Zóny pre každého študenta

Socializácia a psychológia

Socializácia a psychológia

Spoločnosť : je súhrn ľudí žijúcich na určitom území, na určitom stupni vývoja ohraničeného štátnymi hranicami- napr. slovenská spoločnosť

Socializácia – celoživotný proces sociálneho učenia sa, jednotlivec si osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť, socializácia prebieha vo fázach, prebieha celý život

  1. primárna fáza: prebieha v detstve a dospievaní, utvárajú sa základy osobnosti, v tomto období hovoríme o asimetrickom vzťahu človeka k spoločnosti – spoločnosť pôsobí na človeka jednostranne, jednotlivec sa pasívne stavia k spoločnosti, prispôsobuje sa spoločenskému vývinu

dominuje proces učenia sa (jednotlivec si osvojuje jazyk, reč, písanie, chôdzu správanie, taktiež morálne hodnoty, a pripravuje sa na svoje budúce sociálne role – určitý vzor správania sa, očakávaný spoločnosťou

Primárna fáza je zároveň aj anticipačnou socializáciou

  1. sekundárna fáza : alebo ináč personalizácia- prebieha od produktívneho veku po postproduktívny vek, získavanie a odovzdávanie zručností a vedomostí spoločnosti, prebieha v dospelosti a starobe,

prebieha v podobe symetrického modelu – človek sa učí od spoločnosti, učí sa žiť vo svojej rodine, byť rodičom, pracovať, ale človek aj odovzdáva poznatky, čiže je to obojstranný vzťah človeka k spoločnosti – recipročný vzťah

Resocializácia: človek si osvojuje nové sociálne role, hodnoty, poznatky, alebo sa učí všetko to, čo je už v danej spoločnosti

zastaralé (napr. pri väzňoch po prepustení )

Sociálna rola: je to proces, v ktorom sa ľudia učia ,,hrať“ osvojovať roly, ktoré im v spoločenskom živote pripadali, je to

určitý vzor správania sa určený spoločenským očakávaním

Sociálna rola môže byť : a) Predpísaná – očakávané správanie

b)vykonávaná – skutočné správanie jednotlivca

Sociálny status: je to pozícia človeka v spoločnosti, na ktorú sa viažu isté práva a povinnosti. Každý človek má niekoľko

statusov (Ja- študent, dcéra, kamarátka, kuchárka)

Sociálna status môže byť : a) vrodený – s tým s ktorým sa narodíme a neviem ho zmeniť (dcéra, farba, vek )

b)získaný –profesia, vzdelanie

  1. c) vnútený- nezamestnaný, bezdomovec

Kultúra: je súhrn hmotných a nehmotných (duchovných) hodnôt, ktoré vytvorili ľudia svojou predmetno praktickou činnosťou, teda prácou, vzniká spolu s človekom, vyvíjala sa tak, ako sa vyvíjal človek

Tvoria ju: a) Regulátory správania (hodnoty, normy)

b)Sociálne inštitúcie (škola, rodina)

  1. c) Kultúrne tradície (zvyky, tradície)

Prvky kultúry:

  1. materiálne výtvory (obrazy, sochy)
  2. regulátory správania (normy, hodnoty, zákony, kultúrne vzory)
  3. idey (myšlienky, náboženstvo, ideológia, veda)
  4. spoločenské inštitúcie (rodina, manželstvo, výroba)

Materiálna kultúra: je výsledkom ľudskej činnosti, ktorá má materiálnu hmotnú podobu ( hrady)

Nemateriálna kultúra : je výsledkom ľudskej činnosti, ktorá ma nemateriálnu podobu (tradície, pranostiky,)

Prvky nemateriálnej kultúry :

  1. Hodnoty – všeobecne prijaté predstavy a ciele, ktoré sa ľudia snažia dosiahnuť (svetový mier, dobro)
  2. Normy – určité sociálne pravidlá, ktoré určujú vhodnosť a nevhodnosť správania sa, regulujú vzťahy v spoločnosti
  3. Symboly – materiálne alebo nemateriálne skutočnosti, ktoré nesú určitý význam, rovnako ich chápu všetci členovia určitého sociálneho systému (hymna, palec hore, jazky) verbálne – jazyk, neverbálne – súhlas, gesto
  4. Systém názorov a poznatkov – veda
  5. Idey – súbor myšlienok, pojmov, úsudkov
  6. Sociálne inštitúcie (školstvo, zdravotníctvo)

Dominantná kultúra : hlavná kultúra, ktorá prevláda v spoločnosti – Slovenská kultúra

Subkultúra: je charakteristická pre isté sociálne skupiny v spoločnosti (kultúra Židov, Maďarov, Rómov)

Kontrakultúra: stojí proti dominatnej kultúre, je s ňou v rozpore, kontrastní kultúra (kulúra anarchistov, fašistov, kriminálnikov)

Kultúrny revittalizmus : tvrdí, že všetky kultúry si neopakovateľné a jedinečné

Etnocentrizmus: tendencia hodnotiť všetky javy života z pohľadu vlastnej kultúry, pričom hodnoty, normy, idey vlastnej sú vyhlasované za správne

Kultúrna difúzia : prenikanie jednej kultúry do druhej kultúry (Ameikanizácia – Mc. Donald, čínske obchody u nás)

Psychológia : nájdeme ju už v klasickej gréckej filozofii a to v Aristotelovom diele – O duši

Od filozofie ako teoretickej vedy sa diferencovala až 19. storočí , v poslednom období sa rozvíjala veľmi dynamicky a má uplatnenie v rôznych oblastiach spoločenského života ( školstvo, zdravotníctvo)

Zakladateľ nemecký lekár – Wilhem Wunt – prvý použil metódu experimentu – dôkaz toho, že psychológia je praktická veda

Etymologický význam slova : psyché – duša, logos- veda – veda o duši –

Definícia : psychológia je teoreticko praktická veda o človeku, veda o psychike, o duševných javoch a stavoch človeka veda o psychických stavoch a procesoch, veda o ľudskom prežívaní a správaní

Psychika : Ľudská psychika prebieha vývojom – ide o proces zmien, ktoré sa odohrali v dôsledku prežívania a správania človeka, pričom sa dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň

funkcia vyššej nervovej sústavy spojená s činnosťou mozgu, má biologický základ, ale utváraju aj sociálne a kultúrne prostredie.

Prežívanie : je všetko vnútorné a subjektívne u človeka, jeho vnútorný svet, ktorý je dostupný len jemu samotnému

Správanie : je súbor vonkajších prejavov prežívania, je dostupné aj iným ľudom, sú to také aktivity organizmu, ktoré môžu pozorovať aj iní ľudia

Môže byť : expresívne – bezprostredné

adaptívne – konzervatívne

Má tri formy : konanie, reč výraz (mimický a pantomimický)

Psychické procesy : tvoria súčasť osobnosti človeka, pretože ľudia sa od seba odlišujú nie len temperamentom, ale aj schopnosťami, tým ako vnímajú ako myslia, pamätajú si ich

Rozdeľujeme ich na :

  1. poznávacie procesy (kognitívne)
  2. Procesy pamäte – to ako si dokážeme zapamätať
  3. motivačné procesy – city, vôľa

Kognitívne procesy

Pociťovanie : ak do poznávacieho procesu zapojíme jeden zmyslový orgán – výsledkom je pocit (pocit chladu)

Vnímanie: ak do poznávacieho procesu zapojíme viac ako jeden zmyslový orgán – výsledok je vnem, dosiahneme celistvý

obraz daného predmetu

Predstavivosť – výsledkom je predstava, tú máme v pamäti

Myslenie – výsledkom myslenia sú pojmy

Psychické javy : pozornosť, vedomie

Psychické vlastnosti : temperament, charakter, schopnosti, postoje

2.1- Základy sociológie -Komt, Marx

2.2. Za pomoci textu vysvetlite pojmy : sociálna skupina plus jej znaky, primárna, sekundárna skupina, malá, veľká skupina, formálna a neformálna skupina, vonkajšia a vnútorná skupina, vysvetlite pojem rodina

Sociálna skupina: z francúzskeho slova – groupe- znamená – združenie dvoch alebo viacerých ľudí spojených vzájomnými vzťahmi, so spoločnými cieľom, názormi, záľubami

Spoločné znaky :

Každá skupina má jeden spoločný znak – Spoločné ciele!

Rozdelenie skupín:

Primárna skupina: prevládajú osobné, emocionálne vzťahy, väzby členov sú založené na bezprostrednosti – vzťahy tvárov v tvár – je to možné len v malých skupinách – hlavné je uspokojenie jednotlivých členov, prevažne dlhodobé trvanie, sú to rovnocenné vzťahy, sú dôležité v procese socializácie

Sekundárna skupina: má väčší počet členov vznikajú neosobné vzťahy, kde sa rešpektujú isté predpisy a normy, nepoznáme ich dôverne (pracovný kolektív0)

Malá skupina : nízky počet členov, prevládajú bezprostredné vzťahy – napr. rodina pri rodinných stretnutiach, vzťahy sú osobné

Veľká skupina: prevládajú neformálne, neosobné vzťahy, založené na predpisoch, často ľudí ani nepoznáme (národ0)

Formálna skupina: prevládajú neosobné vzťahy založené na predpisoch, vzťah nadradenosti a podradenosti (podnik, úrad, škola0)

Neformálna skupina- prevažujú osobné vzťahy, intímne, emocionálne bez založenia nadradenosti a podradenosti (rodina, skupina priateľov0)

Vnútorná skupina: tá skupina do ktorej človek patrí

Vonkajšia skupina: tá skupina do ktorej človek nepatrí

Rodina: malá, primárna, neformálna sociálna skupina, vzťahy sú založené na manželských alebo adoptívnych, alebo pokrvných zväzkoch

Funkcie rodiny :

Rodinný kódex – súbor pravidiel, ktoré v rodine platia a majú vplyv na členov rodiny

Druhy rodín :

  1. podľa vlastností –

nukleárne- rodičia, deti

rozšírené – starí rodičia, bratranci

  1. podľa autority-

matriachálna – dominantné postavenie ženy v rodine

patriachálna – dominantné postavenie muža

egalitárna- založená na rovnocenných vzťahoch

  1. podľa odovzdania pôvodu potomstva, dedičškých práv

patrilineárny – pôvod určovanie dedí z rodiny otca

matrilineárny – pôvod detí z rodiny matky

bilaterárny – z oboch strán

Manželstvo: rodina vzniká uzavretím manželstva

Rozdelenie manželstiev :

monogamia – jeden muž, jedna žena

polygamia – jeden muž viacero žien – islamské krajiny, Afrika

polyandria – jedna žena viacero mužov – Tibet

skupinové manželstvo – spojenie viacerých mužov a viacerých žien

2.3. Vysvetlite city a klasifikujte ich

City – vyjadrujú dynamiku osobnosti, človek na vonkajšie podnety nereaguje len poznávaním, ale aj prežívaním

pričom základom je rozdeliť príjemné od nepríjemného, lásku a nenávisť, radosť a smútok napr.

Znaky citov :

City človeka ako aj dynamika sa môže aktivovať aj utlmovať

Vonkajšie vyjadrenie citov :

Klasifikácia citov:

Citové stavy : patria k nižším citom, je to takz. vzrušenie organizmu

afekty, nálady, vášeň, strach

Afekt – krátky, búrlivý emocionálny stav, psychický skrat najskôr sprevádzaní hnevom – prudká gestikulácia, mimika,

Nálady- dlhšie trvanie, povznesená nálada, depresívna, zlostná nálada

vášne- pôsobia intezívne, pohlcujú úplne človeka, vášeň k práci

3.2. Objasnite, ktoré skutočnosti skúma mikro a makro sociológia, rozdiel života v meste a dedine, fungovanie vzdelávacích inštitúcií, medziľudské vzťahy v pracovných skupinách, mesto umenia v živote mládeže

Makrosociológia – skúma celospoločenské problémy a javy, ktoré sa netýkajú jednotlivcov , ale spoločnosti samotnej ako celku – napr. chudoba na Slovensku, rómsky problém, resocializácia drogovo závislých

Mikrosociológia – skúma každodennú interakciu, teda vzťahy medzi jednotlivcami – sociálne vzťahy v 4.A

Rozdiel života v meste a spoločnosti –

Fungovanie vzdelávacích inštitúcií

Medziľudské vzťahy v pracovných skupinách

Miesto umenia v živote mládeže

osobnosť : je kombinácia jedinečných charakterísk človeka (vlastnosti postoje) ktoré utvárajú celkové prežívanie a pociťovanie človeka

tvorí ju – temperament, schopnosti a inteligencia, charakter, vôľa a vôľové stavy, motívy a postoje

typológie : zaradenie ľudí do jedného typu osobnosti, nevyjadruje jedinečnosť, ale zovšeobecnenie znakov , priblíženie človeka k istému typu ľudí s podobnými vlastnosťami

Hypokrates- bol to grécky lekár, je to najstaršia typológia 5.storočie pred našim letopočtom, až v 2. storočí Galenos ju sformormoval a rozdelil do štyroch skupín na základe pomeru telesných tekutín, každý temperament sa vyznačuje určitou prevahou telesnej tekutiny

Jung- švajčiarsky psychológ- jeho typológia sa zakladá na vzťahu človeka k sebe a okoliu

Pavlova typológia – zakladateľ vyššej nervovej sústavy – a to je sila vyrovnanosť, rýchlosť,

Maturita – Psychológia a Sociológia – tézy

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/20065-socializacia-a-psychologia/