Vývinové poruchy učenia
VÝVINOVÉ PORUCHY UČENIA
Sem patria problémy, ťažkosti v učení a z toho vyplývajúci konečný neprospech.
Problémy sa vyskytujú napriek dostatočnej inteligencii, napriek dostatočnej funkcie zraku a sluchu, pri pôvodne dobrej motivácii učiť sa.
Poruchy sa prejavujú v jednom alebo vo viacerých psychických procesoch, ktoré sa zúčastňujú na porozumení hovorenej a písanej reči a matematiky. Prejavujú sa v nedokonalej schopnosti počúvať, myslieť, hovoriť, čítať, písať, počítať, v problémoch v koncentrácii pozornosti, vnímania a jemnej motoriky.
Medzi základné vývinové poruchy učenia patria:
DYSLEXIA – vývinová porucha čítania, prejavuje sa výrazným zaostávaním v rozvoji čitateľských zručností a návykov (technika, kvalita, tempo čítania, porozumenie čítanému), deti nerozlišujú jednotlivé hlásky, zamieňajú si ich a ťažko spájajú do slabík na tie zas do slov.
DYSFÁZIA – vývinová porucha reči, prejavuje sa výrazným zaostávaním v oblasti porozumenia hovorenému slovu
DYSGRAFIA – vývinová porucha písania, prejavuje sa poruchou v technike písania a v grafickej stránke prejavu, porucha schopnosti napodobniť tvary písmen, písmo môže byť až nečitateľné, žiak nie je schopný zaznačiť si učivo v písomnej podobe.
DYSORTOGRAFIA – vývinová porucha pravopisu, prejavuje sa narušenou schopnosťou osvojiť si a uplatňovať gramatické pravidlá v písaní, dieťa nepočuje mäkčene, dĺžne, konce slov a viet, nevzťahuje sa na chybné písanie ypsilonu.
DYSKALKÚLIA – vývinová porucha matematických schopností, prejavuje sa v zníženej schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom, uplatňovať ich v riešení matematických úloh, žiaci majú problémy s osvojením číselných znakov
DYSMÚZIA – vývinová porucha hudobných schopností, nedostatok alebo strata zmyslu pre hudbu.
DYSPINXIA – vývinová porucha kreslenia.
DYSPRAXIA - vývinová porucha schopnosti naučiť sa vykonávať zložitejšie úkony
PRÍČINOU vývinových porúch je
- pravdepodobne nedokonalá funkčná súhra mozgových hemisfér podmienená ĽMD
- dedičnosť
- neurotická príčina nevhodne zvolenou metódou výučby čítania, písania a matematiky
ZVLÁŠTNOSTI správania detí so VPU
Odlišnosti v správaní detí so VPU v porovnaní s ostatnými žiakmi v triede môžu byť podmienené
- poruchou učenia
- nevhodným výchovným vedením dieťaťa v rodine (vysoké nároky rodičov na dieťa alebo naopak nezáujem rodičov o dieťa)
- odmietavým postojom spolužiakov
HYPERAKTIVITA je zvýšený nepokoj
- dieťa potrebuje neustály fyzický pohyb – zmeny polohy tela v lavici, prechádzanie sa po triede
- výbuchy zlosti
- agresívne konanie (kopanie, bitie spolužiaka, hádzanie predmetmi do spolužiakov, napádanie slabších, oslovovanie prezývkami)
- je dôsledkom ĽMD
HYPOAKTIVITA je pasívnosť, utlmenosť, pomalosť, zvýšená unaviteľnosť, poruchy spánku, bolesti hlavy, brucha, tiky, zajakavosť, enuréza
- je dôsledkom znechutenia žiaka preťažovaním zo strany školy a rodičov
- je dôsledkom tzv. skleníkovej výchovy
- je rezignáciou na neúspechy
- zvyčajne nesprávne považujeme takéhoto žiaka za lajdáka
- deti s poruchami učenia zvyčajne samy seba hodnotia horšie než ostatní spolužiaci, úspech pripisujú skôr šťastiu než vedomostiam
- menej diskutujú, sú menej schopní udržať konverzáciu
NEDISCIPLINOVANÉ SPRÁVANIE je zapríčinené
- únavou
- nudou
- žiakovou frustráciou
- nejasnými pravidlami zo strany učiteľa
- problémami pozornosti, neschopnosti sa koncentrovať
- ak žiak nedokáže sám, bez pomoci, riešiť zadané úlohy, nerozumie inštrukcii – preto sa obracia na spolužiakov a vyrušuje
- alebo v snahe vyhnúť sa napomenutiu nerobí nič
ODPORÚČANIA
- presadiť takéhoto žiaka do prvej lavice
- definovať v triede jasné pravidlá správania sa, opakovať ich a kontrolovať ich dodržiavanie
- nenútiť žiakov do úplného pokoja, tolerovať im nezvyčajnú polohu tela pri vyučovaní (ak tým neruší iných – kľačanie na stoličke, turecký sed)
- umožniť týmto žiakom pohybové uvoľnenie počas hodiny: zotrieť tabuľu, rozdať pomôcky
- taktne upozorňovať žiaka na neupravenosť a neporiadok vo veciach, ktorý je typický pre žiakov s ĽMD
- poskytnúť mu dlhší čas na úlohu
- kontrolovať koncentráciu pozornosti a jeho porozumenie zadaniu tak, že mu kladieme otázky k zadaniu
- oboznámime triedu s kritériami hodnotenia takéhoto spolužiaka