V súčasnosti je na svete 1 miliarda fajčiarov, z toho 1/3 v Číne. Na Slovensku fajčí 40 % osôb vo veku nad 15 rokov, z čoho je 24 % pravidelných a 16 % občasných fajčiarov. Ročne u nás na následky fajčenia predčasne zomiera vyše 11 000 osôb a na choroby súvisiace s fajčením 20 000 osôb ročne. Tabakový
priemysel je zodpovedný za viac úmrtí a chorôb ako obchod s drogami. Pri potiahnutí cigarety je teplota na horiacom konci 900 C. Zmes plynných produktov sa potom veľmi rýchlo ochladzuje, niektoré látky kondenzujú a vytvárajú aerosol (dym). Vysoká teplota špaku destiluje stabilné látky ako nikotín, menthol a vodu. Cigareta je nadrobno pokrájaný tabak v tenkom rúrkovom papierovom obale na fajčenie. Francúzi ju prevzali od Indiánov. Vedome sa Vám prihováram v čase, keď sa vo vyspelých krajinách stalo nefajčiarstvo módou. Je zaráža-
júce, že fajčiar o škodlivosti nechce ani počuť a aj po získaní potrebných informácií naďalej holduje tomuto životnému hazardu.
Mládež preto, aby sa cítila dospelo a zapadla do kolektívu a iný preto, lebo im to jednoducho chutí. U chlapcov predstavuje fajčenie zaradenie do kolektívu a sveta dospelých a u žien je to erotická vábnička. Podľa výskumov je fajčenie u žien falošný boj so stresom. Fajčenie súvisí s 8 druhmi rakoviny, okrem rakoviny pľúc aj rakoviny pier, pažeráka, žalúdka, pankreasu, obličiek a močového mechúra. Fajčenie vyvoláva nedostatok vitamínov a minerálnych látok. U ľudí, ktorí denne vyfajčia 20 cigariet, sa nachádza v organizme o 25 % menej vitamínu C, ako u nefajčiarov. Pre ženu je fajčenie veľké nebezpečie. Silné fajčiarky majú častejšie potraty a ich deti sú menšie. Dávka nikotínu, ktorú vdýchne za hodinu nefajčiar sa rovná 4 vyfajčeným cigaretám.
Život fajčiara sa skracuje o 8 až 10 rokov, priemerne o 5 minút pri vyfajčení jednej cigarety. Miesta v podnikoch, kde sú fajčiari vládne lepšia atmosféra ako tam kde sa nefajčí. Obyčajná otázka “Nemáš oheň ?” vedie k rozhovoru až k známosti. Absolutná väčšina ľudí, ktorí zomreli na infarkt alebo rakovinu pľúc boli fajčiari. Pasívne fajčenie:
Okrem priamého vplyvu cigaretového dymu na fajčiara nesmieme však zabudnúť ani na nepriame poškodzovanie nefajčiarov, ktorí sa zdržiavajú s fajčiarmi v jednej miestnosti. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje najmä vtedy, ak ide o deti a mladistvých. V týchto prípadoch sa ukazujú fajčiari nielen jako sebeckí, slabí, ale aj ako bezohľadní ľudia.
Takéto situácie jasne dokazujú, že fajčenie nemôže považovať iba za súkromnú vec jednotlivca, ale je aj merítkom kultúrneho správania sa fajčiara v spoločnosti nefajčiarov. Pasívnymi fajčiarmi sa stávate, akonáhle ste dlhodobšie nútení zotrvať v uzatvorených priestoroch, v ktorých sa fajčí. Keď fajčiar aktívne vdychuje pri fajčení, tabak je spaľovaný pri vyššej teplote, dym z neho sa dostáva predovšetkým do jeho pľúc a dym, ktorý vydychuje je už zmiešaný so vzduchom. Výskumy dokázali, že v zadymených miestnostiach bez vetrania stúpa koncentrácia oxidu uhoľnatého nad povolenú hranicu pre pobyt ľudí!.
Zanechaním fajčenia je možné predchádzať mnohým devastujúcim ochoreniam a predčasnej smrti. Fajčenie je obzvlášť nebezpečné pre mladých ľudí, pretože ich organizmus sa vyvíja a mení a 4 000 chemikálií (vrátane 200 známych jedov) v cigaretovom dyme môže mať nepriaznivý vplyv na tento proces. Cigarety sú vysoko návykové nielen pre psychickú, ale aj fyzickú návykovosť a môžu slúžiť ako vstupná brána k iným formám drogovej závislosti.
Adolescenti, ktorí fajčia cigarety majú 100-krát väčšiu pravdepodobnosť, že budú v budúcnosti používať nezákonné drogy ako marihuana, kokaín a heroín.
Ktoré sú riziká spojené s fajčením cigariet?
· Otupené alebo vymiznuté zmyslové vnímanie pre chuť a čuch
· Časté nádchy, fajčiarsky kašeľ, chronický zápal
priedušiek
· Žalúdočné vredy
· Zvýšená tepová frekvencia a tlak krvi
· Predčasné a častejšie vrásky na tvári
· Rozdutie pľúc, srdcové ochorenia, porážka
· Rakoviny - úst, hrtana, hltana, pažeráka, pľúc, pankreasu, krčka maternice,
maternice a močového mechúra.
Mnoho ľudí fajčí pretože veria, že cigarety ukľudňujú ich nervy, fajčenie však uvoľňuje adrenalín, hormón ktorý sa tvorí fyziologicky pri strese. Návykovosť nikotínu pôsobí, že fajčiar cíti, že musí fajčiť viac, aby sa ukľudnil. Mnoho fajčiarov si vytvorí toleranciu na nikotín a potrebu väčších dávok, aby bol vytvorený želaný efekt. Fajčiari sa stávajú psychicky aj fyzicky závislí a trpia abstinenčnými príznakmi po zanechaní fajčenia.
Fyzické príznaky zahŕňajú zmeny:
-> v telesnej teplote, srdcovom rytme, trávení, svalovom tonuse a chuti. Psychické odvykacie príznaky zahŕňajú: dráždivosť, strach, poruchy spánku, nervozitu, bolesti hlavy, únavu, nauzeu a túžbu po tabaku, ktorá môže trvať dni, týždne, mesiace, roky alebo celý život.
Ako sa definujú kategórie fajčiar, príležitostný fajčiar a bývalý fajčiar?
Je to veľmi ťažká otázka a názory na ňu sa rôznia. Fajčiar je ten, kto denne vyfajčí aspoň jednu cigaretu, príležitostný fajčiar fajčí vyslovene príležitostne /určitá situácia, spoločnosť, atď./ a bývalý fajčiar je ten, kto aspoň 1,5 až 2 roky nefajčí a ani nedostane chuť na cigaretu v spoločnosti fajčiarov.
Mnohí z fajčiarov sa však pokúšajú prestať. Podľa prieskumov medzi slovenskými fajčiarmi sa spomedzi dospelých:
- 26% sa pokúsilo prestať fajčiť a aj sa im to podarilo (na čas alebo natrvalo)
- 47% sa pokúša, ale neúspešne
- 27% sa ani nepokúša prestať fajčiť
Štatistika teda potvrdila, že v SR v r. 2000 sa fajčiari pokúšajú zanechať fajčenie. Až 73% fajčiarov 18 a viac ročných sa pokúšalo alebo pokúša prestať fajčiť, avšak väčšina z nich neúspešne. Je preto potrebné vytvoriť u nás také podmienky, aby mali odhodlaní fajčiari možnosť vyhľadať odbornú lekársku pomoc a aby im bola dostupná účinná a preverená liečba podľa individuálnych potrieb každého pacienta.
Fajčenie nie je len zlozvyk alebo "spoločenská " potreba. Každý fajčiar vie, aká silná a neodbytná je túžba po cigarete.
Pravda je, že fajčenie je závislosť - ochorenie, ktoré treba liečiť s pomocou lekára a účinnej odvykacej liečby.
Príčinou závislosti je droga nikotín, - ten fajčiara núti k ďalšej a ďalšej cigarete, avšak škody na ľudskom organizme spôsobuje ďalších 4000 škodlivých látok, ktoré sa v cigaretovom dyme nachádzajú.
Nikotín z dýchacích ciest prechádza cez krvný obeh a do mozgu. V mozgu sa naviaže na receptory, a spolu s nimi spôsobí zvýšenú dopamínu a noradrenalínu - látok, ktoré majú vplyv na to, ako sa cítime. Tým sa v podstate zmení biochemické zloženie centrálnej nervovej sústavy a práve to spôsobuje závislosť - telo fajčiara potrebuje nikotín, aby sa "cítilo" normálne.
Fajčenie má dokázateľnú súvislosť s viac ako 24 ochoreniami. U fajčiarov je výrazne vyššie riziko vzniku nádorových ochorení, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, ischemickej choroby srdca, cerebrovaskulárnych ochorení, ochorení periférnych ciev a komplikácií v tehotenstve a pri pôrode.
Každých 10 sekúnd na svete zomrie 1 človek na následky fajčenia.
Až 80 % fajčiarov by chcelo prestať fajčiť a 23 % fajčiarov sa už prestať fajčiť pokúšalo. V priemere sa prestať fajčiť podarí len 3-5 % fajčiarom. V súčasnosti je dostupná účinná odvykacia liečba vo forme prvej beznikotínovej tabletky, ktorá výrazne zvýši šancu fajčiara boj so závislosťou na nikotíne vyhrať.
Vo svete fajčí približne jedna tretina populácie staršej ako 15 rokov. Celosvetovo, fajčí 47% mužov a 12% žien, avšak tieto pomery sa líšia od krajiny ku krajine. Smutné je, že v strednej a východnej Európe fajčí okolo 28% žien.
Na Slovensku fajčí približne 34 % populácie, 43 % mužov a
26 % žien.
Z dospelých obyvateľov fajčí 46%, z toho 32% denne a 14% príležitostne. Ešte vyššie je percento "fajčiarskej" mládeže (15-29 rokov) - až 52%, z toho 29% fajčí denne a 23% príležitostne.
Priemerná ročná spotreba cigariet na dospelého je 2360 kusov (u 50 % fajčiarov viac ako 10 cigariet denne, u 5 % viac ako 20 cigariet denne). Dĺžka života fajčiarov, konzumujúcich 20-30 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako dĺžka života nefajčiarov.
Fajčenie na Slovensku má však stále vzostupnú krivku.