Osobnosť a faktory ovplyvňujúce vývoj psychiky

Vývojový psychológovia skúmajú:
1.  Ako prebieha interakcia medzi determinovanými vlastnosťami (genetika, príroda) a naučenými vlastnosťami (výchova, prostredie)?
2.  Je vývoj plynulým procesom, alebo sú to oddelené etapy v živote človeka?
 
Dedičnosť a prostredie
17. storočie – John Locke – myseľ je tabula rasa – zdôrazňoval úlohu výchovy
19. storočie – Charles Darwin – zdôrazňoval úlohu genetiky
Dnešní psychológovia:
Niektoré črty povahy sú určené jednotlivými génmi, väčšina z nich je však určovaná ich kombináciou (inteligencia, emocionalita). Vrodený potenciál jedinca je veľmi ovplyvnený vplyvmi prostredia. Gény určujú hranice potenciálu, ale to, čo sa s ním stane závisí od vplyvu prostredia. Správanie a vlastnosti človeka sú výsledkom kombinácie dedičnosti a prostredia.
 
Vývojové štádiá a kritické obdobia
Vývojové štádiá znamenajú:
-  Chovanie sa v určitom štádiu organizuje podľa dominantnej témy
-  Chovanie v jednom štádiu je kvalitatívne odlišné od chovania v inom
-  Všetky deti prechádzajú rovnakými štádiami v rovnakom poradí
 
Schopnosti novorodenca
Jedná sa o ťažko sledovateľné obdobie. Základnou metódou výskumu je urobiť zmenu v okolí novorodenca a sledovať reakciu.
 
Sluch
-  Otáčanie hlavy za zvukom mizne po 6. týždňoch a objavuje sa po 3 až 4 mesiacoch – prechod od reflexívnej odpovedi, riadenej podkôrovými centrami ku vôľou kontrolovanej reakcii
-  Rozlišovanie ľudského hlasu od iných zvukov
 
Zrak
-  Spočiatku bez schopnosti zaostrovať – videnie len na bezprostrednú blízkosť
-  7 – 8 mesiacov – zrak ako dospelý človek
-  Záujem o oblasti s vysokým svetelným kontrastom
-  Prednosť zložitejším obrazcom pred jednoduchším
-  Prednosť zakriveným líniám, pred rovnými
 
Chuť a čuch
-  Rozlišovanie chutí krátko po narodení
-  Prednosť sladkej chuti pred ostatnými
-  Dobre rozvinutý čuch
-  Prednosť sladkým vôňam
-  Odvracanie sa od zápachu
 
Učenie a pamäť
-  Učenie a pamätanie si od narodenia
-  Spomienky z vnútromaternicového života (hlas matky, srdečná činnosť matky)
 
Temperament
-  Osobnosť novorodenca
-  Dieťa nie je „tabula rasa“ – nepopísaný papier
 
Vývoj v detstve
Jean Piaget rozdelil kognitívny (poznávací) vývoj na štyri hlavné štádiá: senzomotorické, predoperačné, štádium konkrétnych operácii, štádium formálnych operácii.
 
Senzomotorické štádium
-  Prvé dva roky života
-  Vzťahy medzi sebou a okolím, odlíšenie seba od prostredia
-  Stálosť objektu (rozdiel medzi 8 a 10 mes. dieťaťom)
 Predoperačné štádium
-  2 – 7 rokov, používanie reči
-  Slabé rozumenie operáciám – rozloženie a zloženie veci a podobne, proces konzervácie
-  Dominancia zrakových dojmov
Rozvoj morálneho chápania –
1. každé dieťa pri hre dodržiava svoje vlastné pravidlá
2. pravidlá ako absolútne a záväzné
3. hodnotenie činu z hľadiska následkov, nie motívov
4. nerozlišovanie medzi úmyselným klamstvom a preháňaním

Operačné štádium – štádium konkrétnych operácii
-  7 – 11 rokov
-  Jednoduché používanie abstraktných pojmov
Rozvoj morálneho chápania –
1. chápanie pravidiel sociálnych konvencií
2. možnosť meniť dohody, ak s tým ostatní súhlasia
3. schopnosť vidieť úmysel, nie len následok

Štádium formálnych operácii
-  Po 11 roku
-  Schopnosť uvažovania ako dospelí
-  Uvažovať v symbolickej rovine
-  Testovanie hypotéz: čo ak....
Rozvoj morálneho chápania –
-  morálne pravidlá pre situácie, ktoré ešte nenastali
Sociálny vývoj v detstve
Cca 2. mesiac – úsmev na tvár matky (aj slepé deti)
Cca 4. mesiac – rozpoznávanie členov domácnosti
Cca 7. – 8. mesiac – úzkosť pri stretnutí s cudzími ľuďmi
Cca 16. mesiac – separačný strach – strach z opustenia rodičmi
Pripútanie – sklon dieťaťa ku vyhľadávaniu blízkosti určitých ľudí – základ pre medziľudské vzťahy v dospelosti
 
Pohlavná identita a prijatie sexuálnej role:
Freud – 1. fáza - falické obdobie a oidipovský komplex, incestné priania, 2. fáza – identifikácia s rodičom rovnakého pohlavia
Teória sociálneho učenia – zdôrazňuje úlohy odmien a trestov v identifikácii s pohlavím dieťaťa. Podľa nej rodičia aj prostredie reagujú odlišne na chlapcov a dievčatá.
Kognitívne vývojová teória – najvplyvnejšiu úlohu podľa nej hrá prijatie pohlavnej identity: som chlapec a preto budem robiť chlapské veci! Dieťa sa podľa nej chce chovať v súlade so svojou pohlavnou identitou.
 
Pohlavná identita sa rozvíja od 2 – 7 rokov. 3 ročné dieťa spozná na fotke dievča a chlapca, ale nedokáže povedať, či bude mamou, alebo otcom. Je schopné pochopiť, že pohlavná identita je stála, nemení sa, ani keď si dieťa prezlečie šaty z mužských na ženské.
 
Vývoj v adolescencii
Vek 12 – 20 rokov.
Znaky:
Vývoj identity osobnosti
Sexuálny vývoj
Puberta – 3 až 4 roky
Adolescentný rastový šprint
Vývoj sekundárnych pohlavných znakov
Menštruácia, ejakulácia
Prežívanie zmien v puberte sa dievčatám javí ako negatívne a chlapcom ako pozitívne. 
 
Vývoj ako celoživotný proces
Obdobia psychosociálneho vývoja podľa Eriksona

 
Osobnosť
Detstvo – utváranie osobnosti
Rozdielny temperament je možné sledovať už od 3 mesiacov veku dieťaťa. Najväčšia dedičnosť bola zistená u inteligencie, sociabilite a emočnej stabilite.
 
Vplyvy prostredia
Pripútanie – tendencia dieťaťa vyhľadávať blízkosť osôb, ktoré sa o neho starajú. Ovplyvňuje schopnosť nadväzovať vzťahy. Neisto pripútané deti majú nižšiu odolnosť voči frustrácii, menej prijímajú pomoc a odmietajú rady.
 
Základné výchovné postoje
-  Autoritatívny (náročný, akceptujúci) – silná kontrola a nároky, obojstranná komunikácia, starostlivosť. Deti smerujú k zodpovednosti, nezávislosti, výkonovosti.
-  Autoritársky (náročný, odmietavý) – poslušnosť, rešpekt, zlá komunikácia. Deti sú závislé, málo spontánne, nespoločenské.
-  Zhovievavý (nenáročný, akceptujúci) – málo požiadaviek na dieťa, citlivý prístup. Deti sú závislé, nezrelé, nesamostatné, málo sociálne zodpovedné.
-  Zanedbávajúci (nenáročný, odmietajúci) – nezáujem o dieťa. Deti sú náladové, agresívne, ľahko prepadajú závislostiam.
 
Interakcia medzi genotypom a prostredím
Reaktívna interakcia – rôzna interpretácia a prežívanie vecí rôznymi ľuďmi.
Evokatívna interakcia – každá osobnosť vyvoláva rozdielne reakcie u iných. Osobnosť dieťaťa vytvára výchovný štýl rodičov a ten ďalej formuje osobnosť.
Proaktívna reakcia – sociálne prostredie, ktoré si dieťa začne vytvárať, formuje jeho osobnosť. Človek je aktívnym činiteľom svojho vývoja. Každá kultúra zdôrazňuje svoje vlastné hodnoty a formuje ľudí podľa svojich špecifík.
 
Adolescencia – budovanie identity
Adolescencia – obdobie budovania osobnosti, končí okolo 20. – 25. roku. Určujú sa tu sexuálne preferencie a správanie, svetonázor a profesionálne zameranie.
 
Dospelosť – kontinuita osobnosti
Niektoré vlastnosti majú tendenciu pokračovať a príliš sa nemenia – inteligencia, emočné správanie, samostatnosť, zodpovednosť, .. iné sa priebežne menia. Za týmito zmenami môžu byť vonkajšie – zmena prostredia, tlak okolia, alebo vnútorné – potreba zmeny, prežitie krízy, .. faktory.
 
Teórie a hodnotenia osobnosti
Typy osobností
Hippokratova typológia (spojená s telesnými tekutinami):
Melancholik (čierna žlč)
Cholerik (žltá žlč)
Flegmatik (hlien)
Sangvinik (krv)
 
Sheldonova typológia (vzťah telesnej stavby a temperamentu):
Endomorf (zaoblený, uvoľnený, empatický)
Mezomorf (atletický, energický, priebojný)
Ektomorf (chudý, introvertný, zdžanlivý)
 
Jungova typológia:
Introvert
Extrovert