Slovo komunikácia sa vyvinulo z lat. communicare= deliť sa, zverovať. Vo všeobecnosti znamená komunikácia rozhovor. V širšom zmysle je komunikácia výmena informácií medzi jedincami prostredníctvom spoločného systému znakov.
Komunikácia súvisí so životom každého človeka, výrazne ho ovplyvňuje, obohacuje o nové poznatky a postoje, reguluje naše konanie a správanie, pomáha nám začleniť sa do spoločnosti a vytvoriť si sociálne kontakty. Pri komunikácii dbáme na jasnosť, zrozumiteľnosť a presnosť informácie, aby nedošlo k pseudokomunikácii = deformácia v oblasti obsahu informácie(úbytok alebo dotváranie).
Sociálna(interpersonálna)komunikácia – špecifický druh komunikácie a sociálnej interakcie(proces vzájomného pôsobenia jedincov na seba), je to proces, v rámci ktorého sa oznamujú či vymieňajú informácie. Základnými zložkami komunikácie sú
- komunikátor = oznamovateľ- správu alebo informáciu odovzdáva, dôležitá je jeho vierohodnosť, štýl
prejavu a rýchlosť reči
- komunikan t= prijímateľ- správa alebo informácia mu je adresovaná
- komuniké
- obsah správy alebo informácie
- komunikačný kanál- spôsob prenosu informácie
Na základe komunikač. kanálov rozlišujeme tri druhy sociálnej komunikácie:
1. Verbálna/ slovná komunikácia- dorozumievanie za pomoci prirodzeného jazyka, kt. je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií v interpersonálnom styku. Jazyk môže mať hovorenú alebo písanú(grafickú)podobu. Rozsah slovnej zásoby závisí od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov.
Výber slov a schopnosť komunikovať súvisí s témou rozhovoru, situáciou a tiež s vlastnosťami účastníkov rozhovoru. Komunikácia môže prebiehať ako dialóg(medzi 2 osobami), v malej sociálnej skupine(debaty, diskusie, porady...), k veľkej sociálnej skupine(rečnícky prejav) alebo ako samovrava(sám k sebe). Doplnkovými prostriedkami rečového prejavu sú intenzita, výška a sfarbenie hlasu, chyby, ale aj kvalita reči.
2. Neverbálna/mimoslovná komunikácia- pri dorozumievaní nahrádza slová gestikulácia, mimika, reč tela, zovňajšok. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu a je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov. Neverbálne(paralingvistické) prejavy sú spontánne, ťažko ovládateľné, väčšinou nezámerné, a preto aj dôveryhodnejšie.
Poznáme viaceré spôsoby neverbál. komunikácia:
- proxemika- vzdialenosť pri komunikácii
- haptika- telesný
kontakt, napr. podanie ruky, objatie, bozk
- pohľady- reč očí
- mimika- reč tváre
- pantomimika- reč pohybov
- gestikulácia-
pohyby rúk
- kinezika- vystupovanie a spôsoby
3. Komunikácia činom - napr. kreslenie schém a náčrtov popri verbálnom prejave
Poznáme tri základné modely komunikácie:
Podľa vývoja komunikač. systémov rozlišujeme 5 epoch vývoja komunikácie: znamenia a signály rozprávanie písanie tlač masová komunikácia
Jej počiatok je spojený s príchodom novín na zač. 19. st. a s rozšírením filmu, rozhlasu a televízie na zač. 20. st.
Hlavné znaky:
- je jednosmerná, bez spätnej väzby
- odovzdáva informácie naraz veľkým skupinám ľudí
- jej
príjemcovia sú anonymní
- skupiny príjemcov sú rôznorodé
Na masovú komunikáciu slúžia masmédiá- hromadné oznamovacie prostriedky, kt. slúžia na odovzdávanie informácií naraz veľkým skupinám ľudí. Patria tu noviny, rozhlasové a televízne vysielanie, internet. Masmédiá vplývajú na spoločnosť ako celok. Funkcie masmédií chápeme v kladnom, ale aj zápornom zmysle:
>orientačné a informačné- sú zdrojom informácií(ale aj dezinformácií), určujú priority, o ktorých sa informuje
>interpretačné- vysvetľujú súvislosti a formujú verejnú mienku(ale aj manipulujú verejnú mienku a vnucujú ľuďom, ako majú informácie chápať)
> verejná kontrola- v demokratických systémoch slúži na kontrolu vládnucich strán(v totalitných a autoritatívnych na formovanie politických postojov)
>socializačné- odovzdávajú informácie ďalším kultúram a pokoleniam(výberom toho, čo reprodukujú, negatívne ovplyvňujú kultúru)
>zábavné a oddychové- ponúkajú človeku zábavu(
znižujú úroveň zábavy, kultúra sa stáva predmetom komercie)
Masmédiá majú mimoriadne postavenie v politike. Prostredníctvom nich
politici prezentujú svoje názory , postoje a svoju vlastnú osobu.
Za istých okolností sa informácia nedostane k prijímateľovi, alebo jej prenos nie je celkom jasný. Vtedy hovoríme o bariérach komunikácie.
Tieto prekážky v komunikácii ovplyvňujú rôzne vonkajšie a vnútorné faktory: hluk, nepozornosť poslucháča, reč, intenzita hlasu, psychologické bariéry, slang ako jazyk určitej skupiny...