Stres v pracovnom procese
Stres v pracovnom procese
V našom živote je celý rad situácií, ktoré sú zdrojom stresu – ľudia okolo nás,
rodina, peniaze a v neposlednom rade práca. Je dôležité napätie včas odstrániť a nečakať na varovné signály, ktoré dávajú tušiť,
že kdesi pod povrchom tiká bomba. Skúste sa zastaviť a zamyslieť sa. Nikdy nie je neskoro!
Stres je
sprievodným javom života človeka. Takmer každý človek je vo svojom živote vystavený stresu. Stres však nerovnako dolieha na jednotlivcov.
Závisí to od psychických daností človeka, ako aj od situačných faktorov. V rovnakej situácii môže jeden pracovník pociťovať stres,
a iný nie.
Psychická záťaž, frustrácia a stres sa vyskytujú najmä u zamestnancov pôsobiacich vo sfére riadenia a vedenia
a premietajú sa najmä do oblasti ich komplexnej schopnosti zvládnuť na profesionálnej úrovni neštandardnú alebo konfliktnú pracovnú
situáciu.
Najčastejšie sa viažu s procesmi:
- rozhodovania,
- realizácie prijatých
rozhodnutí,
- ašpiračnou úrovňou zamestnanca,
- komunikácie a s komunikačnými zručnosťami zamestnanca,
- pružným
myslením a schopnosťou postrehnúť detail,
- prevzatím zodpovednosti a schopnosťou niesť riziko.
To, kedy psychická
záťaž a stres pôsobia pozitívne, alebo negatívne, vyplýva predovšetkým z momentálnych dispozícií zamestnanca, medzi ktoré môžeme
zaradiť najmä:
- osobnostné založenie zamestnanca,
- psychickú rezistenciu, t.j. odolnosť zamestnanca voči dĺžke trvania
a intenzite stresu,
- celkový momentálny psychický stav a temperament zamestnanca,
- životnú filozofiu pracovníka a jej
uplatňovanie v stresových situáciách (pozitívne myslenie a pod.),
- asertívne a autoasertívne schopnosti zamestnanca.
Stres
Stres je náročná záťažová situácia, ktorá od človeka vyžaduje mimoriadnu aktivizáciu jeho autoregulačného
systému. Ide v ňom o fyzikálny, psychologický nátlak, silné tlakové pôsobenie na organizmus, pod vplyvom ktorého sa mení nielen
psychický, ale aj fyziologický stav človeka, pričom nedochádza k organickému poškodeniu orgánov a buniek.
Robbins
a Coulterová definujú stres ako „dynamický stav, v ktorom je jednotlivec konfrontovaný príležitosťou, obmedzením, alebo požiadavkou,
týkajúcou sa toho, čo si želá, pričom výsledok je preňho tak dôležitý, ako aj neistý“. V takejto situácii je napríklad aj študent pri
skúške: chce urobiť skúšku (väčšina študentov chce aj dosiahnuť známku „výborne“), pričom výsledok je preňho dôležitý, ale
neistý.
Stres môže mať rôznu dĺžku trvania a rôznu intenzitu.
Podľa obsahového kritéria
rozlišujeme:
- stres, ktorý spôsobujú vonkajšie faktory, tzv. stresory,
- stres, ktorý vzniká ako výsledok
vnútorného konfliktu osobnosti.
Základom psychického stresu je nevyriešenie, alebo odkladanie riešenia vnútorného konfliktu,
ktorý vzniká ako výsledok protichodných motivátorov, v ktorých sú obsiahnuté rôznorodé a z hľadiska priority neusporiadané potreby,
záujmy, hodnoty a ašpirácie človeka, ktoré sa neskôr vyprofilujú do viacerých, niekedy protichodných motivačných tendencií. V zásade
ich možno vyjadriť ako konflikt medzi tým, čo človek chce, čo človek vie a čo človek môže.
Z hľadiska výkonnosti však
stres vždy nevedie len k negatívnym javom. Najmä ak má nízku intenzitu, možno ho použiť aj ako určitý motivátor.
V manažérskej práci skúmali stres viacerí americkí a japonskí autori (P. Hirsch, A. W. Melton, G. E. Bridge). Vychádzali z predpokladu, že
stres vzniká vždy v takých medziľudských vzťahoch, ktoré vyžadujú od zamestnancov a manažérov vysokú sebakontrolu, pružné myslenie,
blokujú používanie zaužívaných stereotypov správania a sú náročné na rýchle rozhodovanie a prijímanie postojov k pracovným problémom
a situáciám. Výskumom zistili, že v týchto situáciách reagoval organizmus manažérov zväčša orgánovými procesmi, ktoré sa prejavovali
vo vegetatívnej rovine. Na základe toho zostavili tzv. vegetatívny trojakt, ktorý pozostáva z 3 časom a stupňom intenzity sa odlišujúcich
fáz stresu:
- prípravnej fázy
- fázy pohotovosti
- fázy zotavenia
Na základe analýzu
vegetatívneho trojaktu ďalší autori (A. Melton a D. Brigge, 1984) rozdelili stres do troch typov:
- Fyziologický stres
vzniká ako dôsledok pôsobenia extrémnych fyzikálnych podmienok stimulácie, motivácie a vysokých ašpirácií.
- Psychologický
stres je predovšetkým dôsledkom neprimeranej intenzívnej stimulácie, motivácie a vysokých ašpirácií.
- Kombinovaný
stres je dôsledkom súčasne pôsobiacich oboch typov stresotvorných faktorov.
Najčastejšie rozlišujeme 3 typy
stresového správania:
- otvorené agresívne správanie, pre ktoré je charakteristický rýchly slovný alebo
fyzický útok podnetu, ktorý stres vyvolal, s cieľom tento eliminovať.
- nepriamo agresívne správanie, pre ktoré je
charakteristická neschopnosť zamestnanca postaviť sa zoči-voči stresorom, ktoré stres vyvolali, ale hľadá nepriame formy
vysporiadania sa so stresormi, napríklad použitím takých foriem komunikácie ako sú klebety, ohováranie, intrigy, alebo rôzne
manipulačné techniky, ktoré môžu znížiť pôsobenie stresorov, resp. ich eliminovať.
- pasívne agresívne správanie,
orientované do vnútra osobnosti zamestnanca, ktoré ale zvyšuje jeho vnútorný konflikt, spôsobuje nepokoj, nervozitu, neistotu,
podráždenosť.
Stres sa v súčasnosti stal častým javom zvlášť u manažérov. Vzniká nielen ako dôsledok časového tlaku,
ale aj v procese rozhodovania, v ktorom manažérovi chýbajú informácie, a napriek tomu musí prijať jednoznačné rozhodnutie. Je dôležité,
aby manažér identifikoval nástup stresu u seba i u podriadených a usiloval sa eliminovať jeho príčiny. Aby manažér mohol rýchlo
identifikovať nástup stresu u seba, bol vypracovaný zoznam príznakov stresu, ktorý bol uvedený v knihe Psychological Factors at Works (Raija
Kalimo, M. E. El-Batawi a C. L. Cooper), ktorú vydala Svetová zdravotnícka organizácia v Ženeve v roku 1987.
Príznaky
stresu sú tu rozdelené do troch základných skupín:
- fyzické a fyziologické príznaky stresu,
- psychologické príznaky
stresu,
- behaviorálne príznaky stresu.
Fyzické a fyziologické príznaky stresu sú tieto:
- búšenie
srdca, tzv. palpilácia
- zvýšený tep, zvýšený krvný tlak
- svalové napätie
- bolesť hlavy a pocit zovretia na
prsiach
- nechutenstvo a rozpínanie plynov v brušnej dutine
- kŕčovitá bolesť v oblasti brucha
- častejšie nutkanie
k močeniu
- dvojité videnie a ťažkosti so sústredením zraku na jediný bod, tzv. fokulácia
Psychologické príznaky
stresu sú tieto:
- prudké a rýchle zmeny nálad
- mentálna depresia
- vnútorná nespokojnosť
- nadmerné
trápenie sa problémami, ktoré nie sú až také dôležité ako sa manažér domnieva a aký význam im pripisuje
- nízka schopnosť,
resp. absencia schopnosti empatie
- nadmerné starosti o telesný stav a fyzické zdravie
- mimoriadne snenie cez deň, únik zo
sociálnej interakcie a komunikácie
- nadmerné pocity únavy, neschopnosť sústrediť sa a dokončiť problémy a úlohy
- stavy
zvýšenej podráždenosti, popudlivosť, úzkostlivosť
Behaviorálne príznaky stresu sú tieto:
- nerozhodnosť,
neschopnosť prijať jednoznačné rozhodnutie
- sústavné zbytočné a nerozumné nariekanie, účelové sebapodceňovanie
-
zosilnený sklon k osobným úrazom
- nízka produktivita práce, snaha vyhýbať sa úlohám
- zvýšená konzumácia alkoholu
a tabakových výrobkov
- prejedanie sa, alebo strata chuti do jedla
- zmena biorytmu, nespavosť, denné snenie
- podstatný
úbytok vykonanej práce.
Metódy redukcie stresu:
Podľa názoru odborníkov určitá úroveň stresu nie je škodlivá
a patrí k normálnemu životu. Nadmerný stres má však škodlivé účinky na pracovné výsledky, ako aj na zdravie pracovníka. Medzi
najdôležitejšie úlohy personálnych útvarov a manažérov preto patrí starostlivosť o redukciu stresu a vytváranie priaznivých podmienok
pre prácu a zdravie pracovníkov. Dôležitým predpokladom redukcie stresu je identifikácia príčin stresu a ich odstránenie. Redukciu je
možné dosiahnuť napríklad týmito spôsobmi:
- správnym výberom pracovníkov. Stres môže vznikať i preto, že pracovník nie je na
správnom mieste – vykonáva prácu na ktorú nestačí. Zaradením pracovníka na prácu, pre ktorú má najlepšie predpoklady sa stres
redukuje.
- stanovovaním jasných pracovných cieľov. Ak pracovník nemá jasné ciele, môže to vyvolávať stres. Stres môže
zredukovať uplatňovanie participatívnych metód pri vypracúvaní cieľov a dobrá komunikácia medzi manažérom a pracovníkmi.
-
prerozdelením práce, znížením pracovného zaťaženia.
- realizáciou výchovných programov pre manažérov zameraných na manažment
času.
- k redukcii stresu vedie aj relaxácia, pozitívne myslenie, pravidelné cvičenie a vhodná strava.
Frustrácia
Frustráciou psychológia rozumie blokádu alebo prekážku na ceste k cieľu. Frustrácia je dôsledok
neuspokojených potrieb. Vnútorné psychické potreby sú umocňované vonkajšími ekonomickými požiadavkami, prestížnym úsilím zaujať
v spoločnosti primerané postavenie, byť uznávaný v odbornej oblasti, v pracovnej skupine, podať čo najhodnotnejší výkon. Súvisia
s ambíciami človeka, úrovňou jeho ašpirácií, pocitmi úspechu či neúspechu.
Nemožnosť realizovať a naplniť bytostné
potreby, nemožnosť uplatniť vlastné schopnosti môže spôsobiť závažné výkyvy v rozvoji človeka a nepriaznivé následky v jeho
správaní. Zmarenie uspokojenia potrieb, motívov v činnosti a v správaní nejakou prekážkou, fyzickou či psychickou, sa nazýva frustráciou
(lat. frustrari - oklamať, zmariť, prekaziť). Je to rozpor medzi očakávaním človeka, ktoré je motivované silným želaním (t.j. jeho
fyziologickou, osobnostnou alebo sociálnou potrebou) a medzi tým, ako nesplnenie potreby prežíva.
Komplex človek – cieľovo
programovaná aktivita – prekážka, zmarenie činnosti – cieľ utvára frustrujúcu situáciu, ktorá pramení v neriešiteľnosti problému,
predstavuje náročnú psychickú záťaž a podnecuje na osobité reakcie.
Pojmom frustrácia sa označujú nie podmienky, ktoré
zabraňujú dosiahnuť cieľ, ale stav organizmu, ktorý vzniká a následky, ktoré ho sprevádzajú. Frustrujúce podmienky môžu byť vonkajšie
(napr. násilie, nedostatok príležitostí, nemožnosť uspokojiť potreby) alebo vnútorné (napr. požiadavky svedomia a sebaovládania). Môže
to byť aj pocit neistoty alebo časové odďaľovanie uspokojenia potreby.
Frustráciu charakterizuje špecifický duševný stav
človeka, ktorý vyvolávajú ťažkosti na ceste za dosahovaním cieľa alebo pri riešení úlohy, pričom prekážky sú skutočné a objektívne
(nedajú sa prekonať), alebo iba subjektívne a neskutočné.
Podnety a situácie, ktoré vyvolávajú frustračné stavy,
rozličné zábrany, zákazy a prerušenia aktivity činnosti, ako aj vnútropsychické prekážky nazývame frustrátory.
Frustrácia u zamestnanca a manažéra vyvoláva spravidla 4 základné reakcie
- agresivitu, ktorej podstatou je snaha
prekážku odstrániť.
- regresiu, ktorej podstatou je tendencia ústupu pred prekážkou.
- represiu, ktorej podstatou je
aktívne potlačenie prekážky.
- kompenzáciu, ktorej podstatou je zmena cieľov a obídenie prekážky navodzujúcej
frustráciu.
Frustrácia je vždy spojená s navodením negatívnych pocitov. Medzi najčastejšie pocity, ktoré sprevádzajú
psychický stav frustrácie, patria pocity neúspešnosti, nespokojnosti, nespravodlivosti, závisti, nepochopenia.
Psychické
reakcie na psychickú záťaž, frustráciu a stres v pracovnom procese
Z hľadiska úspešného riadenia a vedenia zamestnancov
v pracovnom procese je veľmi dôležité, aby manažér vedel identifikovať a klasifikovať základné prejavy uvedených psychických stavov
u svojich podriadených, spolupracovníkov, ako aj nadriadených, aby vedel nájsť optimálny vzorec komunikácie a interpersonálnych vzťahov
s takýmito ľuďmi a zbytočne nevyčerpával svoju energiu na veci, ktoré sú často z jeho pozície neriešiteľné.
Medzi
základné psychické reakcie, ktoré signalizujú nežiadúci psychický stav najčastejšie patria:
- Agresivita – verbálna alebo
neverbálna, je priamym útokom proti prekážke alebo stresoru a končí sa až jeho úplným odstránením. Prejavuje sa krikom, zvýšeným
hlasom, nechuťou počúvať, zastrašovaním, prerušovaním a skákaním do reči inej osoby, fyzickým útokom. Súbežne sa zrýchľuje srdečná
činnosť a dýchanie – „pocit srdca v hrdle“, zvyšuje sa potivosť, nastupujú mimovoľné pohyby rúk, nôh, mimiky.
-
Depresia – je zapríčinená krátkodobým vyčerpaním obranných a regulačných mechanizmov a prejavuje sa momentálnym ústupom
z konfliktu a celkovým zľahostajnením v správaní a konaní zamestnanca. Môže byť krátkodobá, alebo dlhodobá, ktorá je však už
nebezpečná preto, lebo v rámci nej dochádza aj k zmene základných regulačných osobnostných mechanizmov ako je napríklad pud sebazáchovy.
Zároveň nastupuje skratové rozhodovanie a konanie bez zváženia následkov. Dlhodobá depresia môže byť spojená aj so zmenou hodnotového
systému zamestnanca.
- Egocentrizmus – prejavuje sa upútavaním pozornosti na seba buď verbálnym prejavom, alebo výstrednými
činmi, nápadným obliekaním, rozprávaním o sebe, hystériou, hypochondriou a mániou.
- Projektovanie – prejavuje sa
pripisovaním vlastných negatív a neúspechov iným zamestnancom, často hraničí s farizejstvom a pokrytectvom.
- Identifikácia
– prejavuje sa privlastňovaním si úspechov iných zamestnancov, napodobňovaním správania a konania iných, nekritickým preberaním noriem
správania od iných.
- Kompenzácia – prejavuje sa zmenou objektu aj spôsobe uspokojovania pracovných potrieb, pri neúspechu
v jednej úlohe, resp. pracovnej činnosti sa zamestnanec preorientuje na inú pracovnú úlohu, pričom tú prvú nedokončí.
-
Racionalizácia – zdôvodňovanie svojho správania a konania, hľadanie „objektívnych príčin“ neúspechu.
- Izolácia
– programové skrývanie sa za kolektív, stratenie sa v pracovnej skupine.
- Negativizmus – vzdorové správanie, rýchla reakcia
bez premyslenia dôsledkov, odmietanie možných riešení.
- Potlačenie a popretie – zatváranie očí pred neúspechom, zámerné
zakrývanie chýb pred samým sebou, zaujatie protikladného postoja s vnútorným presvedčením.
- Fixácia – ustrnutie na jednom
bode, neschopnosť zmeniť pracovný návykový stereotyp.
Zoznam použitej literatúry:
- Janoušek,
Jaromír: Sociální psychologie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1988.
- Szarková, Miroslava: Psychológia pre manažérov.
Bratislava: Kartprint, 1994.
- Kovačič, Vincent: Psychológia pre vedúceho. Bratislava: Obzor, 1985.
- Rudy, Ján a Piškanin,
Andrej: Základy manažmentu. 2. prepr. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2002.
- Vilhanová, Jarmila: Odstráňte stres z pracoviska.
In: Nový čas, 30.3.2005, r. 15, č. 72, s. 23.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta