Osobnosť a štruktúra osobnosti
Osobnosť: je to diferencovaná jednota vlastností telesných a duševných, vrodených a
získaných, typických pre daného jedinca, prejavujúca sa správaním a konaním.
Pojem pochádza z latinského slova „ persona“ a
zvyčajne sa prekladá ako osoba. Pôvodne sa používal na označenie hereckej masky, neskôr rola herca a spoločenskej roly, ktorú hrá človek v
živote.
Začiatkom 20.stor. sa nahradil pojem „DUŠA“ pojmom OSOBNOSŤ. To umožnilo vyjadriť celistvosť duševného života
jednotlivca. V tomto zmysle sa osobnosť chápala ako integratívna jednota jednotlivých zložiek človeka.
Niektorí psychológovia
definujú osobnosť ako charakteristické spôsoby myslenia, správania, emócií, ktoré určujú osobitný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho
vzťahy s prostredím.
Štruktúra osobnosti: je to usporiadanie vlastností osobnosti do určitého celku pričom
vlastnosti vzájomne spolu súvisia a vytvárajú jednotu.
Štruktúra osobnosti pozostáva z týchto skupín
vlastností:
a) aktivačno – motivačné vlastnosti *
b) vzťahovo – postojové vlastnosti *
c)
výkonové vlastnosti *
d) dynamické vlastnosti *
e) sebaregulačné vlastnosti *
f) vlastnosti psychických procesov a stavov
Aktivačno – motivačné vlastnosti osobnosti
Majú charakteristický znak aktivizáciu osobnosti človeka do
činnosti určitým smerom. Do tejto skupiny vlastností patria: potreby, pudy, záujmy, záľuby / sklony, ašpirácie, životné ciele / plány,
zvyky.
POTREBY: je to stav nedostatku alebo nadbytku niečoho teda stav jedinca ktorý sa odchyľuje od jeho životného
optima. Delíme ich na tri skupiny:
a) biologické potreby vznikajú vo vzťahu človek – príroda sú to potreby ako napr:
dýchanie, teplo, jedenie
b) psychické potreby vznikajú vo vzťahu človek – človek, spoločenská skupina patrí sem
potreba lásky, istoty, priateľstva...
c) kultúrne potreby u každého jedinca sú individuálne a vznikajú vo vzťahu človek
– kultúra patrí sem: čítanie,
vzdelávanie, návšteva kultúrnych podujatí...
Štruktúra potrieb hierarchia je u
každého jedinca odlišná a závisí od spoločenského prostredia ktoré na človeka pôsobí.
PUDY: patria k
vrodeným vlastnostiam, hnacia sila činnosti určitým smerom. K základným pudom patria: pud hladu, smädu, činnosti, sebazáchovy, materinský,
pohlavný pud a ďalšie, kt. sa vyvíjajú v spoločnosti ľudí .Pudy a štruktúra osobnosti sú v určitom vzťahu, teda pudy u každého človeka
sú v hierarchii vlastností na určitom mieste.
ZÁUJMY: je to trvalá snaha človeka zaoberať sa predmetmi alebo
činnosťami ktoré ho upútavajú po poznávacej alebo citovej stránke. Záujmy vznikajú v činnosti človeka a v určitom spoločenskom
prostredí. Záujmy v priebehu človeka sú spočiatku široké a menej intenzívne teda silné neskôr sú užšie a intenzívnejšie. Ústredný
alebo vyhradený záujem sa nazýva záľuba. Druhy záujmov:
- materiálne záujmy
- duchovné záujmy
- spoločenské
záujmy
AŠPIRÁCIE: sú to smerovania k určitým hodnotám, ktoré sú konkretizované vo
vytýčených cieľoch a plánoch. Súvislosti s ašpiráciami hovoríme o ašpiračnej úrovni, teda miere dosiahnuteľnosti určitých cieľov.
Ašpiračnú úroveň poznáme:
1. primeranú
2. vysokú
3. nízku
CIELE: sú bezprostredné
smerovania ľudskej aktivity
-ŽIVOTNÉ PLÁNY: predstavujú súbor cieľov, ktoré chce človek v budúcnosti dosiahnuť
-ZVYKY: je
to tendencia v určitom čase vykonávať určité činnosti
Vzťahovo – postojové vlastnosti osobnosti
-
sú také vlastnosti, ktoré predstavujú systém hodnôt, ktoré osobnosť uprednostňuje pri hodnotení rôznych javov, skutočnosti a ktorými sa
riadi vo vlastnom správaní a konaní.
- k týmto vlastnostiam patria: charakter, postoje a ideály
CHARAKTER:
začína sa formovať medzi 5-6 rokom života. Je to súhrn tých psychických vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na mravnom
presvedčení a prejavujú sa v mravnej stránke správania a konania. Charakter má svoju štruktúru charakteru:
-Svetonázorové
vlastnosti: čo je zmyslom života, pôvod bytia: životný optimizmus, znášanlivosť, bigotnosť, náboženský fanatizmus, individualizmus,
fatalizmus (viera v Osud)
-Mravné vlastnosti: akceptovaná morálka – zásadovosť, spravodlivosť, čestnosť, úprimnosť,
mravnosť, pravdovravnosť, disciplinovanosť, vyrovnanosť.
-Spoločenské vlastnosti: taktnosť, slušnosť, jemnosť,
srdečnosť, altruizmus – nezištnosť, vzťah a správanie k iným ľuďom.
-Pracovné vlastnosti: postoj k práci a spôsob
práce, ne/pracovitosť, ne/usilovnosť, húževnatosť, zmysel pre povinnosť, precíznosť, presnosť, poriadkumilovnosť, dochvíľnosť.
-Vlastnosti sebavzťahu:
1. zdravé sebavedomie - klady pre budúcu prácu soc. pracovníka, sebaúcta, hrdosť,
sebakritickosť..
2. nezdravé sebavedomie – pýcha, nadutosť, povýšenectvo
3. nízke sebavedomie – podceňovanie sa
POSTOJE: je relatívne ustálená tendencia charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety.
Druhy postoj delíme podľa toho či prevláda racionálna alebo iracionálna stránka osobnosti:
1. presvedčenie –
sú to postoje, ktoré vieme rozumovo odôvodniť, verbalizované alebo slovné vyjadrené presvedčenie sa nazýva mienka.
2.
predsudky – sú postoje kde prevláda iracionálna stránka, nevieme odôvodniť svoj postoj, zväčša preberáme od iných ľudí.
VIERA: je emocionálny podfarbený postoj s iracionálnou zložkou a zaraďujeme ju k zvláštnym postojom.
IDEÁLY: sú vzorné životné ciele, kt. sa človek usiluje realizovať.
Sebaregulačné vlastnosti
osobnosti
- sú také vlastnosti osobnosti, kt. slúžia na reguláciu, usmernenie správania a konania, teda určité vlastnosti v
správaní prejavujeme, iné zase potláčame.
1. SEBAUVEDOMENIE: objavuje sa medzi 2-3 rokom života, je to uvedomenie
si vlastnej existencie, v jednotnom čísle v prvej osobe, čo chcem a čo nie.
2. SEBAPOZNANIE: objavuje sa po 10 roku
života, uvedomenie si vlastných pozitívnych a negatívnych stránok osobnosti, porovnávanie sa s inými osobami, kritizovanie a hodnotenie
druhými...
3. SEBAKONCEPCIA: od 16 roku života, obraz o sebe samom (aj sebauvedomenie aj sebapoznanie aj kam sa chcem
v živote dostať), akú tvorivú činnosť budem raz vykonávať.
4. SVEDOMIE: je to vnútorný hlas, ktorý sa ozve
keď sa dostane do rozporu aktuálne správanie so zvnútornenými mravnými normami ozve sa hneď po prečine, kontrola je vnútorná, vzniká bez
našej vôle.
5. SEBAKRITIKA: verbalizované hodnotenie negatívnych vlastností, negatívneho správania sa, vonkajší
proces, kontrola vonkajšia, prítomnosť vôle.
Dynamické vlastnosti osobnosti
- sú také vlastnosti
osobnosti, kt. určujú tempo, silu, intenzitu prežívania a správania človeka.
- podľa prevládajúcich telových tekutín rozdelili
staroveký filozofi ľudí do 4 skupín:
SANGVINIK (krv) :- plusy: prirodzená autorita, vodcovský typ,
vyznačuje sa živosťou, pohyblivosťou, veselosťou, bezstarostnosťou, priateľskosťou, otvorenosťou, optimizmom
-mínusy:
plytkosť citových zážitkov, ľahkomyseľnosť, sklon k rozptyľovaniu, povrchnosť, malá sebakritickosť, ovplyvniteľnosť....
CHOLERIK (žlč) :- plusy: hĺbka citových zážitkov, sila reakcií, vnímavosť, veľké vôľové vypätie, výrazná
reč, iniciatívnosť, podnikavosť, zhovorčivosť,
-mínusy: podráždenosť, impulzívnosť, netrpezlivosť, vzdorovitosť,
panovačnosť, tvrdohlavosť, urážlivosť, nedostatok sebaovládania..
FLEGMATIK (hlien) :-
plusy: vyrovnanosť, spokojnosť, chladnokrvnosť, rozvážnosť, vytrvalosť, neovplyvniteľnosť, samostatnosť, znášanlivosť,
sebaovládanie
-mínusy: ľahostajnosť, pohodlnosť, pomalosť, nerozhodnosť, pomalé zbavovanie sa zlých návykov,
uzavretosť, pomalá reč
MELANCHOLIK (čierna žlč) : -plusy: citovosť, vážnosť, hlboké myslenie,
svedomitosť, usilovnosť, zodpovednosť, dôkladnosť, starostlivosť, disciplinovanosť, oddanosť...
-mínusy: pesimizmus,
plachosť, roztržitosť, nevýrazná reč, rýchle vyčerpanie, nepružnosť, nedostatok odvahy, samotárstvo, nedôverčivosť...
Jungova typológia: EXTROVERT: vonkajšok
INTROVERT: vnútro
Vôľové vlastnosti
osobnosti
Vôľa je proces cieľavedomého a zámerného sebaovládania, psychický proces zameraný na
vedomé dosahovanie určitých cieľov pričom človek prekonáva prekážky.
Významnú úlohu pri tomto majú vôľové vlastnosti:
cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť, rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť.
Cieľavedomosť:
prejavuje sa v tom, že človek svoje konanie podriaďuje jasne stanovenému cieľu. Tomuto cieľu podriadi celé svoje konanie. Nedostatok
cieľavedomosti sa prejavuje nedostatkom stálych cieľov a poddáva sa rôznym vplyvom.
Zásadovosť: prejavuje sa v
tom, že človek sa drží vo svojom konaní pevných zásad vyplývajúcich z mravných presvedčení. Naopak nezásadový ľudia nemajú mravné
zásady, ich názory sa rýchlo menia.
Vytrvalosť: prejavuje sa v tom, že človek neustupuje pri dosahovaní
vytýčeného cieľa ani napriek mnohým neúspechom a prekážkam, ale ich prekonáva.
Rozhodnosť: sa prejavuje v tom,
že človek po rozumnej úvahe rázne, včas, bez váhania, rýchle, presne a odhodlane rozhodne a svoje rozhodnutie premení na čin a konanie.
Sebaovládanie: prejavuje sa v zadržaní a v premáhaní neželaného správania a konania, kt. by sťažilo alebo
prekazilo dosiahnutie vytýčeného cieľa. Prejavuje sa aj ako schopnosť prinútiť sa splniť prijaté rozhodnutia a odstrániť všetko, čoby z
našej stránky mohlo brániť dosiahnutiu cieľa.
Samostatnosť: prejavuje sa v tom, že človek sa nerozhoduje a
nekoná podľa šablóny, napodobňovaním iných a pod ich vplyvom, ale samostatne si určuje ciele a nachádza spôsoby k ich dosiahnutiu na
základe vlastných názorov. Vyznačuje sa zodpovednosťou za svoje skutky, je sebakritický, kriticky preveruje vplyv a rady iných, pritom ochotne
prijíma dobré rady iných, kt. správnosťou sám uznáva.
Iniciatívnosť: prejavuje sa v tom, že
človek nekoná len a rozkaz iných, ale sám, bez cudzích vplyvov jednostaj nachádza nové ciele, konania a spôsoby ich dosahovania.
slabá vôľa: výsledkom viacerých nedostatkov vôle.
silná vôľa: súhrn kladných vlastností vôle, utvára silnú vôľu človeka.
Výkonné vlastnosti osobnosti
- sú takou skupinou vlastností, kt. predurčujú výkon človeka v určitej
oblasti
- patria sem: vlohy, schopnosti, vedomosti, zručnosti, návyk
Vlohy: sú to vrodené anatomicko–
fyziologické osobnosti človeka z kt. sa rozvíjajú schopnosti.
Schopnosti: sú to také vlastnosti osobnosti, kt. sú
predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakých činností
-poznáme 2 druhy:
*všeobecne rozumové schopnosti: sú
predpokladom pre vykonávanie činností, vyznačujú sa novosťou, obtiažnosťou, zložitosťou, abstraktnosťou, úspornosťou, efektívnosťou,
odolnosťou, emocionálnym – citovým vplyvom
*špecifické: vykonávanie určitých špecifických činností, môžu sa
rozvinúť do troch rôznych stupňov:
1. stupeň nadanie
2. stupeň talent
3. stupeň genialita
Vedomosti: sú osvojené fakty a vzťahy medzi nimi, v kt. sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí človeka.
Zručnosti: je nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať určitú
činnosť na základe osvojených vedomostí.
Návyk: je zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti,
alebo aj celej činnosti, kt. sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov.
Typológie
osobnosti
-každá osobnosť je jedinečná a neopakovateľná
- popri vlastnostiach typických pre každého jednotlivca
majú ľudia aj určité vlastnosti spoločné pre určitú skupinu ľudí
= typ osobnosti: jej jednotlivec, kt. popri individuálnych
vlastnostiach má aj spoločné vlastnosti s istou skupinou ľudí
-Spranger vytvoril typológiu, kt. základom je delenie ľudí do typov
podľa toho aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú:
1. Mocenský: má rád moc,
domáha sa jej, prevláda uňho túžba ovládať iných, prežíva príjemné pocity pri závislosti iných od seba, stále zdôrazňuje seba
samého, neznáša konkurenciu.
2. Ekonomický: vo všetkom hľadá osobný prospech, najvyššie hodnoty vidí v
pôžitku a v blahobyte
3. Teoretický: zameriava sa na abstraktné poznávanie predmetov a javov, svet je pre neho
systémom všeobecných vzťahov a súvislostí , jeho poznávania, triedenie je neosobné, necitové
4. Sociálny:
charakterizuje ho zameranosť na ľudí, kt. je vždy pripravený pomôcť, v soc. vzťahoch dominuje sympatia, náklonnosť, láska.
5. Estetický: život chápe ako hru obrazov, svet vidí po svojom, pričom sa odtrháva od reality
6.
Náboženský: je ľahostajný k materiálnym hodnotám, všetko podriaďuje vyšším cieľom, je zameraný na utváranie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta