9.3. Režim dňa

9.3. Režim dňa

Pocit únavy veľmi úzko súvisí s celkovým režimom dňa a odpočinkom. To ako oddychujeme určuje charakter práce, ktorú vykonávame. Mnohí ľudia spájajú s odpočinkom rôzne predstavy, napríklad ničnerobenie. Ak chceme odstrániť únavu máme na mysli predovšetkým aktívny odpočinok, tj. prechádzky, športové aktivity, prácu na záhrade. Uvedené aktivity musia byť primerané tak, aby neohrozovali činnosť svalov, mozgu (napríklad po namáhavej práci psychickej, si nejdem zabehnúť 30 km, resp. dvíhať neprimerane ťažké závažie v telocvični). Naopak vtedy organizmus môžem poškodiť a úplne vyčerpať.

Správne a vhodne zvolený odpočinok je pre ľudí nevyhnutnosťou po celodennej, či celotýždňovej práci. „Odpočinok musí byť sprevádzaný celkovým duševným ukľudnením. Človek nesmie mať pri odpočinku na mysli to, čo všetko ho čaká v zamestnaní, musí pozornosť sústrediť na odpočinok ktorý prežíva.“L.Míček

Súčasťou odpočinku je spánok. Základným poslaním spánku je regenerácia síl. Dĺžka spánku je u ľudí rôzna. Všeobecne platí zásada, že má byť dostatočný, v takej miere, aby človek fyzicky a psychicky nepociťoval jeho nedostatok. Dospelí človek spí v priemere 9 hodín denne, pričom sú medzi ľuďmi individuálne rozdiely. Mnohým ľuďom je ľúto „dlhšie“ spať, pretože to považujú za stratený čas. To je chyba, pretože čím menej spia, tým viac sa unavia, klesá pracovný výkon, práca sa stáva menej kvalitnou. Nedostatok spánku sa prejavuje náladovosťou, nevrlosťou, väčšou citlivosťou u človeka. V dĺžke spánku sú však aj výnimky. O mnohých osobnostiach je známe, že spávali veľmi málo hodín a pritom boli vysoko efektívni a produktívni, napr. Edison.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že nevyspatý človek má väčšie predpoklady unaviť sa, dopúšťa sa chýb, nepresností. Pri dlhodobom nedostatku spánku môže dochádzať k duševným poruchám. Nepodceňujme túto skutočnosť a doprajme svojmu organizmu dostatok času na relaxáciu.