9.1. Formy únavy
9.1. Formy únavy
Únava u jednotlivých ľudí má rozličné podoby a formy. Podľa druhu činností ju delíme na telesnú a duševnú.
- podľa následkov na organizmus: na prirodzenú a škodlivú
- podľa stupňa zapracovania: na prvotnú a druhotnú
- podľa povahy činnosti: na dynamickú a statickú
- podľa prejavov: na objektívnu a subjektívnu
- podľa zasiahnutia organizmu: na celkovú a miestnu
Bežná únava nie je škodlivá, ba je prirodzené, že každá činnosť nás unaví, ak trvá dlho a jednotvárna. Po odpočinku sa však sily zregenerujú a obnovuje sa schopnosť pracovať. Výkonnosť jednotlivcov je rôzna. To isté platí i o odolnosti proti únave a jej subjektívnom prežívaní. Je zrejmé, že po nástupe pocitu únavy výkonnosť človeka hneď neklesá, pretože zvýšeným úsilím ju dokáže udržať na požadovanej úrovni. Opakované prepínanie spôsobuje opotrebovanie organizmu.
Mimoriadne dôležité je uvedomiť si prejavy a dôsledky akútnej a chronickej únavy. Akútna únava vedie k prechodnej strate efektívnosti, ktorá sa však odpočinkom obnoví. Chronická únava máva často psychický podklad, neodstraňuje sa odpočinkom, ani spánkom. Má psychické prejavy ako sú: nezáujem, strata iniciatívy, zvýšená úzkostlivosť, podráždenosť.
Na únavu značne vplýva aj to, v akom čase sa práca vykonáva. Najmä porovnanie denných a nočných smien vyznieva priaznivo pre prácu cez deň, kedy sa vyskytuje oveľa menej nepodarkov a úrazov.
Únava je zákonitý dôsledok každého zaťaženia organizmu. Okrem uvedených druhov poznáme únavu fyzickú a psychickú. Objektívnym prejavom fyzickej únavy je pokles výkonu. Príčinou poklesu výkonu môžu byť aj niektoré slabé články v súhre centrálnej nervosvalovej regulácie, ako aj v súhre vnútorných orgánov jednotlivca ( napr. obehový systém, pomalé odplavovanie odpadových produktov, môže to byť nedostatok živín, slabší dýchací systém apod.)
Pod subjektívnou fyzickou únavou rozumieme pocity, ktoré nastupujú spravidla ešte pred objektívnymi prejavmi únavy. Subjektívne zážitky pri fyzickej únave môžeme charakterizovať ako averzné tendencie, ktoré sa prejavujú neochotou až nemožnosťou pokračovať v určitej činnosti, svalovou slabosťou, emočnou negatívnou tendenciou.
Reakčná rýchlosť sa spravidla u človeka spomaľuje, zmenšuje sa jeho svalová sila a zhoršuje pohybová koordinácia, tiež schopnosť koncentrácie. Ďalšie pokračovanie námahy, prepínanie vedie k vyčerpaniu, ktoré sa prejavuje celkovou slabosťou, búšením srdca, nespavosťou, zvýšenou teplotou, niekedy zvracaním.
Medzi fyzickou únavou a psychickými faktormi regulácie je úzky vzťah. Práve tieto vzťahy sú pre prax najdôležitejšie. S výnimkou vytrvaleckých športových výkonov je v normálnych životných podmienkach v našej spoločnosti prakticky málo významný napríklad problém vyčerpania energetických rezerv organizmu ako príčina únavy. Veľmi často sa stretávame napríklad s tým, že výkyvy fyzickej výkonnosti sa odrážajú vo výkyvoch v motivácii.
Duševná únava sa vyskytuje bežne hlavne u nepokojných profesií, napríklad rôznych organizátorov, riadiacich hospodárskych pracovníkov, u ľudí, ktorí majú sedavé zamestnanie a zvýšenú psychickú záťaž, tam kde sa pracuje v rušnom prostredí, v časovej tiesni, u tých ľudí, ktorí svoju profesiu vykonávajú neradi alebo málo úspešne. Zvýšená únavnosť často súvisí so zdravotným stavom, s vekom, s nevhodnou životosprávou, s nadmerným fajčením, s infekčnými chorobami, ale aj s cukrovkou, s nedostatočným spánkom a podobne. Príznaky únavy, vyčerpanie, neschopnosť znášať celkom bežnú záťaž sú typické najmä pre neurastenikov.
Subjektívne sa pocit duševnej únavy dá charakterizovať ako zníženie pohotovosti k vynakladaniu energie a k vykonávaniu činnosti, hlavne činnosti duševnej. Človek cíti ochablosť, cíti, že nemá „iskru“, cíti „vnútorné trenie“, je podráždený, nie je schopný koncentrálcie, je „nervózny“, neznášanlivý, všetko ho rozčuľuje, alebo je mdlý, utlmený, vyhýba sa sociálnym kontaktom. Psychická únava je väčšinou stavom emočne negatívnej tendencie, ktorá znižuje pracovnú schopnosť, zhoršuje myslenie a diskoordinuje všetky psychické a fyzické výkony. Postihnutá býva najmä kvalitatívna stránka výkonnosti človeka.
Znižovanie výskytu duševnej únavy môžeme regulovať pomocou organizačných a iných úprav životného prostredia (rušnosti prostredia, schopnosti riadiacich pracovníkov, pracovať pokiaľ možno s pozitívnou motiváciou, nevyvolávať zbytočné konflikty, nepripúšťať organizačný chaos, narušovanie pracovného rytmu prestojmi a časovým stresom.) Dôležitým faktorom, ktorý znižuje výskyt únavy sú dobré vzťahy na pracovisku, atmosféra vzájomného rešpektu a pochopenie, objektívne hodnotenie ľudí podľa jasných kritérií pracovných úspechov.
VPLYVY | KRÁTKODOBÉ NÁSLEDKY ÚNAVY /výber/ | STREDNO AŽ DLHODOBÉ NÁSLEDKY ÚNAVY /výber/ |
ROVINA POZOROVANIA | ||
PSYCHICKO- SOMATICKÉ REAKCIE | - zvýšenie pulzu - stúpanie krvného tlaku - potenie - svalové bolesti - hnačka - zvýšená frekvencia dýchania | - vysoký krvný tlak - infarkt (koronárne ochorenie) - ochorenie žalúdka, čriev - ochorenie oporného aparátu - reumatické ochorenie - infekcia - kožné alergie |
POZOROVATEĽNÉ VÝKYVY VO VÝKONE V SPRÁVANÍ | - nesústredenosť - nedostatok koncentrácie pozornosti - chyby vo vykonaní práce, impulzívnosť - zhoršenie jemnej motoriky - nepriateľskosť - podráždenosť | - chronický pokles výkonnsoti - užívanie nikotínu, alkoholu, drog - zhustenie absencií - sociálna izolácia |
PSYCHICKÉ POCITY | - pocit neúspechu - pocit frustrácie - pocit sklamania - hnev, agresivita - vzrušenie, rozčúlenie - psychické nasýtenie | - depresia - strach, úzkosť - permanentné vyčerpanie - nespokojnosť, bolesť |
Poznámka: členenie podľa Róberta Aka