Psychológia konfliktov

Pojem konflikt je z latinského slova confligere – zraziť sa, stretnúť sa, zápoliť. Toto slovo prešlo z diplomacie do psychológie a stalo sa predmetom
skúmania, stalo sa jednou významnou oblasťou psychológie.

Konflikty vo všeobecnosti a z určitého uhla pohľadu poznáme dvojaké:
◦ vnútorné konflikty – konflikty v nás, konflikty samého so sebou, napr. rozhodnúť
sa, či sa ísť učiť alebo do kina. Ide o boj dvoch motívov, dvoch
prianí a potrieb medzi ktorými sa subjekt musí rozhodnúť.
– označujeme tiež pojmom intrapsychické konflikty
◦ vonkajšie konflikty – konflikty medzi ľuďmi, konflikty medzi skupinami ľudí, medzi
krajinami
– rozšírene konflikty medzi dobrom a zlom, pokrokom
a stagnáciou
– označujeme pojmom interpersonálne konflikty

Konfliktný človek
Sú ľudia, ktorí si rozličnou mierou pripúšťajú konflikty. V psychológii hovoríme o vnímaní ( percepcii ) konfliktov. Niektorí ľudia vnímajú konflikty veľmi intenzívne a majú ich vysoký počet. Sú to ľudia senzitívni na konflikty, alebo až hypersenzitívny.

Na konflikte sa podieľajú faktory prostredia, sociálnej situácie, kultúry a podobne. Okrem toho, v tej istej situácii niektorí ľudia majú viac konfliktov ako iní – určité dispozície človeka ku konfliktu.

Osobnostné dispozície konfliktného človeka:
- nižšia úroveň rozumových schopností: nemusí to byť len znížená inteligencia, ale aj znížené vedomosti, vzdelanie. Sú to ľudia, ktorí nevnímajú presne skutočnosť. Vnímajú ju konfliktne – vysvetľujú si ju tak, že ich niekto uráža, ohrozuje.
- emocionálna labilita: sú to ľudia, ktorí sú neustále podráždení, ľahko vzbĺknu, vzrušia sa, sú prchkí, popudliví, v psychológii sa im hovorí, že sú irritabilní.
- zvýšená agresivita: sklon k nepriateľstvu, útočnosti, opozícii za každú cenu. Napríklad preto, že sú nespokojní so sebou, svojím zdravím, sociálnym postavením, uznaním, platom, so svetom, s niekým so svojho okolia a zlosť si vybíjajú v iných konfliktoch. Charakterizuje ich impulzívnosť, tendencia k bezprostrednému reagovaniu na podnety konfliktného charakteru bez toho, aby uvážili, čo a ako treba urobiť.
- nedostatok sebavedomia: často sa spája so zvýšenou sugestibilitou – títo ľudia podľahnú nátlaku iných, aby išli do konfliktu, aby pomocou konfliktu riešili situáciu a problémy, majú sklon nekriticky prijímať názory iných, najmä autorít a potom reagujú konfliktne a podráždene.
- nedostatok sebaregulácie: títo ľudia majú často znížené sebavedomie, alebo kompenzujú nejaký svoj nedostatok tým, že idú do konfliktov. Napríklad ľudia s nízkym vzrastom, ľudia, ktorí si o sebe myslia, že nie sú pekní, ľudia okrajových sociálnych skupín. Vinu zvaľujú na ostatných a nepozerajú sa na svoj podiel viny na konflikte.

Typy ľudí s tromi základnými riešeniami vnútorných konfliktov:
1. Náhodné riešenia vnútorných konfliktov – impulzívne rozhodnutia. V momente rozhodnutia prevažujú silné city, emócie nad všetkým iným a diktujú osobnosti svoje riešenie. Robia to povahy prchké, so sklonom k neurotickým reakciám, povahy nestabilné, nekoncentrované. Napr. ideme na nákup, a v obchode vidíme prekrásne topánky, ale pritom sme si odkladali peniaze na korčule pre syna.

2. Prenechávanie riešenia vnútorných konfliktov iným – svoju vnútornú situáciu nerieši človek sám, ale prenecháva riešenie iným, pýta sa, čo má robiť, ako postupovať. Tu sa ešte rozlišujú podskupiny, či sa radí so správnymi ľuďmi, napr. odborníkmi, alebo či sa riadi autoritami, známymi.. Pokiaľ si človek navykne takto sa stále obracať na iných a podľahnúť ich mienke, stáva sa postupne z neho konformný človek, ktorý nemá svoj vlastný názor, nevie sa rozhodovať a nechá sa slepo zastupovať nejakým vodcom, autoritou ( otec, matka, spolužiak, kňaz, ale aj psychológ ).

3. Uvážlivé rozhodovanie zrelej osobnosti – osobnosť, ktorá uvažuje, rozmýšľa, riadi sa svojím myslením, rozumom, svedomím, argumentmi pri riešení vnútorných konfliktov a taktiež vie, čo chce. Vie, prečo žije, má usporiadané hodnoty, je autentická, t.j. sama sebou. Zrelá osobnosť vie, kedy sa môže spontánne citovo či impulzívne prejavovať ( napr. na futbale, na koncerte, pri tanci )

Predpoklady riešenia vnútorných konfliktov
Základným predpokladom správneho riešenia vnútorných konfliktov je, aby si človek uvedomil sám seba, svoje možnosti, aby vedel, čo chce, čo môže, na čo má. Uvedomenie si svojich životných cieľov a hodnôt, aj cieľov, ktoré vedú k vyšším cieľom je základom riešenia mnohých vnútorných konfliktov.

K tomu, aby si človek vybudoval takéto zrelé a silné JA vo vzťahu k riešeniu konfliktov, potrebuje:

a) Vnímať sám seba a situáciu, v ktorej sa nachádza, reálne. Znamená to, nenamýšľať si niečo o sebe, čím nie je. Netreba popierať svoje potreby a túžby, aj keď sú nezlučiteľné s možnosťami uskutočnenia. Treba si ich uvedomiť a napríklad vo vnútornom dialógu sa s nimi vysporiadať. V každej chvíli si treba uvedomovať, prečo človek niečo robí. Nenahovárať si niečo o druhých, čo neexistuje. Napr: "Ja mám pocit, že vy dvaja máte pocit, že som prísny a preto.."

b) Prijať skutočnosť, že život sa skladá z konfliktov. Je v nás veľa rozporuplných potrieb, túžob, impulzov, cieľov – to je OK, tak to má byť. Život je komplikovaný.

c) Prijať riziko rozhodovania, prijať svoju slobodu. Mať odvahu rozhodnúť sa, nenechať sa zastupovať inými, zlepšovať svoje taktiky rozhodovania, predvídať, čo sa môže stať. Rozvíjanie osobnosti sa môže diať jedine prostredníctvom prijatia rizika. Len vyskúšaním seba samého v medzných, ťažkých, konfliktných situáciách sa môže človek naučiť reálne vnímať seba a svoje schopnosti, možnosti.

d) V konflikte nepodľahnúť citom, impulzívnym tlakom, panike. Na riešenie vnútorného konfliktu by si mal človek vytvoriť čas – nerozhodovať sa v časovom strese, mal by si zabezpečiť pokojné prostredie, dobrý fyzický stav, sviežu psychiku. Mal by si v tzv. vnútornom dialógu neustále premietať dôsledky svojho rozhodnutia v konflikte – tzv. konzekvenčná analýza, ktorá odpovedá na otázky: "Čo sa stane, keď sa rozhodnem tak? Čo keď inak? Čo môžem v krátkej aj dlhej budúcnosti očakávať pri voľbe jednej alebo druhej alternatívy?"

Mýty o konfliktoch :)

"Konflikty si nevšímam, nech sú, keď ich necítim, nevidím, prestanú existovať."
Ak dlho neriešime najmä intrapsychické konflikty, keď ich v sebe dusíme, stávajú sa zdrojom vnútorného psychického napätia a neraz sa potom premietnu aj do interpersonálnych konfliktov.

"Konflikty vznikajú neočakávane, náhle, a teda ich nemôžem predvídať, nemôžem proti nim nič robiť."
Citliví ľudia ( citlivosť na konflikty, t.j. pripravenosť a predvídavosť pri vzniku konfliktov ) môžu dopredu očakávať, predvídať, že z toho a toho môže byť konflikt. Konflikt nevznikne náhodne a rýchlo a človek je viac-menej naň pripravený. Kto je vnímavý na konflikty a pripravený ich riešiť, menej ho prekvapia aj neočakávané problémy.

"Ja ich nevyvolávam. To tí ľudia kolo mňa, tí sú konfliktní a neustále sa chcú hádať!"
Aby človek ospravedlnil sám seba, aby sa lepšie a nevinnejšie cítil, obviní oných, svoje okolie, podmienky, prostredie z toho, že mu vyrábajú konflikty, hoci pravdou môže byť, že ich vyvoláva ona sám.

"Konflikt je len vtedy, keď nás niekto ostro, až fyzicky napadá."
Konflikt môže mať rozličné podoby, od úplne jemných podôb ( klebety, narážky, poznámky ) až po skutočne hrubé, násilnícke konflikty.

"Na všetky konflikty platí len jedno riešenie, ktoré sa raz osvedčilo."
Skoro každý konflikt si vyžaduje iné riešenie, aj keď niektoré princípy môžu byť spoločné. Hovoríme o flexibilite riešenia konfliktov – teba jemne a rýchlo vnímať zmeny situácie a meniť taktiky a stratégie riešenia konfliktov, využiť pritom aj fantáziu a originalitu.

"Odchod z konfliktu, odvrátenie či prerušenie konfliktu znamená ústupok, teda prehru."
Priznanie si, že sme prehrali, v konflikte niekedy môže naopak zvýšiť našu prestíž a autoritu nielen pred ostatnými, ale aj pred sebou samým. Je potrebné aby bol človek pripravený prijať prehru, ústupok, kompromis, prerušenie či odloženie konfliktu.