zanedbaným alebo extravagantným) môžu stavať bariéru v komunikácii, vzbudiť podozrenie, ale aj nedorozumenie v nadväzovaní kontaktov. Nik by sa nemal hanbiť za svoje spoločenské postavenie, ale za čistotu svojho ošatenia a celkový zovňajšok áno. Nie raz sme sa stali svedkami toho, že vedúceho pracovníka, resp. zástupcu firmy si návštevník zamenil za šoféra, pretože ten mal na sebe oblek a opačne riaditeľ len pulóver. Vznikla trápna situácia pre všetkých zúčastnených. Preto aspoň pár slov o odievaní.
Odievanie má svoje pravidlá, históriu. Vyvíjalo sa tak, ako ľudstvo samo. Spôsob života determinoval aj spôsob obliekania.
V začiatkoch svojho vývinu malo predovšetkým praktický význam:
- ochrana pred chladom
- teplom
- zranením
Neskôr vyjadrovalo odievanie estetickú funkciu, skrášľovanie, ozdobovanie, pestrosť, farebnosť. Odievanie malo tiež významnú komunikačnú funkciu ( napr. indiáni – reč pier, červené pero mohol nosiť len víťaz, čo znamenalo vysoké rešpektovanie). V Číne žltá farba bola vyhradená len pre cisára. V Ríme, zlaté vlákna, vyšívané odevy mali nielen estetický, ale aj morálny význam ( určovali postavenie, spoločenské zaradenie človeka).
Inšpirácia predchádzajúcich období našla svoje miesto aj v našom storočí. V odievaní vzniklo tzv. právo slobodnej voľby, tj. každý si môže obliecť to, čo sa mu páči, v čom sa dobre cíti.
Zavádzať svoj vlastný osobný štýl nemôžeme tam, kde sú určené pravidlá podnikania. Aj oblečenie sa stáva súčasťou firmy, čo je zárukou stotožnenia sa s filozofiou organizácie, v ktorej pracujeme.
Každý človek by si mal uvedomiť, že šaty robia človeka, tj. že oblečením hovoríme o sebe, kto sme, koho prezentujeme, čo znamenáme, aké máme pracovné zaradenie. Ak som napríklad pracovník banky, musím zákonite vzbudzovať u klientov serióznosť, dôveru, pretože banka má svoju tradíciu, status a chce získať klientov. K tomu volíme aj príslušné oblečenie, ktoré nesmie byť nápadné, vyzývavé. Naopak, ak pracujem v reklamnej agentúre, môžem si dovoliť pestrejšie sako, či kravatu, pretože to súvisí s pracovnou náplňou. Ak sa štyridsaťročná dáma oblečie ako osemnásťročná „žabka“, musí počítať s tým, že muži budú mať k nej poznámky. Mladý muž v špinavých rifliach s mastnými vlasmi nás nemusí dlhšie presviedčať, že sa mu darí v podnikaní, pretože v nás nevzbudzuje dôveru. Naopak je dôkazom svojej nedbanlivosti.
Jedným slovom dnes už nestačí byť len vzdelaný, zhovorčivý, ale je potrebné vhodne sa upraviť, postarať sa o svoj zovňajšok.
Módna návrhárka Coco Chanelová vyslovila v tejto súvislosti peknú myšlinku:“Šaty človeka nás na celkovom zovňajšku nesmú zaujať, prezrádzajú iba to, že mu jednoducho pristanú. Ak je človek dobre oblečený, všimneme si jeho šaty.“ Jedným slovom, ak chcem vyzerať ako kráľ, musím sa tak aj správať a obliekať.
Pri vedení ľudí to neznamená, že musíme byť oblečení v najdrahších značkových odevoch a podľa najnovšej módy. V zásade by sme mali byť vždy čistý a upravení, tj. skontrolovať si všetky zipsy, či nám nechýba gombík a podobne. K tomu patrí čistota odevu, tela, topánok, vždy umyté a upravené vlasy, nechty a pravidelná návšteva u zubára. Tieto „maličkosti“ robia náš prvý dojem, ktorý je neopakovateľný.
Určite mi dáte za pravdu, že nie každý manažér dokáže sedieť spútaný v saku a v kravate celý deň. Vtedy je vhodné ak má oblek pripravený vo svojej pracovni a v prípade návštevy sa môže prezliecť a vyzerať vždy dobre.
Aj v obliekaní platia určité pravidlá, ktoré by mali poznať bez rozdielu ako dámy, tak aj páni. Úroveň muža prezrádza:
- šírka a dĺžka kravaty, preto je potrebné sledovať súčasný módny trend, ktorý svedčí o našej vyspelosti,
- farba ponožiek, musí ladiť s farbou nohavíc a topánok (biele ponožky u mužov patria na šport),
- k obleku sa nikdy nenosia sandále,
- do saka nepatrí košeľa so športovými prvkami, ako sú napríklad výložky, štepovanie a podobne,
- vyzliekanie saka v prítomnosti dámy je netaktné,
- sako sa nosí zapnuté, pri sedení sa rozopína,
- do vreciek nepatria ruky, kľúče, vizitky ani perá (správny manažér ich nosí v koženom kufríku),
- nevhodným doplnkom oblečenia sú ťažké zlaté reťaze, „digitálky“, ošúchaná a špinavá obuv.
Úroveň dámy prezrádza:
- vhodný kostým, ku ktorému nepatria sandále a nikdy holé nohy,
- neodporúča sa na rokovanie silný make-up, priesvitná blúzka, resp. veľké výstrihy, výrazný parfum, či krátka sukňa,
- k osobnej dokonalosti patria vždy upravené ruky, nechty (bez zbytkov laku), ktoré „nezdobí“ prehnané množstvo prsteňov a na krku viacero retiazok.