Emócie a city
- dôležité motivačné faktory , sú to 2 rozdielne pojmy.
EMÓCIE -
nižšie city, ktoré sú spájané s uspokojovaním primárnych potrieb. Sú krátkodobejšie. Sú podmienené momentálnymi
okolnosťami a so zmenami týchto okolností zanikajú alebo slabnú.
- najčastejšie sú emócie v situáciách emergentných,
frustračných a stresových.
▪ Za emergentnú sa pokladá situácia nová, nezvyklá alebo náhla, veľmi ľahko
vznikajú emócie strachu, hnevu, radosti, vzrušenia a pod.
▪ Frustračnou sa označuje situácia, ktorá pre daného jedinca
predstavuje vážne, resp. neprekonateľné prekážky. Preto sú často zdrojom emócií hnevu, zlosti, napätia.
▪ Stresovou sa
nazýva situácia, ktorá je pre človeka veľmi náročná, psychicky namáhavá a vyvoláva v človeku emócie napätia, strachu, obavy.
- z
genetického hľadiska sa emócie pokladajú za prvotné prejavy citového života človeka. Úzka škála emócií, ktoré prejavuje dieťa v ranej
ontogenéze, vekom sa rozširuje a nastáva ďalšia diferenciácia a obohacovanie citového života o nové druhy citov.
CITY - sú spojené s vyččími potrebamia predovšetkým sa spájajú s medziľudskými vzťahmi, s
hodnotami
človeka Sú to trvalejšie emócie. Má ich len človek, len on je schopný empatie a vyšších citov.
- Funkcie:
- = systém signálov (pozitívnych / negatívnych), dávajú najavo naše vnímanie a prežívanie
- sú obohatením nášho vnútorného sveta
- sú krátkodobé alebo dlhodobé motívy k činnosti
- regulujúca funkcia =
regulujú naše správanie
- Znaky:
- univerzálne (má ich každý)
- rôznorodé (prejavujú sa
bohatstvom kvalít)
- maniteľné a labilné
- presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
- tvoria základ prežívania
- Delenie:
- stenické - aktívne- vedú k zvýšeniu aktivity (nadšenie, radosť, láska,optimizmus, niekedy i
- záporné- sklamanie,..)
- astenické - pasívne- zníženie aktivity (rozčarovanie, beznádej, smútok, strata ilúzií, skepsa,
... )
CITOVÉ STAVY - z rozmanitých psychických stavov človeka možno ako
osobitný druh vydeliť
citové vzťahy. K nim patria: nálady, afekty a vášne. Ich podstatným znakom je dočasný
charakter, to znamená, že citové stavy na istý časový úsek determinujú celkovú psychiku človeka.
▪ NÁLADA
– je dlhšie trvajúci citový stav približne rovnakého emocionálneho prežívania, ktorý podstatne ovplyvňuje psychickú činnosť a konanie
človeka. Môže mať rozmanitý charakter a podľa toho rozoznávame viaceré druhy nálad: veselú, smutnú, skľúčenú, , ľahkomyseľnú,
mrzutú a pod. Patické nálady –majú dlhodobý, chorobný ráz.
▪ AFEKTY – sú
krátkodobé a búrlivo prebiehajúce citové vzplanutia neobyčajnej intenzity. Môžu sa prejaviť ako prudký výbuch hnevu, zlosti nenávisti,
smiechu, plaču... v stave afektu sa človek môže dopustiť takých činov, ktoré by za normálnych okolností nikdy nevykonal.
Nezvládnutý afekt= keď človek pri afekte stráca nad sebou kontrolu. Patický afekt = človek stratí i vedomie.
▪ VÁŠNE – sú dlhotrvajúce citové stavy, ktoré sa vyznačujú veľkou intenzitou, zacielenou na istú činnosť, na
dosiahnutie istého predmetu alebo uspokojenie istých potrieb. Delíme ich na vysoké a nízke vášne, podľa toho, či sú užitočné , hodnotné
alebo práve naopak.
CITOVÉ VZŤAHY - medzi základné citové vzťahy sa
zaraďujú: láska – nenávisť (závisť), obdiv – pohŕdanie, pýcha - pokora, radosť – smútok, ako protipóly kladných a záporných
citových vzťahov = POLARITA. Pri kladných a záporných c. v. sa rozoznávajú rozmanité ODTIENKY,( napr. slabší kladného
citového vzťahu nenazývame láskou, ale sympatiou). V takejto čistej forme sa však c.v. vždy nevyskytujú, naopak, často predstavujú zmes
rôznych citov= AMBIVALENCIA.= stav, kedy človek prežíva k 1 človeku v 1 situácii 2polárne kvality (napr. vzťah lásky môže v sebe
zahrňovať radosť, obdiv, nádej, obavu, atď.).
Prejavová stránka citových vzťahov nemusí vždy súhlasiť s jeho vnútorným
obsahom. Stáva sa tak, keď napr. človek prejavuje navonok priateľský alebo srdečný vzťah k ľuďom, ale v skutočnosti ich nemá rád.
VYŠŠIE CITY - sú špecificky ľudské procesy, vlastné len človeku.
Sú úzko späté s duchovnými a sociálnymi potrebami človeka, vyjadrujú jeho spoločenskú podstatu. Vystupujú ako istý druh motivácie a
spoločenského správania a činnosti človeka, odrážajú vysokú úroveň rozvoja osobnosti. Nie je to niečo, s čím sa človek narodí.
- Vyššie city sa delia na:
▪ Intelektuálne city – vznikajú u človeka v procese myšlienkovej a poznávacej činnosti
pre riešení problémových úloh.
▪ Morálne city - vyjadrujú prežívania vzťahu človeka k svojmu vlastnému správaniu a
konaniu, ako aj k správaniu a činom iných ľudí. Sú odrazom etických noriem a zásad prijatých spoločnosťou. Sem patrí aj svedomie, čiže
morálne sebahodnotenie.
▪ Estetické city predstavujú prežívanie radosti, nadšenia a uspokojenia z krásna, ktoré existuje
v obklopujúcom nás svete. Nielenže poskytujú človeku vnútorný pôžitok z krásy, ale zároveň zjemňujú jeho osobnosť, duševne ho
obohacujú.
EMPATIA- schopnosť vžiť sa do psychického stavu iného človeka. Empatia je charakteristická tým
že: jej predpokladom je bezprostredný komunikačný kontakt,nemôže trvať neobmedzene dlho bez prerušenia,ak sa človek, ktorého chceme
empaticky vnímať uzavrie do seba, tak sa empatia nemôže dostatočne rozvinúť, pri empatii je dôležitá pravdivosť a hodnovernosť
komunikácie človeka,podmienkou empatie nie je intelektuálna vyspelosť. Projekcia je opakom empatie, je premietanie vlastného chápania situácie
do iného človeka. Treba tomu rozumieť tak, že pri posudzovaní postojov, motívov človek vychádza zo seba, podľa vlastného prežívania a
uvažovania.
ASERTIVITA - je umenie presadiť sa, pričom rešpektujeme názory, postoje a hodnoty iných. Pri
asertívnom správaní ide o voľné, otvorené vyjadrovanie vlastných myšlienok a pocitov, otvorenú komunikáciu s inými ľuďmi, chápanie a
tolerovanie iných, rozhodovanie o sebe na základe vlastného uváženia,dorozumieť sa z ľuďmi dohodou a kompromisom.
Emócie a city = prežívanie vzťahu človeka k veciam , javom, k sebe samému i k iným ľuďom.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta