Drogy sa stávajú realitou dnešnej súčasnosti a nášho každodenného života. Stávajú sa závažným problémom dnešnej doby a súčasnej spoločnosti. Drogová problematika už dávno nie je problémom ohraničenej skupiny konzumentov ale problémom celého sveta, dospelých , mládeže a aj detí. Drogy nie sú problémom jednotlivca ale stávajú sa problémom nás všetkých.
Na svete je veľmi veľké množstvo obetí závislých na drogách. Dnešný človek je pod tlakom a svojim životným štýlom a konzumným spôsobom života sa takto stáva obeťou drogových závislosti. Nepodľahnúť okoliu je ťažké. Žijeme v strese a uponáhľanej dobe. Na prítomnosť drog v našej spoločnosti už akoby sme si zvykli. Sú to cigarety, káva, alkohol, lieky a žiadnou výnimkou nie sú tvrdé drogy. Drogy sa z väčších miest do menších na vidiek. Prestali byť doménou tzv. nižších spoločenských vrstiev. Spolu s vývojom našej civilizácie drogy stále rafinovanejšie lákajú svoje obete. Stávajú sa módnym prvkom, prejavom istého životného štýlu.
Je preto veľmi dôležité poukázať na ich nebezpečenstvo a ako sa môže rýchlo bežný človek stať závislým, ako i na spôsoby ako je možné proti drogovým závislostiam bojovať a hlavne im predchádzať.
Drogová závislosť – toxikománia je chorobný stav spojený s nekontrolovateľnou túžbou po droge. WHO ( Svetová zdravotnícka organizácia) definuje drogovú závislosť na základe 4 charakteristík.
Pri závislosti ide vždy o jav biologický a súčasne sociálny. Tento vzťah je sprevádzaný zotročovaním osobností drogou. Prejavuje sa vo fyzickej, psychickej a sociálnej sfére
osobnosti, teda vo všetkých sférach osobnosti človeka. Postupne sa zvyšujú dávky drog a dochádza k psychickej a fyzickej závislosti.
Psychická závislosť – sa objavuje ako neovládateľná potreba, ktorá núti jedinca užívať drogu periodicky. Manifestuje sa správaním, v ktorom prevláda usilovné vyhľadávanie drogy, a to aj napriek tomu, že konzument vie o rizikách dopadu na svoje zdravie.
Fyzická závislosť – tu rozumieme istú adaptáciu na drogu, ktorá sa stáva súčasťou metabolizmu a jej neprítomnosť spôsobuje abstinenčné ťažkosti. Tieto môžu byť celkom nenápadne – zívanie, potenie – ale aj veľmi nápadne – zmeny teploty, nechutenstvo, nepokoj, nespavosť, kŕče, epileptické záchvaty, pocit strachu a pod. Abstinenčné príznaky môžu ohroziť aj život jedinca.
Delenie drogových závislostí nie je konečné, pretože na trh sa dostávajú stále nové látky , ktoré vytvárajú závislosť.
Droga je prirodzená alebo umelá látka, ktorá akýmkoľvek spôsobom vpravená do organizmu ( ústami, injekčne, inhaláciou) má na organizmus utlmujúce alebo dráždivé účinky. Stupňujúca sa potreba užívať drogu spôsobuje, že jedinec sa ju snaží získať za každú cenu, akýmkoľvek spôsobom. Drogy môžeme deliť na tzv. legálne to znamená sociálne akceptované, ktoré nie sú v rozpore s platnými zákonmi našej krajiny a druhú skupinu tvoria drogy nelegálne.
Účinky jednotlivých drog sú rozdielne. Triedenie drog podľa ich účinku:
V súčasnosti sú drogy rozšírené všade a sú prístupne všetkým . Ich dostupnosť a spoločenská tolerancia sa považuje za základný faktor vyvolávajúci návyk a závislosť. Denne sme svedkami prudkého nárastu počtu ľudí závislých od drog.
Príčiny vzniku závislosti sú zložité a nemožno ich vysvetliť len jednou príčinou. Dôvodov prečo človek siahne po drogách je veľa. Vyplývajú tak z jeho osobnosti, ako aj zo spoločenského prostredia, ktorého je súčasťou je hlavne rodina, škola a aj rovesnícka skupina. Veľmi dôležitú úlohu zohráva a spoločnosť v ktorej žijeme.
Predstavuje individuálne spojenie psychických a fyzických vlastností človeka, ktoré sa vytvárajú v priebehu individuálneho vývoja a prejavujú sa v spoločenských vzťahoch. Vrodené a získané vlastnosti tvoria štruktúru osobnosti, ktorá je jedinečná pre každého jedinca a má dynamický charakter. Užívanie drog nie je spojené z jedným osobnostný typom. Jednotlivý ľudia skúšajú drogu z najrôznejších dôvodov. Zo zvedavosti, z túžby zažiť zmenený stav vedomia, v snahe uniknúť telesnej alebo psychickej bolesti, alebo ako útek pred nudou. Jedným s osobnostných rysov, ktorý predpokladá užívanie drog je sociálna konformita. Konformita to je vlastne podrobenie sa jednotlivca normám skupiny, a ak je to nevyhnutné, aj nátlaku skupiny. Pri charakteristike jednotlivca – konformistu ako osobnosti ( t. j. takého, ktorý vo zvýšenej miere podlieha konformizmu ) je možné uviesť. Myslenie je menej pružné a málo originálne, ťažšie sa vyrovnáva so záťažovými situáciami, je úzkostlivý a v citových prejavoch málo spontánny. Je málo sebavedomý, so sklonom k menejcennosti, s malou sebadôverou a s horším chápaním seba samého. Je menej realistický. Pri konformite ide o ochotu, pasívny súhlas podliehať vplyvom, prispôsobovať sa pomerom, požiadavkám, postojom, resp. názorom jednotlivca, či skupiny, ktoré sú v danom čase a podmienkach najsilnejšie. Konformizmus pramení v nedostatočnej schopnosti a odvahe prejaviť svoj názor, stanovisko, skúsenosť a poznanie založené na vlastnom kritickom zhodnotení objektívnej skutočnosti. Preto jednotlivci s týmito osobnostnými črtami ľahšie podliehajú drogám a sú viac ovplyvnený nepriaznivým vplyvom okolia.
Ak rodina dostatočne nesaturuje potreby dieťaťa už v útlom detstve ( nielen materiálneho charakteru, ale predovšetkým emocionálneho ), vytvára prostredie plné napätia a nedorozumení. Takéto dieťa má predpoklady stať sa ohrozeným a ovplyvneným nástrahami
sociálneho prostredia mimo rodiny, do ktorého často uniká. Rodinné prostredie má veľmi silný pozitívny, ale aj negatívny vplyv na deti a mládež. Medzi najhlavnejšie dôvody patria napr. nejasné pravidlá týkajúce sa chovania dieťaťa, nedostatok času venovaného výchove, nedostatočný dohľad, sústavná alebo prehnaná prísnosť, slabé citové väzby v rodine, manželské konflikty, zneužívanie alkoholu, tabaku alebo iných drog rodičmi a príbuznými. Môžu to byť aj malé očakávanie od dieťaťa a podceňovanie ho, ale aj osamelosť rodičov ich ľahostajný až nepriateľský postoj voči spoločnosti. Zlá sociálna a ekonomická situácia rodiny, zle fungujúca rodina alebo neúplná rodina. Všetky tieto faktory môžu prispieť, že dieťa je náchylnejšie k užívaniu drog.
Škola má nezastupiteľnú úlohu a mala by sa čo najviac podieľať na náplni využívania voľného času detí a mládeže. Neraz aj prázdnota, nuda a k tomu zvedavosť, protest proti problémom v škole, doma, v spoločnosti sa môžu stať dôvodom na užitie drogy, ktorá je pre mladých dnes stále viac dostupná. Významnú úlohu zohráva aj skupina rovesníkov, keď užitie drogy sa stane prejavom solidarity s kamarátmi. Inokedy príčinou drogovej závislosti môže byť aj zlý príklad kamarátov, ľudí z okolia.
Prostredie, najmä sociálne má veľký podiel na utváraní a ovplyvňovaní ľudskej osobnosti ako takej. Prostredie síce socializáciou z človeka utvára bytosť sociálnu, spoločenskú, rovnako však môže zapríčiniť jej poruchy. Môžeme tu zaradiť napr. zlá ekonomická situácia v spoločnosti, náhle sociálne a politické zmeny, nestabilita, nedostatok príležitostí uplatnenia sa v práci, nedostatok možností pre vhodné využitie voľného času, nedostatočná zdravotná a sociálna starostlivosť, spoločenské normy a zákony tolerujúce „ legálne drogy“ , ľahostajný postoj k zdraviu v spoločnosti, nedostatočné sociálne zabezpečenie. Všetky tieto faktory môžu byť spúšťačmi drogových závislosti. Podnecujúcim podnetom pre človeka môže byť akákoľvek životná situácia.
Prevencia vzniku drogových závislosti je veľmi dôležitá. Prevencia bola a vždy bude najefektívnejším, najlacnejším a zároveň najúčinnejším spôsobom riešenia problémov sociálno – patologických javov, vrátane drogových závislosti. Preventívne opatrenia sú vždy východnejšie, ako už samotná liečba zo závislosti. Podmienkou pre úspešnú realizáciu prevencie je dostatok informácií o tejto problematike a zároveň možnosť ďalšieho vzdelávania, osvety a šírenie informácií o škodlivosti drog. Hlavnou podmienkou úspešnej prevencie je poznať príčiny, ktoré ju spôsobujú.
Najčastejšie sa stretávame s troma druhmi prevencie drogovej závislosti, ktoré prebiehajú vo vzájomnej súvislosti, a tiež vo vzťahu k subjektívnym a objektívnym podmienkam.
Túto prácu som sa rozhodla písať hlavne preto, lebo sa nedá byť ľahostajný voči problému drog. Každý kontakt s drogou nesie v sebe obrovské riziko vzniku drogovej závislosti. Tvrdiť, že mne sa to nemôže stať pretože viem, kde je hranica, ktorú nemôžem prekročiť znamená podliehať ilúzií. Treba si uvedomiť, že závislosť je vážna vec. Ako rýchlo v človeku vzplanie, tak pomaly vyhasína.
V televízií, reklamách sa vytvára názor, že každý pije, fajčí alebo užíva iné drogy. Masmédia niekedy popisujú týchto pijúcich a fajčiacich ľudí ako talentovaných a atraktívnych. Najviac ohrozenou skupinou sú deti a mládež. Ich osobnosť sa ešte len formuje a nemajú vyhranený názor a sú zvedavé. Preto treba u detí pestovať zdravé sebavedomie, lebo aj to vplýva na to, či dieťa odolá alkoholu a iným drogám. Ľudia , ktorý majú problémy s alkoholom alebo užívaním drog majú väčšinou nízke sebavedomie, no ak máme k sebe samému dobrý vzťah, budeme mať s najväčšou pravdepodobnosťou sebaúctu potrebnú na to aby sme povedali „ NIE“ akýmkoľvek drogám.
Pri boji proti drogám by sme sa nemali spoliehať len na paragrafy a zákon, ale mali by sme to byť my, ktorí prispejeme k zlepšeniu tohoto problému dobrou informovanosťou, hlavne detí a mládeže. Mali by sme spraviť aspoň tento malý, ale užitočný krôčik k zlepšeniu drogovej situácie okolo nás.
Človek súčasnej doby sa intenzívne dožaduje osobnostnej slobody , práva na slobodné rozhodovanie o sebe samom. Človek súčastnej doby, hrdo sa hlásiaci k svojej jedinečnosti, má teda právo voľby – aj tej, ako naložiť s vlastným zdravím.
Ak teda dnes siaha po droge, má právo poznať pravdu. Pravdu o droge, pravdu o sebe v jej osídlach, aj pravdu o možnom konci. Seba samého.
Droga nie je východisko, droga je cesta do ničoty.