Zóny pre každého študenta

11. Motivácia

11. Motivácia

Práca pre mnohých ľudí znamená spoločenské postavenie a osobné uspokojenie. To, akú prácu ľudia vykonávajú, ovplyvňuje v značnej miere ich osobnosť, vlastnosti, potreby, motívy, s ktorými úzko súvisí pocit sebarealizácie, celková finančná situácia.

V živote, v práci si staviame rôzne osobné, pracovné ciele. Málokedy sa však zamyslíme nad tým, či sú reálne, dosiahnuteľné, či ich môžu splniť aj naši spolupracovníci, pretože nie všetci máme rovnaké nasadenie, schopnosti a pod. To, čo pre niekoho môže byť samozrejmé a zvládnuteľné, pre iného môže znamenať neriešiteľný problém, vyčerpanie, záťaž.

V tejto súvislosti je potrebné položiť si otázku, že ak chceme niečo dosiahnuť v organizácii, firme, podniku – majú na tom záujem aj spolupracovníci? Atraktívne vytýčené ciele sú zaujímavé aj pre ostatných? Budú ochotní k tomu vynaložiť svoje úsilie? Kladieme na seba i druhých primerané nároky, alebo nízke ciele?

Je všeobecne známe, že samo od seba nič nejde a skutočnosť, že človeka môžeme motivovať ako chceme, keď vedome nechce v živote dosiahnuť úspech, nemá záujem pracovať, naše úsilie je zbytočné.

Ak chceme pochopiť tieto otázky, je potrebné vysvetliť pojem motív. Motív je hancí podnet, pohnútka, ktorá vedie a aktivizuje človeka ku konaniu. Motívy úzko súvisia s potrebami človeka, majú svoju históriu. Problematiku motívov nemôžeme prehliadať ani v súčasných podmienkach, pretože úzko súvisia s výkonnosťou človeka, produktivitou práce, spokojnosťou, či nespokojnosťou zamestnancov.

Už v roku 1910 dokázal Taylor premysleným systémom pásovej výroby a stimuláciou úkolu motivovať svojich pracovníkov k vysokým výkonom. Neskôr Sloan v roku 1925 aplikoval v procese výroby fiktívnu účasť na zisku. Po prvý krát s motiváciou vo forme nehmotných stimulov prichádza v roku 1930 Maoy, ktoré boli v roku 1950 rozpracované Maslowom do hierarchie potrieb:

Podľa tohto autora tvoria potreby systém, na základe ktorého najprv treba uspokojiť potreby na nižšej úrovni a potom na vyššej úrovni. Samozrejme, že tento proces neprebieha automaticky, ale v závislosti na potrebách a aktivite človeka, ktoré sú u každého z nás individuálne.

Okrem peňaženej – finančnej čiastky môže pracovníka motivovať dobrý výsledok v práci, splnenie vytýčeného cieľa, dobrý kolektív, vykonávanie práce, ktorá sa stala pre neho koníčkom. K silným motivačným prvkom patrí v zamestnaní uznanie, pochvala, pridelenie samostatnosti a zodpovednosti. Stáva sa, že mnohí pracovníci opustia firmy, organizáciu práve v dôsledku nedostatku samostatnosti, či zodpovednosti.

Motivovať pracovníkov môžeme iba vtedy, ak sú pripravení brať zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Ak si uvedomujeme a čím viac cítime zodpovednosť za následky svojho konania a čím menej za to viníme naše okolie, tým viac sme ku konaniu motivovaní. K tomu je potrebná pevná vôľa a plánovitosť. Nestačí len plánovať, ale hlavne dokázať veci premeniť v čini a vydržať. Čím viac sme schopní formulovať plány (i krátkodobé) a vieme ich uskutočniť, tým viac rozvíjame sebakontrolu, čo prispieva k sebarealizácii človeka.

Nadšenie, elán ako súčasť výkonnosti pracovníkov

K rozvoju firmy, rastu organizácie je potrebná pozitívna naladenosť, ktorá by sa mala stupňovať až k nadšeniu. Zvlášť vtedy, keď ide o zvýšenú námahu je dobré, ak stanovené úlohy pracovníci zvládajú s radosťou, s chuťou, pretože tieto pocity pozitívne motivujú k spneniu úloh.

V pracovnom nasadení sa stretávame aj s nepríjemnými pocitmi, nechuťou, pretože nie vždy sa nám všetko chce a darí. Preto je potrebné, aby si ich pracovníci uvedomili a vedome spracovali tak, aby nemali prevahu nad silnými pocitmi, pretože môžeu brániť v práci, stať sa prekážkou pri realizácii úloh. Pocity nadšenia sa rýchlo prenášajú na ostatných a motivujú ich pozitívne. Iba vtedy, ak sa o ľudí zaujímame, poznáme ich motívy, nachádzame u nich pochopenie, potom ich môžeme získať pre svoje plány.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/14604-11-motivacia/