/podľa Christophera W. Moora/
Konflikt vzťahov
neprijatie správania a odlišností iného človeka: chyby a stereotypy vnímania iných ľudí, predsudky, nesympatia, nedostatok komunikácie, negatívna interpretácia správania iného človeka, skúsenosť s určitým človekom /často vytrhnutá z kontextu/
v situácii tzv. „prekračovania hraníc druhej osoby“
vnímanie nezlučiteľnosti hodnôt
skutočná nezlučiteľnosť hodnôt spojená s tlakom na zmenu hodnôt, s ohrozením dôležitých hodnôt
neporozumenie svojej roly, nedostatočne definované kompetencie, nepochopenie procedúr, odlišné vzájomné očakávania, zlý systém
neprijatie – nanútenie roly, procedúr, pravidiel, rozdelenia kompetencií prostredníctvom hierarchickej organizácie riadenia, neformálnej pozície v skupine, moci a pod.
nedostatok informácií, dezinformácie, odlišné pochopenie informácií, rozdielny zdroj informácií, presvedčenie
odlišná interpretácia informácií, prikladanie rozdielnej dôležitosti informáciám
presvedčenie, že druhá strana mi bráni uspokojiť moje záujmy
keď sú záujmy reálne nezlučiteľné, je nedostatok zdrojov na uspokojenie záujmov všetkých
Typické správanie pre jednotlivé fázy:
fáza – príznaky konfliktu: emočné /negatívne pocity: napätie, hnev, neistota.../, kognitívne
/rozmýšľanie o situácii, preberanie predstáv, čo bude.../, fyzické /telesné prejavy/
fáza – otvorenie konfliktu: jedna zo strán povie, čo si myslí, čo prežíva, čo jej prekáža, čo chce – vysloví požiadavku alebo kritiku; negatívne emócie stúpnu
fáza – polarizácia: ak obe strany zotrvajú na svojich pozíciách, začínajú pritvrdzovať konflikt presvedčovaním, vecnou argumentáciou ale aj vyhrážaním, hľadaním posíl a pod. – konflikt sa často prenesie z vecnej roviny do osobnej
fáza – izolácia: táto fáza môže, ale aj nemusí nastať, obe strany sú veľmi útočné, cítia bezmocnosť, ustupujú do izolácie – aby druhú strany potrestali alebo aby unikli zo situácie fáza – deštrukcia: prerastanie konfliktu do vzájomného ubližovania si, už ani nejde
o dosiahnutie svojej požiadavky, ako o „zničenie – znemožnenie – potrestanie„ partnera únava ak deštrukčná fáza trvá dlho, obe strany sa vyčerpajú a znížia aktivitu – často stačí malý podnet na to, aby sa obe strany dostali do fáze deštrukcie
Keď uvádzate problém, buďte konkrétny.
Neuspokojte sa so sťažnosťami, aj keby boli konkrétne. Žiadajte primeranú zmenu, ktorá prispeje k redukcii problému.
Žiadajte a poskytujte spätnú väzbu o dôležitých bodoch, aby ste si boli istý, že vás pochopili a aby ste uistili druhú stranu, že chápete o čo jej ide.
V určitej etape sa sústreďte na jedinú tému. Inak sa môže stať, že budete tápať a vyhýbať sa zložitým témam.
Nerozprávajte priveľa a buďte tolerantný. Všímajte si vlastné pocity a pocity partnera. Uvažujte stále o kompromise. Pamätajte, že váš partner môže chápať skutočnosť aspoň tak reálne ako vy, i keď sa nemusíte zhodnúť. Neexistuje veľa objektívnych právd. Nejde o pravdy, iba o vnemy.
Nedopusťte aby do hry vstúpili protipožiadavky, kým sa neposúdili pôvodné požiadavky a kým na ne neprišla pregnantne formulovaná odpoveď.
Nikdy nepredpokladajte, že viete čo si druhá strana myslí, kým ste si svoj predpoklad neoverili v otvorenej komunikácii, alebo kým ste si neujasnili resp. neodhadli reakcie druhej strany: čo prijme alebo odmietne.
Neoznačujte druhú stranu "nálepkami" /napr. zbabelca/. Nevyslovujte paušálne výroky o jej pocitoch – či sú alebo nie sú skutočné alebo dôležité.
Nepoužívajte sarkazmus – je to zákerná zbraň.
Zabudnite na minulosť, držte sa toho čo je tu a teraz. To čo ste robili predtým nie je také dôležité ako to, čo robíte a cítite práve teraz. Zmeny, ktoré žiadate sa nemôžu týkať minulosti (retroaktívne).
Nezaťažujte jednanie sťažnosťami. Vytvára to pocit beznádeje a naznačuje, že ste buď zhromažďovali krivdy, alebo ste si nepremysleli, čo vás skutočne trápi.
Usporiadajte si myšlienky a pocity skôr, ako prehovoríte. Vaše vonkajšie reakcie môžu zakrývať niečo hlbšie a dôležitejšie.
Pamätajte, že v čestnom boji niet jediného víťaza. Minimalizujte hru na hľadanie vinníka.