Spoločnosť : je súhrn ľudí žijúcich na určitom území, na určitom stupni vývoja ohraničeného štátnymi hranicami- napr. slovenská spoločnosť
Socializácia – celoživotný proces sociálneho učenia sa, jednotlivec si osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť, socializácia prebieha vo fázach, prebieha celý život
dominuje proces učenia sa (jednotlivec si osvojuje jazyk, reč, písanie, chôdzu správanie, taktiež morálne hodnoty, a pripravuje sa na svoje budúce sociálne role – určitý vzor správania sa, očakávaný spoločnosťou
Primárna fáza je zároveň aj anticipačnou socializáciou
prebieha v podobe symetrického modelu – človek sa učí od spoločnosti, učí sa žiť vo svojej rodine, byť rodičom, pracovať, ale človek aj odovzdáva poznatky, čiže je to obojstranný vzťah človeka k spoločnosti – recipročný vzťah
Resocializácia: človek si osvojuje nové sociálne role, hodnoty, poznatky, alebo sa učí všetko to, čo je už v danej spoločnosti
zastaralé (napr. pri väzňoch po prepustení )
Sociálna rola: je to proces, v ktorom sa ľudia učia ,,hrať“ osvojovať roly, ktoré im v spoločenskom živote pripadali, je to
určitý vzor správania sa určený spoločenským očakávaním
Sociálna rola môže byť : a) Predpísaná – očakávané správanie
b)vykonávaná – skutočné správanie jednotlivca
Sociálny status: je to pozícia človeka v spoločnosti, na ktorú sa viažu isté práva a povinnosti. Každý človek má niekoľko
statusov (Ja- študent, dcéra, kamarátka, kuchárka)
Sociálna status môže byť : a) vrodený – s tým s ktorým sa narodíme a neviem ho zmeniť (dcéra, farba, vek )
b)získaný –profesia, vzdelanie
Kultúra: je súhrn hmotných a nehmotných (duchovných) hodnôt, ktoré vytvorili ľudia svojou predmetno praktickou činnosťou, teda prácou, vzniká spolu s človekom, vyvíjala sa tak, ako sa vyvíjal človek
Tvoria ju: a) Regulátory správania (hodnoty, normy)
b)Sociálne inštitúcie (škola, rodina)
Prvky kultúry:
Materiálna kultúra: je výsledkom ľudskej činnosti, ktorá má materiálnu hmotnú podobu ( hrady)
Nemateriálna kultúra : je výsledkom ľudskej činnosti, ktorá ma nemateriálnu podobu (tradície, pranostiky,)
Prvky nemateriálnej kultúry :
Dominantná kultúra : hlavná kultúra, ktorá prevláda v spoločnosti – Slovenská kultúra
Subkultúra: je charakteristická pre isté sociálne skupiny v spoločnosti (kultúra Židov, Maďarov, Rómov)
Kontrakultúra: stojí proti dominatnej kultúre, je s ňou v rozpore, kontrastní kultúra (kulúra anarchistov, fašistov, kriminálnikov)
Kultúrny revittalizmus : tvrdí, že všetky kultúry si neopakovateľné a jedinečné
Etnocentrizmus: tendencia hodnotiť všetky javy života z pohľadu vlastnej kultúry, pričom hodnoty, normy, idey vlastnej sú vyhlasované za správne
Kultúrna difúzia : prenikanie jednej kultúry do druhej kultúry (Ameikanizácia – Mc. Donald, čínske obchody u nás)
Psychológia : nájdeme ju už v klasickej gréckej filozofii a to v Aristotelovom diele – O duši
Od filozofie ako teoretickej vedy sa diferencovala až 19. storočí , v poslednom období sa rozvíjala veľmi dynamicky a má uplatnenie v rôznych oblastiach spoločenského života ( školstvo, zdravotníctvo)
Zakladateľ nemecký lekár – Wilhem Wunt – prvý použil metódu experimentu – dôkaz toho, že psychológia je praktická veda
Etymologický význam slova : psyché – duša, logos- veda – veda o duši –
Definícia : psychológia je teoreticko praktická veda o človeku, veda o psychike, o duševných javoch a stavoch človeka veda o psychických stavoch a procesoch, veda o ľudskom prežívaní a správaní
Psychika : Ľudská psychika prebieha vývojom – ide o proces zmien, ktoré sa odohrali v dôsledku prežívania a správania človeka, pričom sa dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň
funkcia vyššej nervovej sústavy spojená s činnosťou mozgu, má biologický základ, ale utváraju aj sociálne a kultúrne prostredie.
Prežívanie : je všetko vnútorné a subjektívne u človeka, jeho vnútorný svet, ktorý je dostupný len jemu samotnému
Správanie : je súbor vonkajších prejavov prežívania, je dostupné aj iným ľudom, sú to také aktivity organizmu, ktoré môžu pozorovať aj iní ľudia
Môže byť : expresívne – bezprostredné
adaptívne – konzervatívne
Má tri formy : konanie, reč výraz (mimický a pantomimický)
Psychické procesy : tvoria súčasť osobnosti človeka, pretože ľudia sa od seba odlišujú nie len temperamentom, ale aj schopnosťami, tým ako vnímajú ako myslia, pamätajú si ich
Rozdeľujeme ich na :
Kognitívne procesy
Pociťovanie : ak do poznávacieho procesu zapojíme jeden zmyslový orgán – výsledkom je pocit (pocit chladu)
Vnímanie: ak do poznávacieho procesu zapojíme viac ako jeden zmyslový orgán – výsledok je vnem, dosiahneme celistvý
obraz daného predmetu
Predstavivosť – výsledkom je predstava, tú máme v pamäti
Myslenie – výsledkom myslenia sú pojmy
Psychické javy : pozornosť, vedomie
Psychické vlastnosti : temperament, charakter, schopnosti, postoje
2.1- Základy sociológie -Komt, Marx
2.2. Za pomoci textu vysvetlite pojmy : sociálna skupina plus jej znaky, primárna, sekundárna skupina, malá, veľká skupina, formálna a neformálna skupina, vonkajšia a vnútorná skupina, vysvetlite pojem rodina
Sociálna skupina: z francúzskeho slova – groupe- znamená – združenie dvoch alebo viacerých ľudí spojených vzájomnými vzťahmi, so spoločnými cieľom, názormi, záľubami
Spoločné znaky :
Každá skupina má jeden spoločný znak – Spoločné ciele!
Rozdelenie skupín:
Primárna skupina: prevládajú osobné, emocionálne vzťahy, väzby členov sú založené na bezprostrednosti – vzťahy tvárov v tvár – je to možné len v malých skupinách – hlavné je uspokojenie jednotlivých členov, prevažne dlhodobé trvanie, sú to rovnocenné vzťahy, sú dôležité v procese socializácie
Sekundárna skupina: má väčší počet členov vznikajú neosobné vzťahy, kde sa rešpektujú isté predpisy a normy, nepoznáme ich dôverne (pracovný kolektív0)
Malá skupina : nízky počet členov, prevládajú bezprostredné vzťahy – napr. rodina pri rodinných stretnutiach, vzťahy sú osobné
Veľká skupina: prevládajú neformálne, neosobné vzťahy, založené na predpisoch, často ľudí ani nepoznáme (národ0)
Formálna skupina: prevládajú neosobné vzťahy založené na predpisoch, vzťah nadradenosti a podradenosti (podnik, úrad, škola0)
Neformálna skupina- prevažujú osobné vzťahy, intímne, emocionálne bez založenia nadradenosti a podradenosti (rodina, skupina priateľov0)
Vnútorná skupina: tá skupina do ktorej človek patrí
Vonkajšia skupina: tá skupina do ktorej človek nepatrí
Rodina: malá, primárna, neformálna sociálna skupina, vzťahy sú založené na manželských alebo adoptívnych, alebo pokrvných zväzkoch
Funkcie rodiny :
Rodinný kódex – súbor pravidiel, ktoré v rodine platia a majú vplyv na členov rodiny
Druhy rodín :
nukleárne- rodičia, deti
rozšírené – starí rodičia, bratranci
matriachálna – dominantné postavenie ženy v rodine
patriachálna – dominantné postavenie muža
egalitárna- založená na rovnocenných vzťahoch
patrilineárny – pôvod určovanie dedí z rodiny otca
matrilineárny – pôvod detí z rodiny matky
bilaterárny – z oboch strán
Manželstvo: rodina vzniká uzavretím manželstva
Rozdelenie manželstiev :
monogamia – jeden muž, jedna žena
polygamia – jeden muž viacero žien – islamské krajiny, Afrika
polyandria – jedna žena viacero mužov – Tibet
skupinové manželstvo – spojenie viacerých mužov a viacerých žien
2.3. Vysvetlite city a klasifikujte ich
City – vyjadrujú dynamiku osobnosti, človek na vonkajšie podnety nereaguje len poznávaním, ale aj prežívaním
pričom základom je rozdeliť príjemné od nepríjemného, lásku a nenávisť, radosť a smútok napr.
Znaky citov :
City človeka ako aj dynamika sa môže aktivovať aj utlmovať
Vonkajšie vyjadrenie citov :
Klasifikácia citov:
Citové stavy : patria k nižším citom, je to takz. vzrušenie organizmu
afekty, nálady, vášeň, strach
Afekt – krátky, búrlivý emocionálny stav, psychický skrat najskôr sprevádzaní hnevom – prudká gestikulácia, mimika,
Nálady- dlhšie trvanie, povznesená nálada, depresívna, zlostná nálada
vášne- pôsobia intezívne, pohlcujú úplne človeka, vášeň k práci
3.2. Objasnite, ktoré skutočnosti skúma mikro a makro sociológia, rozdiel života v meste a dedine, fungovanie vzdelávacích inštitúcií, medziľudské vzťahy v pracovných skupinách, mesto umenia v živote mládeže
Makrosociológia – skúma celospoločenské problémy a javy, ktoré sa netýkajú jednotlivcov , ale spoločnosti samotnej ako celku – napr. chudoba na Slovensku, rómsky problém, resocializácia drogovo závislých
Mikrosociológia – skúma každodennú interakciu, teda vzťahy medzi jednotlivcami – sociálne vzťahy v 4.A
Rozdiel života v meste a spoločnosti –
Fungovanie vzdelávacích inštitúcií
Medziľudské vzťahy v pracovných skupinách
Miesto umenia v živote mládeže
osobnosť : je kombinácia jedinečných charakterísk človeka (vlastnosti postoje) ktoré utvárajú celkové prežívanie a pociťovanie človeka
tvorí ju – temperament, schopnosti a inteligencia, charakter, vôľa a vôľové stavy, motívy a postoje
typológie : zaradenie ľudí do jedného typu osobnosti, nevyjadruje jedinečnosť, ale zovšeobecnenie znakov , priblíženie človeka k istému typu ľudí s podobnými vlastnosťami
Hypokrates- bol to grécky lekár, je to najstaršia typológia 5.storočie pred našim letopočtom, až v 2. storočí Galenos ju sformormoval a rozdelil do štyroch skupín na základe pomeru telesných tekutín, každý temperament sa vyznačuje určitou prevahou telesnej tekutiny
Jung- švajčiarsky psychológ- jeho typológia sa zakladá na vzťahu človeka k sebe a okoliu
Pavlova typológia – zakladateľ vyššej nervovej sústavy – a to je sila vyrovnanosť, rýchlosť,
Maturita – Psychológia a Sociológia – tézy