Význam, vznik a vývoj sociológie
Vznik a vývoj sociológie. Predmet sociológie. Význam sociológie
Prvé obdobie , v ktorom sa uvažovalo
o spoločenských problémoch , ale ešte nevznikla potreba vytvoriť samostatnú vedu o :spoločnosti , sociálnej a skupinovej štruktúre,
spoločenských vzťahoch ,nazývame protosociológiou – teda obdobie , ktorému predchádzal vznik sociológie .Sociológia ako
veda vznikla v 19. storočí.
Jej hlavným zakladateľom bol francúzsky filozof August Comte / 1798-
1857/.
Práve on dal sociológii názov / Termín sociológia pochádza z latinského slova societas -
spoločnosť a z gréckeho logos – slovo, učenie.Sociológia- veda o spoločnosti hľadá odpovede na centrálny problém : Ako
skĺbiť pevný poriadok spoločnosti s neobmedzenými možnosťami jej vývoja .
Je potrebné doplniť, že spoločnosť skúmajú i iné
spoločenské vedy. Sociológia skúma spoločnosť z viacerých hľadísk, dimenzií : /Búzik,B., Sopóci,J. 1997/
Demografické hľadisko zohľadňuje skutočnosť, že sociológia pri skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie
/ obyvateľstva/ , prípadne jej časti.
Psychologické hľadisko prikazuje sociológii rešpektovať dôležitosť
jednotlivcov tvoriacich spoločnosť, ich individuálne charakteristiky, záujmy, konanie.
Kolektívne hľadisko zdôrazňuje,
že väčšinu svojich životných problémov a situácii ľudia riešia združovaním sa do skupín , ktoré tvoria jedny zo základných prvkov
spoločnosti.
Štruktúrne hľadisko sociológiu orientuje na skúmanie spoločnosti ako zložitého, vnútorne členeného celku –
sociálneho systému , na skúmanie toho, ako je tento celok usporiadaný ,aké sú vzťahy medzi jeho prvkami a aké procesy v ňom
prebiehajú.
Kultúrne hľadisko prihliada na to, že spoločnosť vytvára systém hodnôt, noriem, vzorov správania, poznatkov,
vierovyznaní a sociálnych inštitúcií, čiže kultúru spoločnosti, ktorá reguluje , zdôvodňuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu
ľudí, usporiadaniu a fungovaniu spoločnosti .
Dynamické hľadisko zdôrazňuje nevyhnutnosť študovať spoločnosť ako istým
spôsobom fungujúci, pretrvávajúci a pritom neustále sa meniaci a vyvíjajúci sa systém .
Sociológia :
·
veda skúmajúca spoločnosť
· má zvláštny /od laického pohľadu líšiaci / pohľad na spoločnosť
· umožňuje ľuďom
objektívnejšie spoznávať sociálny svet
· umožňuje ľuďom objektívnejšie chápať sociálny svet
· pomáha ľuďom lepšie
sa orientovať vo svete
· pomáha ľuďom úspešnejšie a šťastnejšie žiť
· poskytuje ľuďom vedomosti potrebné pre
každodenný život i pre výnimočné životné situácie
· pomáha /svojimi poznatkami /odhaliť a odmietnuť mnohé nesprávne
názory , predsudky , ktoré sú rozšírené na verejnosti
Sociológia má nesporný význam pre spôsob života človeka a preto
základné vedomosti z oblasti sociológie by sa mali stať súčasťou všeobecného vzdelania každého človeka.
Sociológia je ale aj teoreticko empirická veda:
to znamená , že snahou sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky tvoriace
sociologickú teóriu spoločnosti boli v súlade so zisteniami empirického sociologického výskumu.
Pri teoretickom skúmaní spoločnosti
sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:
Mikrosociológia sa sústreďuje na skúmanie každodenného
správania činností a sociálnych interakcií / vzájomného pôsobenia / jednotlivcov v malých skupinách, podrobne skúma :
- názory ľudí
- konanie ľudí v rôznych situáciách a prostrediach
- správanie ľudí v rôznych situáciách a
prostrediach
- komunikačné spôsobilosti, osobitosti v rôznych situáciácha v rôznom prostredí
- motivácie
ľudí , ktoré súvisia so správaním a konaním jednotlivca
Makrosociológia sa sústreďuje na skúmanie
nadindividuálnych javov života spoločnosti , napríklad:
· veľkých sociálnych skupín
· kultúry
· sociálnej
štruktúry
· sociálnej stratifikácie / rozvrstvenia/
· sociálnej zmeny , ktoré charakterizujú celú
spoločnosť, alebo jej časti.
Mikrosociológia a makrosociológia sa v sociologickom skúmaní často kombinujú , pretože
množstvo spoločenských javov možno poznať, pochopiť a vysvetliť iba uplatnením oboch prístupov.
Príklad : Problém
nezamestnanosti
Makrosociológia :
- skúma príčiny nezamestnanosti v konkrétnej spoločnosti
z hľadiska ekonomického, politického apod.
- zisťuje zloženie a veľkosť kategórie nezamestnaných ľudí, rozsah
nezamestnanosti
- zisťuje dôsledky nezamestnanosti , sociálne následky nezamestnanosti na spoločnosť
Mikrosociológia
Orientuje pozornosť na konkrétne vybrané nezamestnané osoby , študuje ich :
· životné
príbehy
· osobnostné charakteristiky
· každodenné činnosti
· kontakty s inými osobami a pod.
Sociologická
teória
Ak sa zamýšľame nad problémom udržania sociálneho poriadku, usporiadania sociálnych vzťahov sociológovia väčšinou pri
zdôvodňovaní používajú dve protichodné teórie :
- teóriu sociálneho konsenzu
- teóriu sociálneho konfliktu
Teória sociálneho konsenzu/ súhlasu, dohody / tvrdí , že základom sociálneho usporiadania , existencie a stability
v spoločnosti je funkčná nevyhnutnosť – vzájomná sociálna odkázanosť ľudí. Ľudia navzájom spolupracujú , utvárajú rôzne sociálne
skupiny , spoločnosť , pretože vo vlastnom záujme si nemôžu dovoliť konať inak .Podľa zástancov tohto názoru spoločnosť sa nerozpadne
práve vďaka uvedomelému a neuvedomelému procesu sebaregulácie , v ktorom jednotlivé jej časti plnia svoje funkcie
prispievajúce k fungovaniu a integrite / celistvosti/ celku.
Teória sociálneho konfliktu naopak tvrdí, že akékoľvek
usporiadanie spoločnosti je vyhovujúce a vhodné len pre časť jej členov , prípadne niektoré sociálne
skupiny, ostatní sú k takémuto spolužitiu donútení. Preto každá spoločnosť nevyhnutne
produkuje konflikt , ktorého aktérmi sú proti sebe stojace sociálne skupiny , súperiace o nadvládu v spoločnosti.Výsledky
konfliktu rozhodujú o spôsobe usporiadania spoločnosti.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta