Sociológia - Kultúra
Kultúra
Termín kultúra patrí v tomto storočí medzi veľmi frekventované a zároveň tým
i mnohovýznamové, za kultúru sa považuje všetko čo vzniká činnosťou človeka a spoločnosti.
Vznik človeka je predpokladom
kultúry: človek je tvorcom kultúry, ale zároveň bez kultúry by nemohol vzniknúť dnešný človek ani samotná spoločnosť.
Kultúra je veľmi zložitý: spoločenský jav, proces, vzťah
Sociologické chápanie kultúry má viacero rovín:
Podľa
širšieho hľadiska je kultúra komplex tvorený aktívnou tvorivou činnosťou ľudí, ktorá vedie k osvojeniu sveta
.
Pre sociologické chápanie a skúmanie kultúry sú charakteristické tieto momenty :
- podstatné v kultúre sú
ľudské činnosti a hodnoty
- kultúra nie je vrodená, zdedená alebo inštinktívna, ale je naučená
- kultúra ako celok je kolektívnym produktom, vytvárajú ju ľudia, ktorí sú v sociálnej
interakcii
- kultúra a kultúrne hodnoty sa prenášajú z generácie na generáciu , kultúra ako celok si zachováva určitú
kontinuitu v čase, i keď jednotlivé prvky kultúry môžu priebežne vznikať a zanikať a vo vývoji
kultúry existujú i obdobia a sféry s diskontinuitou
- kultúra je adaptívna, teda je schopná na
základe činnosti ľudí sa prispôsobovať vnútorným a vonkajším zmenám
adaptabilita - prispôsobivosť
Materiálna kultúra je oblasťou, materiálneho bohatstva spoločnosti : je to súbor javov a procesov prípadne vzťahov
vzťahujúcich sa na uspokojovanie materiálnych potrieb človeka.
Za najdôležitejšie prvky materiálnej kultúry sa považujú :
- prostriedky používané v materiálnej výrobe : pracovné nástroje ,stroje automaty, zložité technické
aparatúry.
- spôsoby používania týchto prostriedkov :technológia práce s nástrojmi ,
technológia práce so strojmi
- produkty určené k uspokojovaniu výrobných potrieb jednotlivca
a spoločnosti :polotovar, umelo vytvorené materiály
· spotrebné predmety :potreby každodennej potreby krátkodobej
spotreby, potreby dlhodobej spotreby ,umelé materiálne životné prostredie:
· rôzne stavebné diela
Duchovná kultúra je oblasťou
duchovného bohatstva spoločnosti: je to súbor javov, procesov a vzťahov vzťahujúcich sa na uspokojenie duchovných potrieb človeka –
súbor najrôznejších:Ideí, zvykov, inštitúcií, symbolov, predstáv, názorov. Špecifické miesto v duchovnej kultúre majú spoločenské
normy – ich sférou je normatívna kultúra / teda týka sa morálky a práva /
Kultúra vzhľadom k jedincovi plní veľa funkcií ,
uvádzame aspoň niektoré:
· humanizačná alebo civilizačná a ich obsahom je poľudšťovanie človeka v spoločnosti
·
poznávacia ,výchovná alebo výchovno vzdelávacia
· adaptačná alebo socializačná, alebo regulatívna
· kompenzačná funkcia
· rekreačná, zábavná funkcia
Rozmanitosť kultúr môžeme zaznamenať nielen pri skúmaní rôznych spoločností , ale
v rámci jednej spoločnosti. Mnohé sociálne skupiny , ktoré sú súčasťou spoločnosti a podieľajú sa na jej hlavnej – dominantnej
kultúre a zároveň si utvárajú vlastné skupinové hodnoty , normy, vzory správania , skupinovú ideológiu apod. , čiže v rámci
dominantnej kultúry spoločnosti si vytvárajú vlastnú kultúru – subkultúru. V dominantnej kultúre spoločnosti existuje umelecká
kultúra - kultúra elity a ľudová kultúra . Termín subkultúra má zväčša vystihnúť určité zvláštnosti súboru kultúrnych prvkov
typických pre menšie skupiny v rámci jedného národa , jedného štátneho útvaru , prípadne širšieho spoločenstva. Známe sú
napríklad subkultúry čínskych , židovských a iných komunít žijúcich mimo vlasti , poznáme napr. subkultúry rôznych skupín
mládeže , homosexuálov, subkultúry armády.
Niektoré skupiny si vytvárajú hodnoty a normy, ktoré sú v rozpore s hodnotami
a normami, dominantnej skupiny a tak vzniká kontrakultúra – kontrasná subkultúra , ktorá stojí proti dominantnej kultúre spoločnosti.
Kontakt medzi kultúrami je je základom prenosu kultúrnych prvkov – teda kultúrnej difúzie .
Prijatie týchto kultúrnych
prvkov v iných spoločenstvách a ich integrácia do iných , odlišných kultúr sa nazýva akulturácia.
Masová
kultúra
I keď i v súčasnosti existujú rôzne kultúry, dosť často sa súčasne kultúra charakterizuje súhrnne ako
masová kultúra tj. zvláštny typ kultúry, ktorá je prístupná, dostupná a určená najširšej skupine ľudí bez rozdielu pohlavia,
veku, vzdelania, národnosti , profesie, polotického a náboženského presvedčenia. Základnými znakmi masovej kultúry sú :
·
masovosť- veľké množstvo toho čo je predkladané alebo tých, ktorí to prijímajú
· štandardizácia rovnakosť toho, čo je
prijímané
Masová kultúra je kritizovaná za to , že je iba oddychovou záležitosťou, nepodnecuje myslenie , ale vedie k pasivite:
· odvádza človeka od jeho vlastného života
· privádza človeka do fiktívneho sveta, vymyslených hrdinov
· v súčasnosti
pribúda čoraz viac násilných a brutálnych scén, čim sa otupí ľudské cítenie, zvyká jedinca na násilie a brutalitu ako na
samozrejmé súčasti každodenného života
Názory na strane druhej, ktoré sú protikladné obhajujú súčasný stále brutálnejší
trend v masovej kultúre, pretože práve tento spôsob považuje ako najvhodnejší pre uvoľnenie človeka a odpútanie sa od bežných
starostí ako útočište človeka pred svetom ktorému on nerozumie.
Názory mnohých sú veľmi rôznorodé až protichodné , preto o
masovej kultúre môžeme povedať, že môže byť dobrá i zlá, umelecká i gýčovitá, hodnotná a bezcenná prínosná a škodlivá,
záleží na konkrétnom diele, ktoré posudzujeme.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta