Význam, vznik a vývoj sociológie

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 16.01.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 671 slov
Počet zobrazení: 8 675
Tlačení: 568
Uložení: 603
Vznik a vývoj sociológie. Predmet sociológie. Význam sociológie
Prvé obdobie , v ktorom sa uvažovalo o spoločenských problémoch , ale ešte nevznikla potreba  vytvoriť samostatnú vedu o :spoločnosti , sociálnej a skupinovej štruktúre, spoločenských vzťahoch ,nazývame protosociológiou – teda obdobie , ktorému predchádzal vznik sociológie .Sociológia ako veda vznikla v 19. storočí.

Jej hlavným zakladateľom bol francúzsky filozof August Comte / 1798- 1857/.
Práve on dal sociológii názov / Termín sociológia pochádza z latinského slova societas  - spoločnosť a z gréckeho logos – slovo, učenie.Sociológia- veda o spoločnosti hľadá odpovede na centrálny problém : Ako skĺbiť  pevný poriadok spoločnosti s neobmedzenými možnosťami jej vývoja .
Je potrebné doplniť, že spoločnosť skúmajú i iné  spoločenské vedy. Sociológia skúma spoločnosť z viacerých hľadísk, dimenzií : /Búzik,B., Sopóci,J. 1997/
Demografické hľadisko zohľadňuje skutočnosť, že sociológia  pri skúmaní spoločnosti  vychádza z konkrétnej populácie / obyvateľstva/ , prípadne jej časti.
Psychologické hľadisko  prikazuje  sociológii rešpektovať dôležitosť jednotlivcov tvoriacich spoločnosť, ich individuálne charakteristiky, záujmy, konanie.
Kolektívne hľadisko zdôrazňuje, že väčšinu svojich životných problémov a situácii ľudia riešia združovaním sa do skupín , ktoré tvoria jedny zo základných prvkov spoločnosti.
Štruktúrne hľadisko sociológiu orientuje na skúmanie spoločnosti ako zložitého, vnútorne členeného celku – sociálneho systému , na skúmanie toho, ako je tento celok usporiadaný ,aké sú vzťahy medzi jeho prvkami  a aké procesy v ňom prebiehajú.

Kultúrne hľadisko prihliada na to, že spoločnosť vytvára systém hodnôt, noriem, vzorov správania, poznatkov, vierovyznaní a sociálnych inštitúcií, čiže kultúru spoločnosti, ktorá reguluje , zdôvodňuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu ľudí, usporiadaniu a fungovaniu spoločnosti .
Dynamické hľadisko zdôrazňuje nevyhnutnosť  študovať spoločnosť  ako istým spôsobom fungujúci, pretrvávajúci a pritom neustále sa meniaci a vyvíjajúci sa systém .

Sociológia :

·  veda skúmajúca spoločnosť
·  má zvláštny /od laického pohľadu líšiaci / pohľad na spoločnosť
·  umožňuje ľuďom objektívnejšie spoznávať sociálny svet
·  umožňuje ľuďom objektívnejšie chápať sociálny svet
·  pomáha ľuďom lepšie sa orientovať vo svete
·  pomáha ľuďom úspešnejšie a šťastnejšie žiť
·  poskytuje ľuďom vedomosti potrebné pre každodenný život i pre výnimočné životné situácie
·  pomáha  /svojimi poznatkami /odhaliť a odmietnuť mnohé nesprávne názory , predsudky , ktoré sú rozšírené na verejnosti
Sociológia má nesporný význam  pre spôsob života človeka  a preto základné vedomosti z oblasti sociológie by sa mali stať súčasťou všeobecného vzdelania každého človeka.
Sociológia je ale aj teoreticko empirická  veda:
to znamená , že snahou sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky tvoriace sociologickú teóriu spoločnosti boli v súlade so zisteniami  empirického sociologického výskumu.
Pri teoretickom skúmaní spoločnosti sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:
Mikrosociológia sa sústreďuje na skúmanie každodenného správania  činností a sociálnych interakcií  / vzájomného pôsobenia /  jednotlivcov v malých skupinách, podrobne skúma :

- názory ľudí
- konanie ľudí v rôznych situáciách a prostrediach
- správanie ľudí v rôznych situáciách a prostrediach
- komunikačné spôsobilosti, osobitosti v rôznych situáciácha v rôznom prostredí
- motivácie ľudí , ktoré súvisia so správaním a konaním jednotlivca

Makrosociológia sa sústreďuje na skúmanie nadindividuálnych  javov života spoločnosti , napríklad:
· veľkých sociálnych skupín
· kultúry
· sociálnej štruktúry
·  sociálnej stratifikácie / rozvrstvenia/
· sociálnej zmeny , ktoré charakterizujú celú spoločnosť, alebo jej časti.
Mikrosociológia a makrosociológia sa v sociologickom skúmaní často kombinujú , pretože množstvo spoločenských javov možno poznať, pochopiť a vysvetliť iba uplatnením oboch prístupov.
Príklad :  Problém nezamestnanosti
Makrosociológia :

- skúma príčiny nezamestnanosti v konkrétnej spoločnosti  z hľadiska ekonomického, politického apod.
- zisťuje zloženie a veľkosť kategórie nezamestnaných  ľudí, rozsah nezamestnanosti
- zisťuje dôsledky nezamestnanosti , sociálne následky nezamestnanosti  na spoločnosť

Mikrosociológia
Orientuje pozornosť na konkrétne vybrané nezamestnané  osoby , študuje ich :
· životné príbehy
·  osobnostné charakteristiky
· každodenné činnosti
· kontakty s inými osobami  a pod.
Sociologická teória
Ak sa zamýšľame nad problémom udržania  sociálneho poriadku, usporiadania sociálnych vzťahov sociológovia  väčšinou pri zdôvodňovaní používajú dve protichodné teórie :

- teóriu sociálneho konsenzu
- teóriu sociálneho konfliktu

Teória sociálneho konsenzu/ súhlasu, dohody / tvrdí , že základom sociálneho usporiadania , existencie a stability v spoločnosti je funkčná nevyhnutnosť – vzájomná sociálna odkázanosť ľudí. Ľudia navzájom spolupracujú , utvárajú rôzne sociálne skupiny , spoločnosť , pretože vo vlastnom záujme si nemôžu dovoliť konať inak .Podľa zástancov tohto názoru spoločnosť sa nerozpadne práve vďaka uvedomelému a neuvedomelému procesu sebaregulácie , v ktorom jednotlivé jej časti  plnia svoje funkcie  prispievajúce k fungovaniu a integrite / celistvosti/ celku.
Teória sociálneho konfliktu naopak tvrdí, že akékoľvek  usporiadanie spoločnosti je vyhovujúce  a vhodné len pre časť jej členov , prípadne niektoré sociálne skupiny, ostatní sú k takémuto spolužitiu donútení. Preto každá spoločnosť  nevyhnutne produkuje konflikt , ktorého aktérmi sú proti sebe stojace sociálne skupiny , súperiace o nadvládu v spoločnosti.Výsledky konfliktu rozhodujú o spôsobe usporiadania spoločnosti.
Zdroj: Lucia Sýkorová
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021