Psychické zdravie

Zdravie je stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha (podľa WHO- svetová zdravotnícka organizácia) a je predpokladom  na zvládnutie nárokov života a prostredia, v ktorom človek žije. Duševné zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti.

V súčasnosti sa problematikou duševného zdravia zaoberá psychohygiena, ktorá skúma možnosti a spôsoby profylaxie a prevencie porúch psychiky a zachovania psychického zdravia. Cieľom psychohygieny nie je len profylaxia (t.j. konkrétne opatrenia zamerané na ochranu duševného zdravia  predisponovaných osôb) a prevencia (t.j. predchádzanie poškodenia duševného zdravia u zdravých osôb), ale aj celková úprava životných podmienok človeka v smere zachovania jeho fyzickej a psychickej výkonnosti.

Na psychické zdravie a na vývoj jednotlivca vplývajú dedičné, konštitučné, somatické, chorobné, politické, kultúrne, ekonomické a sociálne faktory. Psychické zdravie jednotlivca ovplyvňuje taktiež prostredie, v ktorom žije. Napr. zdravie dieťaťa ovplyvňuje rodina, v ktorej vyrastá a ktorá ho vychováva.

Dobré zdravie začína v skorom štádiu života, t.j. rodina má zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a jeho vývoj, dieťa sa tu učí dôverovať prostrediu, ktoré mu poskytne emocionálnu a fyzickú bezpečnosť a blahobyt a taktiež získa modely správania, ktoré mu umožnia uchovať si svoje fyzické a psychické zdravie bez závislosti od svojich rodičov. Avšak v skorom štádiu života môže začať aj narušené zdravie. Výskum ukazuje, že rodiny s určitými charakteristikami majú zničujúci dopad na psychické a fyzické zdravie detí. Sú to rodiny, v ktorých sú časté konflikty s prejavmi hnevu a agresie, rodiny nevenujúce dieťaťu dostatočnú pozornosť, chladné, nepodporujúce a zanedbávajúce rodiny. Rodiny s týmito charakteristikami sú rizikové, pretože zanechávajú svoje deti náchylné na širokú škálu duševných a fyzických porúch. Je to napr.náchylnosť k dlhodobým duševným a telesným problémom...Deti, ktoré vyrastajú v RR  majú sklony  k prejavovaniu zdravie ohrozujúcich foriem správania ako napr. fajčenie, nadužívanie alkoholu a drog a tiež riziko promiskuitného sexuálneho života (nezodpovedné a časté striedanie sexuálnych partnerov). Konflikty a agresivita v rodine sú spojené so zvýšeným rizikom širokej škály emocionálnych problémov a poruchami správania u detí:
- agresivita
- delikvencia (zločinnosť)
- antisociálne správanie
- úzkosť
- depresia
- sebevražednosť

Rodiny, charakterizované častými konfliktmi, agresivitou a zlosťou prejavujú často voči deťom nedostatok podpory, akceptácie a láskavosti. Existujú dôkazy, že nedostatočná starostlivosť súvisí s narušeným duševným zdravím. Spolužitie s rodičmi, ktorí sú prchkí a hádajú sa vyvoláva u detí pocity odcudzenia, odlúčenia alebo nedostatku akceptácie. Rodičia s nepodporujúcim alebo odmietajúcim prístupom, rodičia, ktorí  nemajú plnú účasť alebo dozor v aktivitách detí, rodičia, ktorí neponúkajú dostatok súdržnosti, láskavosti a podpory v rámci rodiny spôsobujú u detí internalizujúce (depresia, suicidálne správanie, úzkostné poruchy) a externalizujúce symptómy (agresívne, nepriateľské, opozičné a delikventné správanie).

Psychicky zdraví človek:
Psychicky zdravého človeka charakterizovala WHO ako jedinca, ktorý má zdravý postoj k vlastnému „ja“- má primerané, zdravé sebavedomie, sebaúctu, vie ovládať svoje emócie, je schopný vyrovnať sa s problémami, ktoré má... Ako jedinca, ktorý má dobrý postoj k druhým ľuďom- je tolerantný, má v druhých dôveru, rešpektuje druhých a ich názory, zodpovedný, schopný nadväzovať trvalé vzťahy...Ako jedinca, ktorý je schopný zvládať požiadavky života- problémy neodkladá, ale rieši, plánuje si veci dopredu, dokáže využívať svoje danosti, talenty, dary, uvedomuje si svoju zodpovednosť, smeruje k nejakému reálnemu cieľu.

Duševne zdravý človek je vďaka psychohygiene odolnejší proti somatickým ochoreniam aj napriek tomu, že je vystavený neustálemu stresu (prevencia somatických a psychických ochorení). Dokáže sa dobre koncentrovať na prácu a odpočinok (dobrá pracovná výkonnosť). Je schopný pozitívne  pôsobiť na svoje sociálne okolie, a tým budovať uspokojivé sociálne vzťahy (fungujúce sociálne vzťahy). Neprežíva silné citové napätia, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevyrovnanosť (subjektívna spokojnosť).

Na druhej strane je človek s duševnými poruchami ako napr.: psychóza (vážne neuropsychické poruchy, ktoré narúšajú osobnosť človeka), neuróza (najčastejšie psychické poruchy, väčšinou prechodného charakteru bez porúch mozgu),oligofrénia (slabomyseľnosť, ktorá sa vyznačuje nerozvinutím poznávacích schopností a procesov) a  poruchy osobnosti.

Zodpovednosť za prijímanie opatrení v oblasti duševného zdravia nesú vlády krajín EÚ, aj keď sa čoraz viac aktivizujú aj mimovládne organizácie. Politiky EÚ prispievajú k ochrane a podpore duševného zdravia.
 Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu sleduje 5 priorít: - prevencia depresií a samovrážd

- duševné zdravie mladých ľudí a výchovu
- duševné zdravie na pracovisku
- duševné zdravie starších ľudí
- boj proti stigmatizovaniu a sociálnemu vylúčeniu