Strach a úzkosť

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Amylee18
Typ práce: Referát
Dátum: 22.09.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 569 slov
Počet zobrazení: 11 144
Tlačení: 611
Uložení: 585
Tlmenie bolesti, strachu a úzkosti psychologickými prostriedkami
Bolesť, strach aj úzkosť , možno okrem prostriedkov farmakologických tlmiť aj s využitím prostriedkov psychologických.

Tíšenie bolesti sugestivnym slovom a osobným pôsobením lekára a zdravotníka sa v poslednej dobe venuje nižšia pozornosť. Vedie k tomu jednak isté zmechanizovanie a „odpsychologizovanie“ medicíny, jednak zvýšená možnosť farmakologického tíšenia bolesti a ďaľších negatívnych emócií. To však môže na druhej strane mať tiež negatívne následky.

Ako príklad slovného sugestívneho pôsobenia pri tíšení bolesti možno uviesť niektoré postupy:
A) Slovná sugescia sa spája s prostým prvosignálnym podnetom, napr. potiernie antiseptickým prostriedkom spojené so slovami: „ teraz to znecitlivíme“. Nasledujúci zákrok, prevedený na potrenom mieste bez vlastnej anestézie potom pacient znáša obvykle s menším pocitom bolesti.
B) Slovnú sugesciu je možné spojiť aj s podaním niektorého mierne alebo stredne pôsobiaceho analgetika, ktorého účinok sa silou sugescie zvýši.
C) Pri miernych bolestiach sa osvedčuje odvádzať pozornosť pacienta mimo rámec bolesti.

Prevencia strachu začína už vo výchove od detstva. Zásadne nevynucujeme poslušnosť detí strašením, tím menej strašením chorobou, doktorom alebo zdravotníkmi. Dospelých sa snažíme priviesť ku kladnému postoju k prevencii, k reálnemu chápaniu chorôb či k spolupráci so zdravotníkmi. Snažíme sa obmedziť situácie pri ktoré vyvolávajú strach voči zdravotníckemu prostrediu na najmenšiu mieru.

Pokiaľ sa už strach alebo úzkosť prejavia, chápeme to ako príznak pacientovho stavu. Zdravotnícky personál často prejavy negatívnych emócií pacienta neprijíma, nevhodne reaguje výrokmi typu: „ ako sa len môže dospelý a inteligentný človek takto správať“, chorého ironizuje alebo ponižujeniekedy okrikuje, namiesto toho, aby hľadal príčinu tohto stavu a cestu k jeho zmierneniu.

Strach možno psychologickými prostriedkami redukovať najme dodávaním odvahy, emočnou podporou, zdôraznením toho, že pacient nestojí proti svojim problémom sám, zdôvodňovaním prečo je určitý zákrok vyvolávajúci strach a obavy, skutočne dôležitý. Úzkosť možno mierniť predovšetkým vhodným vysvetľovaním. Pomôcť pacientovi, aby sa lepšie orientoval v situácii, ku ktorej sa nejasnosti a úzkosť vzťahujú. Dôležité je voliť rovinu vysvetľovania tak, aby bola primeraná chápavosti a skúsenostiam pacienta a aby chorý nebol zaťažovaný zbytočnými deprimujúcimi podrobnosťami. Vždy je nutné myslieť na to. Že hranica medzi strachom a úzkosťou je do značnej miery umelá, obvykle sa prelínajú a vzájomne posilňujú. Ani prostriedky na ich znierňovanie nemožno od seba zreteľne oddelovať.

Všeobecne platí zásada, že najúčinnejšia cesta k tlmeniu negatívnych emócií pacientov spočíva v účelnom spojení a doplňovaní psychologických prostriedkov s farmakologickými. Jednostrannosť a nediferencovaný prístup k nim buď zanecháva na pacientovizbytočné bremenoutrpenia, alebo vidie k ďaľším problémom a ťažkostiam v budúcnosti.

Strach z choroby a neurózy
Do ambulancie odborného lekára - neurológa alebo psychiatra – prichádzajú pomerne často pacienti s osobytnými ťažkosťami. U jedných ide o zvláštny pocit úzkosti , nepokoja, sami nevedia zž čoho, u iných zase o vyslovený strach , niekedyzo samoty, inokedy z cestyvlakom a ďalší majú strach z ochorenia, dokonca priamo zo smrti.

Je známe, že spôsob správania človeka je podmienený nielen jeho vrodenou dispozícou, ale i všetkými možnými vplyvmi, ktoré pôsobili a pôsobia na človeka celý život. Tieto vonkajšie okolnosti, najmä ak pôsobia dlhší čas, môžu byť niekedy také silné, že sú schopné v určitej miere meniť dokonca základné vlastnosti človeka, jeho vyššej nervovej činnosti. Vplyvom opakovaných patogénych faktorov možno u ľudí určitého typu ( ide najmä o tzv. typy silne nevyrovnané a typy slabé) vyvolať porchy vyššej nervovej čoinnosti – neurózy. Vplyvy môžu byť rozličné. Jedným z príčinných – pritom častých – faktorov vzniku neurotického ochorenia

Bibliografia:
PhDr. Jaroslav Greisinger, CSc., Phdr. Marta Jobánková a kol. : Základy psychologie pre SZP, Osveta: Martin, 1990, ISBN 80-217-0123-4
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017